KSKE 9 CoE 11/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9CoE/11/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205203880 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7205203880.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: N. K., K. H., so sídlom v Košiciach, P. J. X, F.: XX XXX XXX, proti povinnému: Z. K. N., N..V..Q.., so sídlom v H., Z.Á. XX, F.: XX XXX XXX, vymazanému z obchodného registra 15. júnom 2012, pre vymoženie 5 614,- Sk (186,35 €) , vedenej pred súdnym exekútorom Z.. K. U. pod sp. zn. Ex/23/2005, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 16. februára 2011 č. k. 49Er/84/2005-12, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnená j e p o v i n n á uhradiť súdnemu exekútorovi Z.. K. U. trovy exekúcie v sume 29,68 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa alebo aj len exekučný súd ) po zistení, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, napadnutým uznesením exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok alebo len EP ) . Oprávnenú v zmysle § 203 ods. 2 EP ( ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený ) v spojení s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. (ďalej len vyhláška ) zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 45,14 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Trovy exekúcie pozostávajú 1/ z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky, konkrétne na prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a zaevidovanie návrhu v rozsahu 0,20 hodín, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu 0,15 hodín, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie v rozsahu 0,15 hodín, vypracovanie exekučného príkazu v rozsahu 0,15 hodín a za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov exekúcie v rozsahu 0,30 hodín, teda spolu za 2 začaté hodiny (1,35 hodín) a 6,64 € spolu v sume 13,28 €, 2/ z paušálnej sumy za 6 úkonov exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, dve zisťovania majetku povinného, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu) a 3,32 € spolu v sume 19,92 € a 3/ z náhrady hotových výdavkov (poštovného) v sume 11,95 €.

Proti výroku o povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnená podala včas odvolanie. Poukazuje na to, že v účtovnej súvahe odovzdanej príslušnému daňovému úradu povinný ešte aj po troch rokoch exekúcie (k 31.12.2008) vykazoval hodnotu majetku v sume 1 495 000,- Sk (krátkodobé pohľadávky 333 000,-

Sk, účty v bankách 10 000,- Sk a peniaze v pokladni 1 152 000,- Sk) a vytýka teda, že exekútor mohol vymôcť pohľadávku oprávnenej v sume 5 614,- Sk aj trovy exekúcie. Namieta preto, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 1 EP, pretože oprávnená z procesného hľadiska nezavinila zastavenie exekúcie a zároveň že neprichádza do úvahy ani použitie § 203 ods. 1 EP, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie je síce konštatovaná nemajetnosť povinného, ale nie je zohľadnený zdĺhavý a neefektívny výkon súdneho exekútora. Vyslovuje sa za to, aby sa právne normy vykladali v súlade s princípmi spravodlivosti a požaduje aj pre seba spravodlivú ochranu práv aj ich vymožiteľnosti. Poukazuje na účel Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým zabezpečiť oprávnenému možnosť núteného výkonu právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a na zmysel a účel rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorým je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, nárok na náhradu trov potrebných na vymáhanie nároku. Má za to, že ochrana základných práv exekútora je dostatočná, pretože pri uzatváraní zmluvy o vykonaní exekúcie exekútor má možnosť s oprávneným si dohodnúť aj zmluvnú odmenu a hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy v každom prípade aj reálne vymôže. Ona ako oprávnená je v rovnakej pozícii - aj keď má zákonný nárok na uspokojenie svojej pohľadávky, táto nebola súdnym exekútorom vymožená (po šiestich rokoch skonštatoval nemajetnosť povinného) a na dôvažok má znášať ešte aj trovy exekúcie. Dovoláva sa rozhodnutia v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie je potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie a ktoré je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Navrhuje preto, aby súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie oprávnenou.

Ohľadom výšky priznanej náhrady trov namieta, že úkony spracovanie, prevzatie a zaevidovanie návrhu na vykonania exekúcie a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie sú úkonmi administratívneho charakteru a náhrada za takéto práce je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora, že taktiež poštovné súvisiace s týmito úkonmi, sú nákladmi exekútorského úradu a že je vylúčená duplicita odmeny podľa počtu hodín za úkony uvedené v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30.4.2008 ako aj odmenou podľa § 25 vyhlášky.

Exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že mu nebola známa skutočnosť, že povinný mal majetok. To, že povinný podľa účtovnej závierky podanej na daňový úrad mal účtovný majetok on ako exekútor nevedel zistiť, pretože daňové úrady mu tieto informácie neposkytli. Pokiaľ oprávnená mala informáciu o majetku povinného, podľa zmluvy o vykonaní exekúcie túto informáciu súdnemu exekútorovi mala poskytnúť. Dôvody odvolania oprávnenej považuje za nesprávne a navrhuje preto napadnuté uznesenie potvrdiť (vyjadruje to slovami odvolanie zamietnuť ako nedôvodné) .

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca súdu prvého stupňa odvolaniu nevyhovel a preto postupujúc v zmysle § 374 ods. 4 OSP vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - oprávnená (§ 201 a 204 ods. 1 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 ods. 1, 3 OSP, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, preto ho zmenil (§ 220 OSP) .

