KSKE 9 Co 53/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 9 Co 53/2012

KS v Košiciach, dátum 23.05.2012, sp.zn. KSKE 9 Co 53/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811204411 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811204411.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľov 1/ N. L., B.. XX.X.XXXX, bytom G., Y.. T. XXX/ XXX, 2/ Y. L., B.. XX.X.XXXX, bytom G., Y. 1906/68, 3/ W. L., B.. X.X.XXXX, X. U. B.Á. P., I. XX/X, X/ Q. L., B.. X.X.XXXX, X. G., W. XX, X/Bernadetty D., B.. XX.XX.XXXX, X. G. U., T. XX/XX, O..Č.. G., Q. XX, zastúpených JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 2, proti odporcom 1/ O. L., B.. XX.X.XXXX, X. J. XXX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, 2/ Q. I., B.. XX.X.XXXX, X. W.-U., P. XXXX/XX, 3/ I. L., B.. XX.X.XXXX, bytom G., R. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 6. decembra 2011, č.k. 11C/65/2011-66, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. W., okres G., zapísané na W. Ú. W., U. W. G. na LV č. XXX, pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. 55 - parcely registra E , ktoré špecifikoval vo výrokovej časti rozsudku, pod poradovým číslom 6, v podieli 10/20-ín, ako aj z časti 2/4- ín spoločného lesa a pastvy z pozemnoknižnej zápisnice č. 67, v podieli 10/20-ín patria do dedičstva po nebohom Y. L., B.. XX.X.XXXX a zomrelom 4.4.1998. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Odporcovia, aj keď spočiatku nesúhlasili so žalobou a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť, pretože nemali vedomosť o tom, že by došlo k nejakej chybe pri prejednávaní dedičstva po ich nebohých predkoch a boli v domnení, že v dedičskom konaní po svojich nebohých predkoch predmetné nehnuteľnosti nadobudli, v priebehu konania, vzhľadom na vykonané dokazovanie uznali nárok navrhovateľov, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočne došlo k nesprávnemu zápisu na liste vlastníctva, v dôsledku nesprávneho dedičského rozhodnutia, ktorý nesprávny zápis nebol nimi zapríčinený a preto žiadali súd, aby ich nezaviazal k náhrade trov konania a zároveň súhlasili s tým, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že pri prejednávaní dedičstva po nebohom Y. L., B.. XX.X.XXXX, zomrelom dňa 22.9.1968, bytom W. Č.. XX došlo k omylu a odporcovia nesprávnym dedičským rozhodnutím nadobudli sporné nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Navrhovatelia zároveň preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam s poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p., aby zosúladili skutočný stav so stavom právnym. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania a hlavne z dôvodu uznania nároku zo strany odporcov, návrhu navrhovateľov vyhovel. Konštatoval, že odporcovia učinili úkon

