KSKE 9 Co 80/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/80/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210206586 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210206586.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa JIMM, spol. s r.o. so sídlom v Košiciach, Južná trieda 78, IČO: 36 591 769, zast. JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti odporcovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 6.173,71 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20. januára 2012, č.k. 24C/55/2010-243, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania tak, že zaväzuje odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania v sume 2.029,90 € (z ktorých suma 1.484,42 € sú trovy právneho zastúpenia) , ktoré je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia advokátovi JUDr. Martinovi Kožiakovi.

Z a v ä z u j e odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 78,17 €, ktoré je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia advokátovi JUDr. Martinovi Kožiakovi.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 3.781,64 € s 9% úrokmi z omeškania ročne od 24.11.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 446,58 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň na účet Okresného súdu Košice II zaviazal navrhovateľa zaplatiť 10,57 € a odporcu 16,53 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 22.3.2010 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6.173,71 € s 9% úrokmi z omeškania ročne od 24.11.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že medzi odporcom ako poisťovateľom a navrhovateľom ako poisteným bola dňa 1.6.2009 uzatvorená poistná zmluva č. 6554171757 o havarijnom poistení motorového vozidla, ktorej predmetom bolo poistenie osobného motorového vozidla Mercedes E 270 CDI, rok výroby 2003, ev. č. KE 909 EP. V poistnej zmluve bolo dohodnuté ročné poistné na sumu 1.094,06 €. Dňa 9.7.2009 došlo ku škodovej udalosti, a to k požiaru motorového vozidla navrhovateľa, ktorý spôsobil neznámy páchateľ a na poistenom vozidle vznikla totálna škoda. Listom zo dňa 20.11.2009 odporca oznámil navrhovateľovi ukončenie šetrenia škodovej udalosti a určil výšku poistného plnenia na sumu 8.789,33 €, ktorú dňa 23.11.2009 poukázal na účet navrhovateľa, pričom výšku poistného plnenia odporca stanovil tak, že k ním určenej všeobecnej hodnote vozidla 9.184,70 € pripočítal cenu za odťah vozidla a odpočítal spoluúčasť navrhovateľa pri poistnej udalosti. Navrhovateľ listom zo dňa 20.1.2010 oznámil svoj nesúhlas s odporcom určenou všeobecnou hodnotou vozidla vo výške 9.184,70 €, ako aj s odporcom realizovaným poistným plnením vo výške 8.789,33 €. Tieto sumy považoval navrhovateľ za neprimerane nízke a nezohľadňujúce všeobecnú cenu motorového vozidla Mercedes E 270 CDI ku dňu vzniku poistnej

udalosti. Navrhovateľ za účelom objektivizácie všeobecnej ceny motorového vozidla požiadal tri podnikateľské subjekty majúce v predmete činnosti a aktívne prevádzkujúce nákup a predaj ojazdených motorových vozidiel o písomné vyjadrenie ku všeobecnej hodnote motorového vozidla. Z písomných posudkov podnikateľských subjektov vyplýva, že skutočná škoda, teda trhová hodnota motorového vozidla Mercedes E 270 CDI, rok výroby 2003 predstavuje sumu 15.683,33 €. Po pripočítaní sumy 67,23 € za odporcom uznaný odťah vozidla a po následnom odpočítaní dohodnutej spoluúčasti vo výške 5% v zmysle poistnej zmluvy, ktorá po vyčíslení predstavuje sumu 787,52 €, by predstavovala náhrada skutočnej škody sumu 14.963,04 €. Z predmetnej sumy bola navrhovateľovi odporcom dňa 23.11.2009 zaplatená suma 8.789,33 €, po odpočítaní ktorej vznikol rozdiel na skutočnej škode vo výške 6.173,71 €, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha týmto návrhom. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že obaja účastníci zhodne navrhovali, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, za účelom zistenia všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla k dátumu vzniku poistnej udalosti, teda ku dňu 9.7.2009. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, kde znalec Ing. Peter Wiener vo svojom znaleckom posudku č. 05/2011 stanovil všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu vzniku poistnej udalosti vo výške 7.395,28 € s DPH. Navrhovateľ predložil súdu znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. Jozefom Géci-Borovom č. 12/2011, kde všeobecná hodnota v predmetnom vozidle ku dňu 9.7.2009 bola znalcom stanovená na 12.766 € vrátane DPH. Vzhľadom na podstatný rozdiel v zistení oboch znalcov a na návrh účastníkov konania súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom znalca Ing. Júliusa Csanka č. 14/2011 bola zistená všeobecná hodnota vozidla k 9.7.2009 v sume 12.770 € s DPH. Súd ďalej konštatoval, že obaja účastníci sa zhodne vyjadrili, že nemajú výhrady voči záverom tohto znaleckého posudku, preto súd pri posudzovaní predmetnej veci vychádzal zo všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla stanovenej znalcom Ing. Júliusom Csankom, a teda z hodnoty 12.770 € s DPH. Uviedol, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 6.173,71 €. Rozdiel medzi všeobecnou hodnotou predmetného motorového vozidla zistenou v tomto konaní, teda medzi sumou 12.770 € a medzi plnením, ktoré titulom poisteného plnenia poskytol odporca navrhovateľovi, a teda sumou 8.789,33 € je 3.980,67 € (12.770 € - 8.789,33 €) . Konštatoval, že po odpočítaní 5% spoluúčasti navrhovateľa v zmysle uzavretej poistnej zmluvy (3.980,67 € - 199,03 € = 3.781,64 €) považoval nárok navrhovateľa za dôvodný do výšky 3.781,64 € a v tomto rozsahu návrhu navrhovateľa aj vyhovel a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Ďalej uviedol, že dňa 23.11.2009 poukázal odporca navrhovateľovi čiastočné poistné plnenie, a teda zo zvyšným poistným plnením, ktoré je povinný zaplatiť na základe tohto rozsudku sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom, teda 24.11.2009, a preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť z istiny aj 9% úroky z omeškania ročne od 24.11.2009 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Konštatoval, že trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 370 €, zo zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 175,48 € (dňa 21.10.2010 vo výške 100 € a dňa 14.6.2011 vo výške 75,48 €) a z trov právneho zastupovania advokátom, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za 10 úkonov právnej pomoci 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22.3.2010, 2. návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 22.3.2010, 3. písomné podanie vo veci samej zo dňa 30.4.2010, 4. účasť na pojednávaní dňa 12.10.2010, 5. písomné podanie vo veci samej zo dňa 29.3.2011, 6. účasť na pojednávaní dňa 29.3.2011, 7. účasť na pojednávaní dňa 29.4.2011, 8. účasť na pojednávaní dňa 31.5.2011, 9. písomné podanie vo veci samej zo dňa 19.12.2011, 10. účasť na pojednávaní dňa 20.1.2012, t.j. 10 x 141,09 €, 4 x režijný paušál po 7,21 €, 5 x režijný paušál po 7,41 € a 1 x režijný paušál 7,63 €, spolu vo výške 2.029,90 €. Poukázal na to, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 6.173,71 € a súd jeho návrhu vyhovel do výšky 3.781,64 €, čo predstavuje 61% z pôvodne žalovanej istiny, čiže navrhovateľ bol úspešný v 61% a neúspešný v 39%, preto mu priznal náhradu trov konania vo výške 22% (61% - 39%) , čo z celkovej sumy 2.029,90 € činí 446,58 €. O trovách štátu rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., zo štátnych prostriedkov bolo uhradené znalečné znalcovi Ing. Wienerovi vo výške 0,54 € za vyhotovenie znaleckého posudku (z vyúčtovaného znalečného v sume 200,54 €, 200 € bolo zaplatených z preddavkov navrhovateľa a odporcu po 100 €) , znalcovi Ing. Wienerovi za účasť na pojednávaní vo výške 26,56 €, spolu 27,10 €. Ďalej uviedol, že znalec Ing. Július Csank si účtoval znalečné vo výške 150,97 €, ktoré bolo uhradené v celosti z preddavkov zložených účastníkmi konania, pričom navrhovateľ aj odporca rovnako zložili po 100 € a po úhrade znalečného zvyšok po 24,52 € im bol vrátený. Konštatoval, že obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu podľa pomeru úspechu v tomto konaní, a keďže navrhovateľ bol úspešný v 61% a odporca v 39%, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť 39% z celkového znalečného, čo je 10,57 € (39% z 27,10 €) a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť 61% znalečného, čo predstavuje 16,53 € (61% z

