KSKE 9 Co 44/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/44/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708203004 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7708203004.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: A.. E. O., X.. XX.X.XXXX, bytom Y. Y. X. V. X. R. X. H.E. Č.. XX/XX, proti žalovanému: Chemko, a. s. Slovakia, so sídlom v Bratislave na ulici Panenskej č. 24, IČO: 36 210 625, zastúpenému JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom so sídlom v Michalovciach na Námestí slobody č. 3, o 27 185,82 € s príslušenstvom, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 13C/4/2008-111 zo 7. septembra 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/4/2008-164 z 29. septembra 2011 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 13C/4/2008-111 zo 7. septembra 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/4/2008-164 z 29. septembra 2011 tak, že návrh žalobcu z 28. marca 2011 na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa predbežným opatrením zakázal žalovanému, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 13C/4/2008 akýmkoľvek spôsobom nakladal s nehnuteľnosťou parc. č. XXXX/X vo výmere 59 729 m2- zastavané plochy a nádvoria, zapísanou na LV č. XXXX v katastrálnom území R. (ďalej len "nehnuteľnosť") , najmä aby ju scudzil, zaťažil a prenajal.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že rozhodol tak po vyhodnotení zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre nariadenie predbežného opatrenia (§ 102, § 74 ods. 1. § 75 ods. 2 a § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p.) , ktoré citoval, ale aj s prihliadnutím na doteraz prebiehajúce súdne konanie a vykonané dôkazy. Vzhľadom na to, že vo veci samej dosiaľ nebolo rozhodnuté, mal za to, že zásah súdu na ochranu práva žalobcu formou navrhovaného predbežného opatrenia je potrebný a stotožnil sa s dôvodmi žalobcu pre jeho nariadenie. Žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodňoval dôvodnou obavou ohrozenosti výkonu rozhodnutia. Mal za to, že tým, že proti rozsudku, ktorým súd prvého stupňa jeho žalobe vyhovel, žalovaný podal odvolanie, predmetné súdne konanie prebiehajúce od 4.2.2005 sa predĺžilo o odvolacie konanie, pričom žalovaný má záujem v prípade, že sa to stane potrebným, podať aj dovolanie. Týmto podľa neho neopodstatneným predĺžením súdneho konania a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je dcérskou spoločnosťou obchodnej spoločnosti Chemko, a. s. Strážke, ktorá je od 10.4.2009 v likvidácii, podľa žalobcu je daná dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, že prípadný rozsudok odvolacieho súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa nebude objektívne materiálne vykonateľný, a teda je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej materiálnej ujmy. Preto v záujme právnej istoty a s ohľadom na skutočnosť, že materská spoločnosť žalovaného je v likvidácii, považuje za spravodlivé, aby predbežným opatrením bol uložený zákaz nakladať so svojou nehnuteľnosťou tretej osobe - tejto materskej spoločnosti. (Údaj o vstupe spoločnosti do likvidácie sa do uznesenia súdu prvého stupňa premietol ako skutočnosť, že do likvidácie vstúpil žalovaný a že zákaz nakladať s nehnuteľnosťou má byť uložený žalovanému - pozn. odvolacieho súdu) .

Žalovaný uznesenie napadol včas podaným odvolaním. Súdu prvého stupňa vytýka, že v danom prípade predbežné opatrenie nariadil len na základe nijako nepreverených tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Napadnuté uznesenie považuje za nezrozumiteľné a zmätočné. Doba trvania súdneho konania, na ktorú poukazuje žalobca, podľa neho v žiadnom prípade nemôže zakladať potrebu nariadenia predbežného opatrenia, keďže žalovaný nie je v likvidácii ani neurobil žiadne právne úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku. Len takýto právny úkon, smerujúci k zmenšeniu vlastného majetku, by podľa neho mohol viesť k obave o výkon súdneho rozhodnutia, avšak nie v spoločnosti, kde hodnota majetku je v zjavnom nepomere k údajnému nároku žalobcu. Podľa neho je zrejmé, že právo žalobcu nie je ani ohrozené, ani narušené a ani nehrozí žiadna vážna ujma alebo škoda na jeho právach. Upresnil, že nehnuteľnosť ani nie je vo vlastníctve žalovaného a predložil dôkaz o tom, že patrí tretej osobe. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Žiada priznať aj náhradu trov konania za toto odvolanie.

