KSKE 9 Co 8/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/8/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208203645 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208203645.2

Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Mazákovej a sudcov JUDr. Gizely Majerčákovej a JUDr. Alexandra Husivargu vo veci žalobcu: Regionálne poradenské a informačné centrum Prešov, so sídlom v Prešove na ulici Reimanovej č. 9, IČO: 31 950 507, zastúpeného JUDr. Patrikom Benčíkom, advokátom so sídlom v Prešove na Františkánskom námestí č. 4, proti žalovaným: 1/ B. Q., nar. XX.X.XXXX, 2/ V. Q., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom v C. na ulici A. Č.. X, 3/ E. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Z. Z. A. Č.. XX, okres L., všetkým zastúpeným JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom v Košiciach na ulici Floriánskej č. 16 a 4/ L. Š., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v C. na ulici A. Č.. X, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom JUDr. Gabrielou Lukáčovou, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, o 3 004,05 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných ad 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16. marca 2011, č. k. 17C/50/2009-170, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým bola prisúdená istina nad sumu 2 904,53 € do sumy 3 004,05 € ako aj v závislých výrokoch o úrokoch z pôžičky v sume 372,89 € a o trovách konania pred súdom prvého stupňa.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v časti závislého výroku zaväzujúcej žalovaných žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania tak, že žalovaní s ú p o v i n n í tieto žalobcovi zaplatiť vo výške 6,5 % ročne zo sumy 2 755,05 € od 1.1.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných a v ostatnej časti tento závislý výrok o úrokoch z omeškania p o t v r d z u j e.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaných ad 1/ až 4/ zaviazal žalobcovi zaplatiť 3 004,05 € s úrokmi z omeškania (správne úrokmi - poznámka odvolacieho súdu) vo výške 9 % ročne od 30.11.2006 do 31.12.2008 v sume 372,89 € a úrokmi z omeškania so splácaním jednotlivých splátok istiny podľa zmluvy (17 x 149,37 € a 1 x 66,39 €) splatných mesačne, vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, postupne narastajúcim spôsobom od 1.6.2007 do 31.10.2008 vo výške 8,5 % ročne, od 1.11.2008 do 30.11.2008 vo výške 7,5 % ročne, od 1.12.2008 do 31.12.2008 vo výške 6,5 % ročne a od 1.1.2009 do zaplatenia zo sumy 2 755,05 € vo výške 10,5 % ročne a nahradiť žalobcovi trovy konania celkovo v sume 978,31 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením žalovanej (správne prisúdenej - poznámka odvolacieho súdu) sumy jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia platobná povinnosť ostatných žalovaných.

Rozhodol tak o zmluvnej povinnosti žalovaných vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke č. 04 1237 zo 17.12.2004, žalobcovi splatiť dosiaľ nevrátenú peňažnú pôžičku. Vychádzal zo zistenia, že predmetnou

zmluvou žalobca ako veriteľ žalovaným ad 1/ a 2/ ako dlžníkom prenechal peniaze v sume 200 000,- Sk (čerpanie pôžičky bolo účelovo viazané na kúpu technológie na výrobu brikiet, spevnenia a zastrešenia skladových plôch a kúpy materiálu) , dlžníci sa zaviazali peniaze v požičanej sume žalobcovi vrátiť v 45 mesačných splátkach, z toho 44 splátok po 4 500,- Sk a 45. splátku v sume 2 000,- Sk, splatných v lehote a výške podľa splátkového kalendára (vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca) , účastníci zmluvy si dohodli úroky z pôžičky vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy, všetko presne podľa záväzného splátkového kalendára a že pohľadávka veriteľa je zabezpečená ručením, ručiteľmi sú žalovaní ad 3/ a 4/ (§§ 657 a nasledujúce Občianskeho zákonníka pojednávajúce o zmluve o pôžičke a § 546 a 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka pojednávajúce o ručení ako forme zabezpečenia záväzku) . Vykonaným dokazovaním, najmä po oboznámení sa s prehľadom jednotlivých splátok pôžičky a splátok dohodnutých úrokov od 1.11.2006 súd prvého stupňa zistil, že z tejto pôžičky titulom istiny bolo splatených celkovo 109 500,- Sk, že žalovaní jednotlivé splátky (istiny i úrokov) platili permanentne s omeškaním, a že posledné, čo ešte zaplatili (26.6.2007) , bola splátka istiny za apríl 2007. Takto dospel k záveru, že žalovaní žalobcovi dlhujú 90 500,- Sk (3 004,05 €) na istine. Vychádzajúc zo súhlasu žalovaných jednak so žalobcom uplatneným rozpisom úrokov z omeškania za obdobie od 1.6.2007 a jednak aj s výškou úrokov z pôžičky v sume 372,89 € za obdobie od 30.11.2006 do 31.12.2008 žalobe v celom rozsahu vyhovel tým, že žalovaných ad 1/ a 2/ ako dlžníkov a žalovaných ad 3/ a 4/ ako ručiteľov v zmysle § 546 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka zaviazal na splatenie dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania. Námietku žalovaných ad 1/ až 3/, že titulom nesplatenej istiny žalobcovi dlhujú len 2 904,53 € považoval za účelovú, pretože žalovaní nevedeli predložiť dôkazy o úhradách jednotlivých splátok pôžičky a tak nevedeli preukázať, v akej výške a kedy dlh z pôžičky skutočne splatili. Súd prvého stupňa preto vychádzal z prehľadu skutočne vykonaných splátok, ktorý bol vyhotovený výpisom z toho bankového účtu žalobcu, na ktorý boli platby poukazované (súd prvého stupňa použil slovné spojenie prehľad splátok istiny, ktoré vyplynuli priamo z napojenia na bankový účet, na ktorý boli poukazované platby - poznámka odvolacieho súdu) .