27,10 €) . Rozsudok právne odôvodnil ust. § 788 ods. 1, § 790, § 797 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, 3, § 443, § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 2.054,42 €, pozostávajúcich zo súdneho poplatku - 370 €, preddavku na trovy znaleckého dokazovania - 2 x 100 €, náhrady trov právneho zastúpenia - 1.484,42 €. Odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a vyslovil názor, že prvostupňový súd mal pri priznaní náhrady trov konania postupovať podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Konštatoval, že prvostupňový súd nevzal dostatočne do úvahy tú skutočnosť, že žalovanú istinu si navrhovateľ neurčil svojvoľne, ale pre jej stanovenie použil tri rôzne potvrdenia o všeobecnej hodnote vozidla od troch rôznych predajcov ojazdených motorových vozidiel, pričom títo predajcovia stanovili cenu odhadom vychádzajúc z porovnateľných vozidiel v danom čase. Uviedol, že z rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že jeho rozhodnutie priamo záviselo od znaleckého posudku a pre rozpor dvoch prvotných znaleckých posudkov bolo v danej veci potrebné nariadiť kontrolný znalecký posudok. Z existencie troch rozdielnych znaleckých posudkov je zjavné, že stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla bolo výnimočne obtiažné aj pre znalcov z odboru cestná doprava, odvetvie : odhad hodnoty cestných vozidiel, nie to ešte pre laika. Poukázal na skutočnosť, že ním pôvodne stanovená a uplatnená hodnota vozidla (15.683,33 €) sa od prvostupňovým súdom zistenej výslednej hodnoty motorového vozidla (12.770 €) odlišovala o sumu 2.913,33 €, kým naopak, prvý znalec Ing. Peter Wiener stanovil všeobecnú hodnotu na sumu 7.395,28 €, teda o sumu 5.374,72 € nižšiu, než bola nakoniec obidvoma účastníkmi konania akceptovaná a prvostupňovým súdom zistená výsledná hodnota vozidla. Zdôraznil, že v predmetnej veci rozhodnutie súdu o výške plnenia plne záviselo od znaleckého posudku, a preto má podľa § 142 ods. 3 O.s.p. nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva voči odporcovi, ktoré si v rámci prvostupňového konania uplatnil, a to v sume 2.054,42 €. Súčasne si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 78,17 €.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny. Zdôvodnenie aplikácie § 142 ods. 3 O.s.p. navrhovateľom považuje za účelové a nemajúce oporu v právnej úprave. Uviedol, že gramatickým výkladom § 142 ods. 3 O.s.p. sa dospeje k tomu, že zákon nepriznáva právo na plnú náhradu trov konania v každom prípade čiastočného úspechu, keď rozhodnutie súdu závisí od znaleckého posudku. Poukázal na to, že pokiaľ by prvostupňový súd zohľadnil argumenty odporu a s odkazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, dopustil by sa porušenia zásady rovnosti strán. Konštatoval, že aj odporca mal odôvodnené pochybnosti o určení žalovanej sumy navrhovateľom a pokiaľ by prvostupňový súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, pričítal by na ťarchu odporcovi, že sa odôvodnene bránil proti výške škody určenej navrhovateľom len na základe troch potvrdení o výške všeobecnej hodnoty. Poukázal na to, že navrhovateľ mohol stanoviť výšku škody na základe znaleckého posudku, ktorý by si nechal vypracovať. Vyslovil názor, že nie je dôvodná aplikácia § 142 ods. 3 O.s.p. a súd postupoval správne, keď priznal navrhovateľovi čiastočne náhradu trov konania podľa § 142 od. 2 O.s.p.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 214 od. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V zmysle § 142 O.s.p. platia o trovách konania dve základné zásady, t.j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu (§ 142 ods. 1 a 2 O.s.p.) . Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch : 1. ak účastník mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a 3. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ust. § 142 ods. 3 O.s.p. z hľadiska rozhodovania o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia.

V danej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie 6.173,71 €, pričom odporca v priebehu konania sa nestotožnil s takto uplatneným nárokom navrhovateľa, namietal len výšku uplatneného nároku a navrhoval vykonať dokazovanie znalcom za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu, kedy došlo ku škodovej udalosti, teda ku dňu 9.7.2009. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom Ing. Petrom Wienerom, ktorý vo svojom znaleckom posudku stanovil všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu vzniku poistnej udalosti vo výške 7.395,28 € s DPH. Vzhľadom na to, že navrhovateľ predložil súdu znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. Jozefom Géci Borovom, kde všeobecná hodnota predmetného vozidla ku dňu 9.7.2009 bola stanovená na 12.766 € vrátane DPH, preto súd prvého stupňa vzhľadom na podstatný rozdiel v zistení oboch znalcov a na návrh účastníkov konania nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, kde znalec Ing. Július Csank zistil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti v sume 12.770 € s DPH, pričom obaja účastníci k tomuto kontrolnému rozsudku nemali výhrady. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čo do právneho základu opodstatnený a so zreteľom na vypracovaný kontrolný znalecký posudok čiastočne návrhu vyhovel. Z uvedeného vyplýva, že určenie samotnej výšky plnenia v danej veci nepochybne záviselo od znaleckého posudku, čo v konaní ani namietané nebolo. Preto boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. (navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku) . Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa mal správne aplikovať toto ustanovenie a priznať navrhovateľovi, hoci mal v konaní čiastočný úspech, plnú náhradu trov konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania tak, že zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania v sume 2.029,90 €.

Trovy prvostupňového konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 370 €, zo zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 175,48 € (navrhovateľovi bola vrátená suma 24,52 € - č.k. 24C 55/2010-227) a z trov právneho zastúpenia za 10 úkonov právnej pomoci, a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22.3.2010, 2. návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 22.3.2010, 3. písomné podanie vo veci samej zo dňa 30.4.2010, 4. účasť na pojednávaní dňa 12.10.2010, 5. písomné podanie vo veci samej zo dňa 29.3.2011, 6. účasť na pojednávaní dňa 29.3.2011, 7. účasť na pojednávaní dňa 29.4.2011, 8. účasť na pojednávaní dňa 31.5.2011, 9. písomné podanie vo veci samej zo dňa 19.12.2011, 10. účasť na pojednávaní dňa 20.1.2012, t.j. 10 x 141,09 € (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola stanovená z tarifnej hodnoty 3.781,64 €) , 4 x režijný paušál po 7,21 €, 5 x režijný paušál po 7,41 € a 1 x režijný paušál 7,63 €. Trovy právneho zastúpenia (celkom v sume 1.484,42 €) boli vyčíslené v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 78,17 €. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby (odvolanie proti rozhodnutiu) - 70,54 €, 1 x režijný paušál 7,63 €. Trovy odvolacieho konania boli vyčíslené v súlade s § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Navrhovateľovi priznané trovy prvostupňového aj odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi, ktorý navrhovateľa zastupoval (§ 224 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.