Odvolanie smeruje len proti výroku o trovách exekúcie, preto v zmysle § 206 ods. 1, 3 OSP právoplatnosť výroku o zastavení exekúcie nie je odvolaním dotknutá a z toho dôvodu tento právoplatný výrok v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

Keďže v posudzovanej veci ide o konanie začaté pred 1. septembrom 2005 (18.2.2005) a odsek 2 § 238 EP neustanovuje inak, v zmysle § 238 ods. 1 EP sa toto konanie dokončí podľa práva platného do 31. augusta 2005.

Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku aj v znení účinnom do 31. augusta 2005 (ďalej len EP v uvedenom znení ) určovali zásadu, že odmenu exekútora, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Aj v zmysle príslušných ustanovení EP v uvedenom znení len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie (§ 203) .

Ustanovenie § 203 EP v uvedenom znení teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť vyššie citovanú zásadu a povinnosť nahradiť (uhradiť) trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Súd oprávnenému môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v uvedenom znení iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Obdobne sa vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. aj vo veciach sp. zn. 2 M Cdo 19/2011, 2 M Cdo 10/2011, 5 M Cdo 16/2011, 5 M Cdo 8/2011, 5 M Cdo 10/2011, 5 M Cdo 15/2011, keď zaujal názor, že pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) , trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil. Aj občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 13. decembra 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 z 30. mája 2011 s rovnakým právnym záverom.

Znamená to, že pokiaľ v posudzovanej exekučnej veci exekučný súd o trovách exekúcie zastavenej z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP) rozhodol v zmysle § 203 ods. 2 EP v uvedenom znení ( ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený ) tak, že povinnosť uhradiť trovy exekúcie uložil oprávnenej, v zmysle vyššie uvedeného na daný prípad správne aplikoval citované zákonné ustanovenia o trovách exekúcie a vec správne právne posúdil.

Výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia sa ustanovuje už citovanou vyhláškou (vyhláška MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov) . Keďže v posudzovanom prípade ide o exekučné konanie začaté do 30. apríla 2008, v zmysle § 27a vyhlášky patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov, t. j. podľa vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len vyhláška v uvedenom znení ) .

V zmysle § 14 ods. 1 a 3 vyhlášky v uvedenom znení ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, pričom paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Znamená to, že na účely odmeňovania súdneho exekútora je potrebné rozlišovať úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou (taxatívne určené úkony v § 15 ods. 1 vyhlášky v uvedenom znení) a ostatné úkony, ktoré sú odmeňované tzv. časovou odmenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pričom je vylúčená kumulácia týchto dvoch druhov odmien. Za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou, nie je možné priznať aj časovú odmenu a opačne, za úkony odmeňované časovou odmenou nie je možné priznať paušálnu sumu. Preto pokiaľ exekučný súd odmenu exekútora za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie , vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a vypracovanie exekučného príkazu určil časovou odmenou, nepostupoval správne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ vyhlášky v uvedenom znení ide o úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou.

Z dôvodu, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (§ 25 vyhlášky v uvedenom znení) , exekučný súd nepostupoval správne ani vtedy, keď za úkony, ktoré je potrebné považovať za administratívne ( prevzatie a zaevidovanie návrhu na začatie exekúcie a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie ) exekútorovi určil odmenu odvolávajúc sa na § 14 ods. 1 písm. a/ (časová odmena) .

Keďže v zmysle exekútorom vyhotovenej časovej špecifikácie iné, než vyššie uvádzané úkony vykonané neboli, v posudzovanej veci súdnemu exekútorovi nepatrí časová odmena v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v uvedenom znení.

Súdnemu exekútorovi však v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 vyhlášky v uvedenom znení patrí paušálna odmena za získanie poverenia na vykonanie exekúcie , doručenie upovedomenia o začatí exekúcie , 2 x zisťovanie majetku povinného , doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu a 100,- Sk, teda spolu 600,- Sk.

V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v uvedenom znení súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Exekútor v zmysle tohto ustanovenia požadoval náhradu poštovných a telekomunikačných výdavkov spolu v sume 360,- Sk, ktorú mu exekučný súd v plnom rozsahu (11,95 €) priznal. Odvolací súd z obsahu exekučného spisu sp. zn. Ex 23/2005 zistil, že exekútor preukázane na poštovné účelne vynaložil 3 x 31,- Sk a 1 x 32,- Sk, teda spolu 125,- Sk a že mal telekomunikačné výdavky v sume 20,- Sk, t. j. spolu 145,- Sk. Vynaloženie ďalších poštovných a telekomunikačných výdavkov do sumy 360,- Sk z predloženého spisového materiálu nevyplýva.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v posudzovanej exekučnej veci výšku odmeny exekútora a náhrady jeho hotových výdavkov určil sumou 745,- Sk (600,- Sk + 145,- Sk) , ktorú v zmysle § 196 ods. 1 EP zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty na 894,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom 30,126 je 29,68 € a v tomto zmysle zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Z dôvodu, že odvolaniu oprávnenej nebolo vyhovené v celom rozsahu, možno konštatovať, že oprávnená a tiež aj súdny exekútor mali vo veci len čiastočný úspech, preto odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 142 ods. 2 OSP vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.