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré mu vznikli. Ide o súdny poplatok zo žaloby 180,24 € a trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby po 121,17 € (10.10.2007 prevzatie a príprava zastúpenia, 9.2.2008 podanie žaloby na súd, 4.10.2010, 14.2.2011 a 16.3.2011 konanie pred súdom) , režijný paušál 5,90 € v roku 2007, 6,31 € v roku 2008, 7,21 € v roku 2010 a 2 x 7,41 € v roku 2011, teda spolu 640,09 €. Titulom náhrady hotových výdavkov mu priznal 11,10 € (2 x 1,85 € x 3) , cestovné z Prešova do Košíc a späť na pojednávania súdu a s tým spojenú náhradu za stratu času za 4 začaté polhodiny á 12,02 € v roku 2010 a za 8 začatých polhodín á 12,35 € v roku 2011, teda celkovo spolu 798,07 €.

Žalovaní ad 1/ až 3/ rozsudok napadli včas podaným odvolaním. Hoci uvádzajú, že rozsudok napádajú v celom rozsahu, domáhajú sa toho, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaných zaviaže na zaplatenie 2 904,53 € titulom istiny s príslušenstvom. Posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) i vychádzajúc z odvolacieho návrhu je zrejmé, že v skutočnosti žalovaní rozsudok napádajú len v časti, v ktorej ich zaväzuje na zaplatenie dlhu z pôžičky titulom istiny v sume prevyšujúcej 2 904,53 € aj s príslušenstvom (teda len v sume 99,52 € titulom istiny s príslušenstvom) a uplatňujú si náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok v napadnutom rozsahu považujú za nesprávny z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako ako v priebehu konania pred súdom prvého stupňa aj v odvolaní vychádzajúc pritom z tvrdení žalobcu namietajú, že pokiaľ počnúc od 26. splátky istiny splatnej 31.5.2007, vrátane už aj tejto splátky, nezaplatili žiadnu ďalšiu splátku, tak súčet dlžných splátok istiny predstavuje sumu 2 904,53 €, a nie žalobcom uplatnených 3 004,05 €. Ako ďalší argument podporujúci ich obranu proti žalobou uplatnenej výške dlhu na pôžičke poukazujú na samotným žalobcom predložený rozpis, v zmysle ktorého konečná výška istiny, z ktorej úroky z omeškania si žalobca uplatňuje, je dokonca iba 2 755,05 €. To podľa nich navodzuje pochybnosti o správnosti výšky žalovanej istiny. Považujú za nelogické, aby si žalobca uplatňoval úroky z omeškania zo sumy nižšej, než je skutočná dlžná suma.

Žalobca navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V odvolacom konaní rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa opakovane podrobne poukazujúc na špecifikáciu jednotlivých splátok pôžičky argumentuje, ako dospel k žalovanej výške dlhu žalovaných na istine - ide o dlh predstavovaný nezaplatením 20 splátok po 4 500,- Sk a jednej splátky v sume 2 000,- Sk. Upresňuje, že k žalovanej sume dospel po tom, čo od tejto sumy (92 000,- Sk) odpočítal navýšené splátky zo dňa 16.6.2006 o sumu 1 000,- Sk a splátky zo dňa 1.8.2006 o sumu 500,- Sk. Poukazuje na to, že úroky z omeškania si napriek od 1.3.2006 pretrvávajúcemu omeškaniu žalovaných, keď splátku splatnú 28.2.2006 zaplatili až 16.6.2006, na základe čiastočného vzdania sa nároku a na základe dobrej vôle uplatnil až od 1.6.2007.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania, ktorých napadnutý rozsudok zaväzuje k peňažnému plneniu (§ 201 a § 204 O.s.p.) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b/ a d/ a ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t. j. o 99,52 €, z dôvodu, že ide o prípad, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, preskúmal aj výrok o úrokoch a úrokoch z omeškania a rozsudok v tomto rozsahu preskúmal aj vo vzťahu k žalovanému ad 4/ (hoci on sám rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním nenapadol) , pretože určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi vyplýva z právneho predpisu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je opodstatnené len sčasti.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. účinného od 15.10.2008 s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené od 18.4.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 9. mája 2012 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 227 na 2. poschodí (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací dôvod, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenia nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ustanoveniu § 132 O.s.p. z dôvodu, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, že súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo, že v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti je logický rozpor alebo, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p.

Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkov stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, ktoré účastníci označili na preukázanie svojich tvrdení, na základe týchto riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v preskúmavanom rozsahu zaväzujúcom žalovaných žalobcovi zaplatiť istinu nad 2 904,53 €, úroky z pôžičky, ako i úroky z omeškania až do 31.12.2008 je vecne správne, logické a presvedčivé, preto ho odvolací súd potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) . Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody jeho rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietajú nesprávny výpočet dlžnej istiny treba zdôrazniť, že nenamietajú, žeby žalobcovi boli splatili viac než čo vyplýva z prehľadu platieb, ich námietky vychádzajú z toho, že keď zo 44 splátok po 4 500,- Sk (149,37 €) a 1 splátky v sume 2 000,- Sk (66,39 €) , nezaplatili 26. a ani žiadnu ďalšiu z nasledujúcich splátok, tak ich dlh na istine je len 44 bez 25 splátok, teda len 19 x 4 500,- Sk + 2 000,- Sk, čo spolu činí len 2 904,53 €, a nie žalovaných 3 004,05 €, odvolací súd uvádza nasledovné.

Z dôvodu, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, žeby pôžičku boli splácali inak, súd prvého stupňa správne vychádzal zo žalobcami predloženého dôkazu o priebehu splácania dlhu z pôžičky. Vychádzajúc z toho dôkazu je zrejmé, že žalovaní titulom istiny zaplatili v slovenských korunách, po prepočte konverzným kurzom 30,126, celkovo sumu 3 634,69 €, a to nasledovne : 2.5., 1.6., 4.7., 1.8. a 2.9.2005 5 x 149,37 €, 2.11.2005 298,75 €, 2.1. a 27.2.2006 2 x 149,37 €, 16.6.2006 331,94 €, 1.8.2006 165,97 €, 11.9., 2.10., 10.11. a 30.11.2006 , 15.1., 1.2., 1.3., 2.4., 30.4. a 31.5.2007 10 x 149,37 € a 26.6.2007 298,75 €. Z tejto poslednej splátky zaplatenej 26.6.2007 bolo podľa účastníkmi dohodnutého, a teda pre nich záväzného splátkového kalendára započítaných 99,57 € na splátku za február 2007, 149,37 € na splátku za marec 2007 a zvyšných 49,81 € bolo započítaných na splátku za apríl 2007. Za apríl 2007 teda nebola zaplatená celá splátka 149,37 €, ale len táto jej časť. Dosiaľ neuhradený rozdiel je 99,52 €, teda suma, ktorá je predmetom odvolania. Z toho vyplýva, že žalovaní nevenovali pozornosť v konaní opakovane predkladanému prehľadu splátok v tom smere, že už ani za apríl 2007 neuhradili dlžnú splátku v plnej výške podľa zmluvy, a preto počet neuhradených splátok nesprávne počítali len od mája 2007 do decembra 2008, teda 19 x 4 500,- Sk + 2 000,- Sk, namiesto toho, aby k tomuto dlhu podľa nimi nevyvrátenej skutočnosti vyplývajúcej z prehľadu splátok, prirátali aj dosiaľ nesplatenú časť splátky za apríl 2007, teda sumu 99,52 €. Pri tomto zistení neobstojí ani ďalšia námietka žalovaných ohľadom pochybností o správnosti výšky žalovanej istiny poukazujúc na nižšiu konečnú výšku istiny (2 755,05 €) , z ktorej žalobca uplatňuje úroky z omeškania. Jednak aj sám žalobca vo vyjadrení k odvolaniu potvrdil, že na základe čiastočného vzdania sa nároku a na základe vlastnej vôle úroky z omeškania žiada priznať z nižšej sumy, než na akú podľa zákona má právo a jednak bez ohľadu na to z porovnania prehľadu platieb a uplatnených úrokov z omeškania s platením jednotlivých splátok je zrejmé, že žalobca hoci podľa práva by mohol, nežiada úroky z omeškania s platením dosiaľ nesplatených 99,52 € za apríl 2007 a s platením dosiaľ nesplatenej splátky 149,37 € za máj 2007. Pokiaľ by si ich uplatňoval, k celkovej sume 2 755,05 €, z ktorej si úroky z omeškania uplatňuje, by bolo potrebné tieto dosiaľ nesplatené čiastky v úhrnnej sume 248,93 € pripočítať a súčtom by bola žalovaná istina 3 004,05 €.