Z dôvodu, že v úvodnej časti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia je nesprávne uvedené, že JUDr. Radoslav Soták je zástupcom žalobcu, pričom tento v konaní zastupuje žalovaného, uznesením č. k. 13C/4/2008-164 z 29. septembra 2011 súd prvého stupňa vykonal opravu tejto zrejmej nesprávnosti v označení zástupcu účastníka konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že on nikdy netvrdil iné, než že v likvidácii je materská spoločnosť žalovaného, a nie žalovaný a že aj zákaz nakladať s nehnuteľnosťou navrhovaným predbežným opatrením žiadal uložiť tretej osobe - materskej spoločnosti žalovaného. V ostatných bodoch sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa a (hoci sa nerozhodlo v zmysle jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.) , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p) preskúmal napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je skutočne zmätočné, že minimálne preto ho nie je možné potvrdiť, ale že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné zamietnuť.

Zmätočnosť napadnutého uznesenia spočíva predovšetkým v tom, že predbežným opatrením bol uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťou niekomu (žalovanému) , voči komu takýto návrh ani nesmeroval. Žalobca sa totiž navrhovaným predbežným opatrením domáhal toho, aby zákaz nakladať s nehnuteľnosťou bol uložený nie žalovanému, ale spoločnosti, ktorá je jeho jediným akcionárom, pretože s poukazom na § 76 ods. 2 O.s.p. mal za to, že to je možné od nej spravodlivo požadovať. Pokiaľ teda súd prvého stupňa predbežným opatrením zákaz nakladať s nehnuteľnosťou uložil žalovanému, rozhodoval o niečom, čo navrhované ani nebolo, a teda de iure rozhodol bez návrhu, hoci nejde o prípad, kedy v zmysle zákona návrh nie je potrebný. Navyše žalovaný ani nie je vlastníkom nehnuteľnosti, s ktorou podľa predbežného opatrenia nesmie disponovať, a to je ďalší dôvod, pre ktorý možno súhlasiť so žalovaným, že napadnuté uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je zmätočné a minimálne preto nie je možné ho potvrdiť.

Predbežné opatrenie predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zaistiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. platí, že ak je po začatí konania potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na základe návrhu neodkladne nariadi predbežné opatrenie. Pritom primerane aplikuje kritériá vyplývajúce z § 75 - § 77 O.s.p. Dokazovanie vykonáva iba v limitovanom rozsahu, a to prostriedkami a spôsobom (procesným postupom) primeranými dosiahnutiu účelu predbežného opatrenia. Jeho predmetom je jednak zistenie skutočností nevyhnutných pre záver o splnení zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúcich predovšetkým v osvedčení uplatňovaného nároku a

keďže v danom prípade žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodňuje dôvodnou obavou ohrozenosti výkonu rozhodnutia (má spočívať v zjavne neopodstatnenom predlžovaní trvania súdneho konania o odvolacie konanie proti rozsudku č. k. 13C/4/2008 zo 16. februára 2010, ktorým bolo jeho žalobe vyhovené a prípadne ešte aj o dovolacie konanie, s evidentným cieľom trvanie tohto konania čo najviac predĺžiť vzhľadom na to, že materská spoločnosť žalovaného je v likvidácii) jednak v existencii skutočností odôvodňujúcich záver o potrebe zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. preto obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Skutočnosti, ktoré majú svedčiť o nutnosti nariadenia predbežného opatrenia nemusia byť preukázané, stačí, ak sú pravdepodobné. To však neznamená, že stačí iba tvrdiť, že je tu dôvodná obava ohrozenosti súdneho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku žalobca musí osvedčiť aj to, že bez navrhovaného predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Pokiaľ sa žalobca teda domáha toho, aby obchodnej spoločnosti Chemko, a. s. Strážske v likvidácii, teda niekomu inému, než žalovanému v súdnom konaní, bola uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorým by scudzila, zaťažila alebo prenajala svoju nehnuteľnosť, mal aspoň osvedčiť pravdepodobnosť toho, že k takémuto nakladaniu má dôjsť, a keďže ide o majetok tretej osoby, mal osvedčiť aj to, že takéto nakladanie predmetnou nehnuteľnosťou ohrozuje práva žalobcu na uspokojenie žalovaného nároku, a ďalej aj to, prečo by malo byť možné od tejto spoločnosti spravodlivo žiadať, aby nariadenie takejto povinnosti trpela. Je na žalobcovi, ako navrhovateľa predbežného opatrenia, pokiaľ chce byť úspešným, aby osvedčil pravdepodobnosť toho, že žalovaný (a jedine on) sa chystá konať takým spôsobom, že žalobca sa prípadným núteným výkonom rozhodnutia nebude môcť domôcť svojich práv v danom prípade na zaplatenie právoplatne priznaného práva na peňažné plnenie proti žalovanému ako budúcemu povinnému, pretože v dôsledku tohto jeho konania dochádza k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného, ktorý by bolo možné výkonom rozhodnutia postihnúť alebo že sa dopúšťa iného konania, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery žalovaného. Ak by sme totiž pripustili opak, súd by návrhu na vydanie predbežného opatrenia musel bez ďalšieho vyhovieť zakaždým, keď to účastník navrhne a dokonca v konaniach, kde návrh nie je potrebný, by predbežné opatrenie musel vydať bez návrhu.

