KSKE 9 Co 71/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211216827 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211216827.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. JUDr. Jánom Mišurom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným 1/ M. Z., G. XX.XX.XXXX, 2/ Q. Z., narodenému XX.X.XXXX, obaja bytom I. X, C., o zaplatenie 483,67 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18. januára 2012, č.k. 18C 129/2011-75, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 483,67 € s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 27.11.2009 až do zaplatenia, ktorú dlžnú sumu im povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 90 €, vždy do 20. dňa v mesiaci v prospech žalobcu vopred, pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je dňa 20.3.2012. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 154,46 € v prospech zástupcu žalobcu v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.6.2011 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 483,67 € s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 27.11.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Konštatoval, že svoj nárok uplatňoval na základe ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ a žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla žalovaného v 2. rade zodpovedajú za škodu, ktorá vznikla pri dopravnej nehode dňa 8.11.2008 na motorovom vozidle žalovaného v 1.rade, pričom neboli poistení pre prípad vzniku tejto zodpovednosti. Žalobca preto poskytol poškodenému plnenie v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého Slovenská kancelária poisťovateľov poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, keď právo poškodeného na plnenie vo vzťahu ku kancelárii vyplýva z ust. § 24 ods. 3 cit. zákona. Citoval ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a konštatoval, že kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ na náhradu toho, čo za neho plnila. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že otázka spôsobenia škody, rozsah poisteného plnenia a spôsobenej škody neboli sporné a boli žalobcom riadne dokladované, a preto zaviazal žalovaných na náhradu poistného plnenia vo výške 483,67 €, ktoré žalobca poskytol poškodenému ako náhradu škody. Zároveň určil, že žalovaní sú povinní uhradiť dlžnú sumu v splátkach z dôvodu ich nepriaznivej sociálnej situácie. Ďalej citoval ust. § 517 ods.

1 prvá veta, ods. 2 Obč. zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a uviedol, že dlžná suma sa v danom prípade stala splatnou na základe výzvy žalobcu podľa ust. § 563 Obč. zákonníka a keďže žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 26.11.2009, od nasledujúceho dňa sú preto žalovaní v omeškaní s peňažným plnením a žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy od 27.11.2009, ktorých výška v danom prípade predstavuje 9% z dlžnej sumy.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že trovy konania procesne úspešného žalobcu pozostávali zo sumy 272,42 € za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 28,50 € a za trovy právneho zastúpenia v sume 243,92 € za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a zastupovanie na pojednávaniach dňa 7.12.2011 a dňa 18.1.2012) á 33,20 €, paušálnu náhradu hotových výdavkov 4 x 7,41 € a 1 x 7,63 € a náhradu DPH vo výške 20% z trov právneho zastúpenia v sume 40,65 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Zdôraznil, že predmet konania neprevyšoval sumu 500 €, išlo v danom prípade o drobný spor (§ 200ea O.s.p.) a súd trovy konania žalobcu ako neprimerané znížil a priznal žalobcovi ich náhradu len vo výške 126,14 €, ktorú považoval za zodpovedajúcu uplatnenému nároku. Uviedol, že priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 28,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 97,46 € za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) á 33,20 €, paušálnu náhradu nákladov vo výške 2 x 7,41 € a náhradu DPH vo výške 20% z priznaných trov právneho zastúpenia v sume 16,24 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Konštatoval, že pri rozhodovaní zohľadnil aj osobné pomery žalovaných v 1. a 2. rade, u ktorých by náhrada trov konania v celom rozsahu zasiahla do uspokojovania ich základných životných potrieb, pričom podľa názoru súdu nepriznanie náhrady trov konania vo výške 146,28 € nemôže mať výrazne negatívny dopad na hospodárenie žalobcu.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania a súčasne zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 272,42 € (za zaplatený súdny poplatok vo výške 28,50 € a za trovy právneho zastúpenia vo výške 243,92 €) tak, ako ich vyčíslil a predložil súdu dňa 18.1.2011. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,08 €. Citoval článok 47 Ústavy SR, § 24, § 25 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že podľa všeobecnej dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. cieľom navrhovanej právnej úpravy je reagovať na neprimeranosť pri rozhodovaní o trovách konania najmä s poukázaním na cestovné náhrady, t.j. napr. v spore o pár sto korún vyskočí náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu cestujúceho na opačný koniec republiky osobným motorovým vozidlom napr. na tri pojednávania aj na cca 20.000,-Sk (náhrada pohonných hmôt a náhrada za amortizáciu) . Zvlášť takéto vysoké výdavky rezonujú pri sporoch s nižšou hodnotou sporu o pár sto korún. Uviedol, že dáva do pozornosti dôvodovú správu v časti, podľa ktorej cieľom navrhovaného zákona nie je nepriznať účelne vynaložené náklady, ale tam, kde to odôvodňuje spoločenská požiadavka na primeranosť plnení, je potrebný citlivý legislatívny zásah. Zdôraznil, že práve v záujme hospodárnosti konania vzhľadom na výšku cestovných výdavkov sa na pojednávaní dňa 7.12.2011 a dňa 18.1.2012 nezúčastnil právny zástupca žalobcu so sídlom v Bratislave, ale substitučný zástupca so sídlom v Košiciach. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že vyhodnotenie osobných pomerov žalovaných súdom nie je podložené relevantnými dokladmi napr. zo Sociálnej poisťovne, ktoré by hodnoverne preukázali sociálny status žalovaných. Konštatoval, že súd vychádzal pri posudzovaní osobných pomerov žalovaných len z ničím nepredloženého tvrdenia žalovaného v 2. rade, pričom žalovaný v 1. rade sa pojednávaní ani nezúčastnil. Napokon vyslovil názor, že v predmetnom súdnom konaní nebol dôvod na zníženie žalobcom požadovaných trov právneho zastúpenia, nakoľko žalobca požaduje úhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, avšak priložili rozhodnutia Sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku žalovaného v 1. rade a poberanie starobného dôchodku žalovaného v 2. rade.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3, v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom výroku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

že nie sú podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 cit. zák. ust. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ust. § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak, pokiaľ možno, spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch) , jeho aplikácie. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivý predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že pôvodné znenie tohto ustanovenia, ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou od 15.10.2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ide o nové ustanovenie, ktorým sa má dosiahnuť motivácia účastníka k tomu, aby rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, pokiaľ ich mohol uplatniť predkladal už na úvod konania. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15.10.2008 tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následné skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1 druhá veta O.s.p. ako prioritné (nie však výlučne) hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Podstata súdom prvého stupňa znížených trov konania žalobcu mala spočívať v okolnostiach predmetu konania, nakoľko predmet konania neprevyšoval sumu 500 € a v danom prípade išlo o drobný spor (§ 200ea O.s.p.) , a preto priznal žalobcovi náhradu trov konania len vo výške 126,14 €, ktorú považoval za zodpovedajúcu uplatnenému nároku. V odôvodení rozsudku súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil aj osobné pomery žalovaných v 1. a 2. rade, u ktorých by náhrada trov konania v celom rozsahu zasiahla do uspokojovania ich základných životných potrieb, avšak tieto osobné pomery žalovaných v 1. a 2. rade ničím neodôvodnil. V priebehu odvolacieho konania žalovaní v 1. a 2. rade doručili odvolaciemu súdu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, z ktorých vyplýva, že žalovaný v 1. rade od 1.1.2011

poberá invalidný dôchodok vo výške 167,30 € mesačne a žalovaný v 2. rade od 1.1.2011 poberá starobný dôchodok vo výške 301,90 € mesačne.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania so zreteľom na sociálnu situáciu žalovaných mal skúmať možnosť použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (aj keď na to v odôvodnení rozsudku poukazuje, avšak ničím neodôvodňuje) zo všetkých hľadísk, ktoré treba považovať za relevantné v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., teda aj tým, či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania nemusel žalobcovi celkom alebo sčasti priznať. Z dôvodu neporušenia dvojinštančnosti konania, ku ktorej by došlo, ak by odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, čím by účastníkom odňal právo namietať správnosť právneho názoru na inštančne vyššom súde, teda aby svojím postupom neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom, odvolací súd podľa § 221 os. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku a podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa skúmať, či v predmetnej veci nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania nemusel žalobcovi celkom alebo sčasti priznať (§ 150 ods. 1 O.s.p.) najmä so zreteľom na stav pred začatím sporu, okolnosťami, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku, postojom účastníkov v priebehu konania, ako aj skúmaním majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov účastníkov konania.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.