hmotného práva platne, v súlade s právnymi predpismi, spor teda rozhodol meritórne, zameraním činnosti na preskúmanie platnosti tohto právneho úkonu z hľadiska hmotného práva.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že výnimočnosť spočíva hlavne v okolnostiach danej veci, keďže bolo v záujme navrhovateľov usporiadať si vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré na základe nesprávneho dedičského rozhodnutia nadobudli odporcovia, ktorí ale nezapríčinili daný stav, preto odporcov nezaviazal na náhradu trov konania. Uviedol, že až vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Y. L., B.. J. XX.X.XXXX a zomrelom dňa 4.4.1998 - právneho predchodcu navrhovateľov a nie do dedičstva po nebohom Y. L., B.. J. XX.X.XXXX H. zomr. dňa 22.9.1968 - právneho predchodcu odporcov. Vyslovil názor, že bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi, aby odporcovia znášali trovy konania, keďže nepriaznivý stav nebol nimi zapríčinený, ich konaním a pokiaľ nedošlo k mimosúdnej dohode, bolo to hlavne z toho dôvodu, že odporcovia nemali vedomosť o tom, že dedičské rozhodnutie po ich nebohom predkovi - poručiteľovi Y. L. bolo nesprávne a že nadobudli nehnuteľnosti, ktoré patrili právnemu predchodcovi navrhovateľov a nie ich právnemu predchodcovi, ktorý mal totožné meno - Y. L., čo zrejme bolo dôvodom toho, že došlo k omylu pri rozhodovaní v dedičskom konaní. Poukázal na to, že v cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je vyjadrené modelačné, absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem, upravujúcich platenie a náhrady trov konania. Keďže zákon vyžaduje pre aplikáciu predmetného ustanovenia naplnenie dvoch základných podmienok, a to, že buď musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa alebo musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré môžu spočívať v dvoch rovinách, a to k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo aj procesnej situácii, kde sa takéto dôvody vyskytujú s tým, že tento dôvod musí byť daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Súd prvého stupňa mal za to, že v konkrétnom prípade je potrebné zvážiť na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako i na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. S poukazom na tieto skutočnosti v konkrétnom prípade využil predmetné ust. § 150 O.s.p., ktorým sa predchádza nežiaducej tvrdosti zákona a o trovách konania rozhodol tak, že ich účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania podali odvolanie navrhovatelia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania súdu prvého stupňa zmenil tak, že úspešným navrhovateľom v 1. - 5. rade prizná náhradu trov konania, ktoré sú odporcovia povinní vyplatiť navrhovateľom v 1. - 5. rade spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich právnej zástupkyne. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 271,15 €. Uviedli, že súd prvého stupňa nepostupoval pri rozhodovaní o trovách konania správne, pretože nie je pravdou, že by odporcovia nemali vedomosť o tom, že sporné nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníckeho práva sa navrhovatelia v tomto konaní domáhali, patrili právnym predchodcom navrhovateľov. Taktiež nie je pravdou, že by odporcovia nezavinili začatie tohto súdneho sporu, pretože navrhovatelia sa pokúšali o mimosúdnu dohodu ohľadne sporných nehnuteľností s odporcami, a to opakovane osobne a následne aj prostredníctvom právnej zástupkyne (podanie zo dňa 2.5.2011) , ktorá skutočnosť v konečnom dôsledku v rámci dokazovania ani nebola sporná, avšak odporcovia právny nárok žalobcov v nijakom prípade neuznávali, tento právny nárok neuznávali ani pred začatím samotného súdneho konania, ani počas súdneho konania vo veci samej (zápisnica o pojednávaní zo dňa 3.11.2011) . Ďalej uviedli, že odporcovia právny nárok navrhovateľov neuznávali ani po predložení všetkých písomností svedčiacich o ich právnom nároku, pričom pravosť týchto písomností spochybňovali až následne po vyslovení právneho názoru súdu v konaní na prvom stupni, t.j. na pojednávaní vo veci dňa 15.11.2011. Odporcovia uznali pred súdom nárok navrhovateľov uplatnený žalobou a požiadali súd o rozhodnutie rozsudkom na základe uznania s tým, aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu trov konania navrhovateľom nepriznal. Citovali ust. § 1, § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 O.s.p. a vyslovili názor, že v uvedenej veci sa súd prvého stupňa citovanými ustanoveniami neriadil a neboli splnené podmienky pri rozhodovaní o trovách konania podľa ust. § 150 O.s.p., keďže súd prvého stupňa neposúdil všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie podľa tohto zákonného ustanovenia, resp. okolnosti, ktoré považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, náležite neodôvodnil. Konštatovali, že výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, avšak pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, z hľadiska aplikácie citovaného ustanovenia sú však významnými aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní a podobne. Vyslovili názor, že charakter sporu a okolnosti danej veci,

ktorými súd zdôvodnil aplikáciu § 150 O.s.p. nemožno považovať za také dôvody, ktoré by zodpovedali zvláštnym okolnostiam prípadu a mali výnimočnú povahu. Taktiež nepovažovali za dostatočné, presné a zdôvodnené ani samotné konštatovanie súdu prvého stupňa, že bolo v záujme navrhovateľov usporiadať si vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré na základe nesprávneho dedičského konania nadobudli odporcovia, ktorí ani nezapríčinili daný stav a súd preto odporcov nezaviazal k náhrade trov konania . Poukázali na skutočnosť, že napriek úspechu navrhovateľov súd pri aplikácii § 150 O.s.p. posudzoval len postavenie odporcov bez toho, aby zohľadnil financovanie a majetkové pomery navrhovateľov pričom opomenul vziať do úvahy aj postoj odporcov v konaní, ktorí nárok navrhovateľov uznali pred súdom až po rozsiahlom dokazovaní, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z obsahu spisu. Vyslovili názor, že súd prvého stupňa relevantné dôvody pre postup podľa § 150 O.s.p. dostatočne neposúdil a svoje rozhodnutie presvedčivo neodôvodnil.

Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania. Vyslovili názor, že v tejto právnej veci sú dané všetky dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keďže v prvom rade je v záujme navrhovateľov usporiadať si vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Navyše vzhľadom na okolnosti danej právnej veci, kedy odporcovia nadobudli tieto nehnuteľnosti v dobrej viere a zákonne, na základe dedičského rozhodnutia, podľa ktorého zdedili predmetné nehnuteľnosti po nebohej V. L., G. Č., B.. X.X.XXXX, zomr. dňa 31.7.2007, ktorá taktiež nadobudla sporné nehnuteľnosti po svojom manželovi Y. L., B.. XX.X.XXXX, zomr. dňa 22.9.1968. Poukázali na skutočnosti, že už právni predchodcovia odporcov užívali tieto sporné nehnuteľnosti ako svoje, ktoré následne v dobrej viere užívali a aj obhospodarovali odporcovia taktiež v domnení, že sa jedná o ich vlastníctvo a nemali tak najmenší dôvod pochybovať o vlastníctve k týmto nehnuteľnostiam. Ďalej uviedli, že navrhovatelia nikdy nepredložili odporcom také dôkazy svedčiace o ich vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam, o ktorých by nemali pochybnosti. Tvrdenia navrhovateľov, že sa pokúšali o mimosúdne riešenie sporu je síce pravdivé, avšak zdôraznili, že odporcom nikdy nepredložili žiadne relevantné dôkazy a tak nebolo možné z ich strany len tak sa vzdať svojho vlastníctva, ktoré nadobudli dedičstvom, čo ich len utvrdzovalo v tom, že oni sú vlastníkmi týchto nehnuteľností. Odporca v 1. rade dokonca niekoľkokrát osobne vyhľadal navrhovateľku v 1. rade v mieste jej trvalého bydliska za účelom objasnenia celej záležitosti, nakoľko mal za to, že ona jediná vie vzhľadom na svoj vek potvrdiť, resp. vyvrátiť opodstatnenosť nárokov navrhovateľov, avšak táto odmietala komunikovať s odporcom v 1. rade, čo odporcov len utvrdzovalo v ich presvedčení, a preto neboli ochotní pristúpiť k mimosúdnemu riešeniu tohto sporu. Navrhovateľka v 1. rade sa nedostavila ani na prvé súdne pojednávanie, pred ktorým sa súd pokúsil o dohodu a odporcovia tak trvali na jej výsluchu práve z dôvodov objasnenia nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a keďže sa dostavila až na druhé súdne pojednávanie, kde po jej výsluchu uznali nárok navrhovateľov za opodstatnený, lebo objasnila okolnosti prevodu sporných nehnuteľností, ako aj rozpor, resp. omyl v osobe menom Y. L., ktorý mal nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve s jeho menovcom.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3, v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ust. § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak, pokiaľ možno, spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch) , jeho aplikácie. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že pôvodné znenie tohto ustanovenia, ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou od 15.10.2008 (zák. č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ide o nové ustanovenie, ktorým sa má dosiahnuť motivácia účastníka k tomu, aby rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, pokiaľ ich mohol uplatniť, predkladal už na úvod konania. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15.10.2008 tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1 druhá veta O.s.p. ako prioritné (nie však výlučné) hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým.

Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované tak Ústavou SR (článok 46 a nasl.) , Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6 ods. 1) ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Komisie i Ústavného súdu SR (Nález z 12.5.2004, sp.zn. I ÚS 226/2003, z 27.7.2011, sp.zn. III ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. je nepreskúmateľný. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom, pretože mu

upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

V danom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Podstata súdom prvého stupňa zohľadnených dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. mala spočívať v okolnostiach danej veci, keďže bolo v záujme navrhovateľov usporiadať si vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré na základe nesprávneho dedičského rozhodnutia nadobudli odporcovia, ktorí ale nezapríčinili daný stav a pokiaľ nedošlo k mimosúdnej dohode, bolo to hlavne z toho dôvodu, že odporcovia nemali vedomosť o tom, že dedičské rozhodnutie po ich nebohom predkovi - poručiteľovi Jozefovi Petrovi bolo nesprávne, a preto by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, aby odporcovia znášali trovy konania. Súd prvého stupňa nepriznanie náhrady trov konania účastníkom ďalej odôvodnil tým, že v danom prípade je potrebné zvážiť na strane koho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako i na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Obsah spisu svedčí o tom, že súd prvého stupňa neposúdil dostatočne celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o navrhovateľov, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či a ktoré okolnosti vzal na zreteľ a akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k inak úspešným účastníkom konania (navrhovateľom) . Súd prvého stupňa neprihliadol v ničom na ďalšie okolnosti významné pri posudzovaní splnenia predpokladov vyplývajúcich z ust. § 150 O.s.p., konkrétne aj na osobné, majetkové a sociálne pomery všetkých účastníkov konania. Svoje konštatovanie o potrebe zváženia na strane toho v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako i na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný, ničím neodôvodnil.

Pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. je potrebné taktiež posúdiť a vyhodnotiť existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku.

Súd prvého stupňa neskúmal vec zo všetkých hľadísk, ktoré treba považovať za relevantné v zmysle § 150 O.s.p. a svoje rozhodnutie v napadnutom výroku o náhrade trov konania neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., čím odňal možnosť účastníkom konať pred súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania a rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 tak, aby bol preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.