Pokiaľ súd prvého stupňa žalovaných zaviazal na platenie úrokov z omeškania odvolávajúc sa na to, že žalovaní súhlasili s rozpisom úrokov z omeškania za obdobie od 1.6.2007 tak, ako si tento nárok uplatnil žalobca, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o výšku priznaných úrokov z omeškania za obdobie od 1.1.2009 do zaplatenia a v tomto rozsahu je odvolanie žalovaných uplatňujúce odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. opodstatnené.

Ak nejde o veci uvedené v § 120 ods. 2 O.s.p., súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. To znamená, že v posudzovanom prípade súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ si osvojil zhodné skutkové tvrdenia účastníkov (súhlas žalovaných so žalobcom uplatneným rozpisom úrokov z omeškania) o tom, že žalovaní sa so splácaním jednotlivých splátok istiny postupne dostávali do omeškania, že toto omeškanie stále trvá, o tom, kedy a ako postupne jednotlivé splátky narastali, ako i tom, dokedy trvalo omeškanie so zaplatením každej jednotlivej splátky. Avšak vzhľadom na to, že výška úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým sa riadi právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými, nemôže vychádzať z dohody účastníkov konania, pretože je ustanovená vykonávacím predpisom (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; ďalej len nariadenie vlády ) , súd prvého stupňa v tomto smere vec nesprávne právne posúdil, pretože na

skutkové zistenia neaplikoval právnu normu, ktorú aplikovať mal. Z toho dôvodu odvolací súd postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vytvoril účastníkom konania procesnú možnosť, aby sa k možnému použitiu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie o uplatnenom práve na úroky z omeškania rozhodujúce, vyjadrili. Účastníci konania túto možnosť nevyužili.

Vychádzajúc z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je citované nariadenie vlády. Ak došlo k omeškaniu pred 1.1.2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008 (§ 10a nariadenia vlády) .

Keďže podľa zmluvy dlžníci boli povinní peňažný dlh z pôžičky splácať mesačne po 4 500,- Sk a poslednú splátku v sume 2 000,- Sk (66,39 €) , do omeškania s plnením peňažného dlhu sa dostávali začiatkom každého kalendárneho mesiaca a výška tohto dlhu začiatkom každého mesiaca preto narastala o 4 500,- Sk, resp. jedna o 2 000,- Sk. Posledná (najvyššia) suma, z ktorej si žalobca ako veriteľ uplatnil úroky z omeškania je 2 755,05 € tvrdiac, že do omeškania s jej zaplatením sa dlžníci dostali 1.12.2008. Začiatkom ďalšieho kalendárneho mesiaca, teda od 1.1.2009 si veriteľ úroky z omeškania uplatňuje zo sumy 2 755,05 €, teda z tej istej sumy ako od 1.12.2008. Znamená to, že 1. január 2009 nie je prvým dňom omeškania dlžníkov s plnením peňažného dlhu, je len ďalším dňom, v ktorý 1. decembrom 2008 začaté omeškanie so zaplatením 2 755,05 € trvá. K omeškaniu so zaplatením posledne uplatnenej sumy teda došlo ešte pred 1. januárom 2009, a preto výška úrokov z omeškania sa v zmysle § 10a nariadenia vlády riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008. V zmysle § 3 nariadenia vlády v znení do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania so splatením 2 755,05 €, teda k 1.12.2008 bola 3,25 %, preto výška úrokov z omeškania k tomuto dňu je 6,5 %. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení veriteľ preto aj za obdobie od 1.1.2009 do zaplatenia sumy 2 755,05 € má nárok na úroky z omeškania len vo výške 6,5 %. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v zmysle uvedeného v súlade s citovanou právnou úpravou a § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v uvedenej časti závislého výroku o úrokoch z omeškania.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.

Žalovaní v odvolaní navrhli, aby sa rozhodovalo aj o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania (§ 151 O.s.p.) . Odvolací súd o tejto povinnosti rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorých aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Žalobca má v odvolacom konaní neúspech iba v pomerne nepatrnej časti, a preto by mu odvolací súd mohol priznať plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovaným, ktorí majú vo veci úspech iba v pomerne nepatrnej časti. Žalobca však vo vyjadrení k odvolaniu nenavrhol, aby sa o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania rozhodovalo, preto odvolací súd o tejto povinnosti rozhodol tak ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.