V prejednávanom prípade žalobca takéto skutočnosti netvrdil, ani nedokazoval, neosvedčil ani skutočnosti, ktoré by nasvedčovali ohrozeniu prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia konaním žalovaného smerujúcim k nakladaniu s nehnuteľnosťou, pričom nepreukázal ani jeho prípadný úmysel prevádzať svoje nehnuteľnosti na ďalších nadobúdateľov, resp. iným spôsobom s nimi nakladať s evidentnou snahou zbaviť sa svojho majetku, len požadoval, aby právnemu subjektu, ktorý je v likvidácii a ktorý je zároveň jediným akcionárom žalovaného, bolo zakázané nakladať so svojím majetkom.

Podľa odvolacieho súdu v prejednávanom prípade je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodňuje obavou ohrozenosti výkonu rozhodnutia, nie však akéhokoľvek preňho priaznivého rozhodnutia v tejto veci, ale len obavou ohrozenosti výkonu konkrétneho rozsudku konajúceho okresného súdu č. k. 13C/4/2008 zo 16. februára 2010, ktorým bolo jeho žalobe vyhovené, a to podaním spomínaného odvolania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je potrebné dať za pravdu žalovanému, že žalobca obavu ohrozenosti výkonu rozhodnutia nijako neosvedčil. Samotná skutočnosť, že žalovaný podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, takýmto ohrozením výkonu súdneho rozhodnutia byť nemôže. Podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, patrí k základným procesným právam účastníka, a preto samotná táto okolnosť nemôže byť relevantným dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Navyše vzhľadom na dôvody, pre ktoré má byť navrhované predbežné opatrenie nariadené, je potrebné zdôrazniť, že podľa stavu v čase rozhodovania odvolacieho súdu (ale už aj v čase rozhodovanie súdu prvého stupňa 7.9.2011) , ktorý vzhľadom na § 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, žalobcom tvrdené dôvody pre

nariadenie predbežného opatrenia (bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú osvedčené) už objektívne neobstoja, pretože predmetný rozsudok súdu prvého stupňa, ktorého výkon žalobca považuje za ohrozený účelovým predlžovaním trvania súdneho konania podaním neopodstatneného odvolania, bol uznesením č. k. 2Co/125/2010-99 z 24.2.2011 v odvolacom konaní zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia za súčasného stavu, keď rozsudok súdu, výkon ktorého mal byť ohrozený, bol odvolacím súdom zrušený, jediným dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia má byť samotná existencia prebiehajúceho súdneho konania a jeho dĺžka, čo však nie je relevantným dôvodom na vyhovenie takémuto návrhu.

Za takejto dôkaznej situácie je odvolací súd toho názoru, že pre nariadenie predbežného opatrenia v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebolo zákonného dôvodu, nebola ani len osvedčená opodstatnenosť potreby nariadenia predbežného opatrenia, to isté platí aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách predbežného opatrenia bude súd rozhodovať v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej (§ 145 O.s.p.) .

Senát rozhodol jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení zákona č. 33/2011 Z. z.) .

Odvolací súd dáva do pozornosti konajúceho súdu, že obsahom spisového materiálu je aj ďalší návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia (z 12. októbra 2011) , o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .