KSKE 9 CoE 15/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9CoE/15/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608213504 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608213504.1

Uznesenie Krajský súd v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom v Bratislave na ulici Bottovej č. 7, IČO: 17 324 220, zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave na ulici Partizánskej č. 2, IČO: 36 715 662, za ktorú koná advokát Mgr. Branislav Juráš proti povinnému: M. F., nar. X.X.XXXX, bytom v L. W. U., W. Q. Č.. XXX, pre vymoženie 544,38 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Kamilom Líškom pod sp.zn. Ex/493/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 8Er/464/2008-17 z 27.apríla 2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu v časti úrokov z omeškania nad 9,5 % ročne zo sumy 34,02 € od 14.3.2007 do zaplatenia, nad 9 % ročne zo sumy 34,02 € od 14.4.2007 do zaplatenia, nad 8,5 % ročne zo sumy 34,02 € od 14.5.2007 do zaplatenia a nad 8,5 % ročne zo sumy 442,30 € od 14.5.2007 do zaplatenia, zastavil. [Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. 1207323 z 25. apríla 2008, na ktorom je vyznačená doložka právoplatnosti dňom 9. júna 2008 a doložka vykonateľnosti dňom 14. júna 2008 (ďalej len rozhodcovský rozsudok alebo exekučný titul ) . Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere č. 1039782788 z 3.11.2006, podľa ktorej oprávnený v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti poskytol povinnému ako fyzickej osobe úver vo výške 18 075,- Sk a povinný sa zaviazal tento úver v celkovej výške 20 500,- Sk splácať v 20 mesačných splátkach po 1 020,- Sk].

Súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 57 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku (ďalej len EP ) , § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK ) , § 4 ods. 2 písm. j/ a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len zákon o SÚ ) a § 3 NV SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len nariadenie vlády ) , ktoré citoval a ďalej s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Daný právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zákon o SÚ sa vzťahuje aj na zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným (§ 4 ods. 2 písm. e/ tohto zákona) , z ktorého dôvodu je potrebné posudzovať vzťah účastníkov konania v zmysle ustanovení tohto zákona, a nie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Právny vzťah založený medzi účastníkmi konania považoval teda za vzťah občianskoprávny. Konštatoval, že na tomto jeho závere nič nemení ani skutočnosť, že sa tento vzťah spravuje viacerými právnymi predpismi. Poukázal na to, že z pravidla uvedeného v § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, v spojení s odsekom 5 tohto ustanovenia sa vymyká zmluva o úvere podľa zákona o SÚ, ktorý preto vylučuje použitie úpravy Obchodného zákonníka o úverovej zmluve na spotrebiteľské úvery od hodnoty 200 € do hodnoty 20 000 €. Dospel tak k záveru, že zmluvné strany sa nemohli platne dohodnúť na výške úrokov z omeškania nad rozsah daný § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády, v zmysle ktorých výška úrokov z omeškania je dvojnásobkom

diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže exekučným titulom priznané úroky z omeškania predstavujú po prepočte ročne výšku 36,5 % z dlžnej sumy, uzavrel, že rozsudok vydaný rozhodcom ignoroval požiadavku ochrany spotrebiteľa uvedenú v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Konštatoval ďalej, že úroky z omeškania boli ku dňu omeškania dlžníka vo výške v rozsahu od 8,5 do 9,5 % a z toho dôvodu exekúciu v časti úrokov z omeškania nad prípustné úroky z omeškania z poskytnutého úveru zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namieta, že exekučný súd nemá právomoc skúmať obsahovú stránku exekučného titulu, keďže o nárokoch oprávneného a povinného bolo už právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Zastáva názor, že exekučný súd je oprávnený skúmať jedine formálnu stránku rozhodcovského rozsudku, t.j. či tento má všetky náležitosti, ktoré pre rozsudok stanovuje Občiansky súdny poriadok (či je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, či je podpísaný a datovaný) . Zdôraznil, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, ktorý preto bez ohľadu na povahu účastníkov sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, a preto aj úroky z omeškania sa spravujú Obchodným zákonníkom, a teda ich výška vyplýva z dohody účastníkov zmluvy. Podľa neho nenastala preto ani jedna skutočnosť predpokladaná v § 45 ods. 1 ZoRK, rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona, neprieči sa dobrým mravom, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia sú v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas na to oprávnená osoba - účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V zmysle § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení EP alebo z ustanovení osobitného zákona. V zmysle § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (§ 268 O.s.p., § 57 EP) , b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/, a b/, alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/ (§ 45 ods. 2 ZoRK) .

Vychádzajúc z citovaných ustanovení EP a ZoRK, exekučný súd je oprávnený a zároveň aj povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu exekučné konanie zastaviť, a to v ktoromkoľvek jeho štádiu. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Ak exekučný súd až po udelení poverenia na vykonanie exekúcie zistí, že sú dané podmienky na zastavenie exekúcie, v zmysle vyššie uvedeného je nielen oprávnený, ale aj povinný exekúciu zastaviť (citovaný § 57 ods. 2 EP) . Takémuto postupu exekučného súdu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu,

ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava aj na základe § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút, prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, ďalej z hľadiska, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu SR k zásadnej otázke v uznesení č. k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. februára 2011) .

Pokiaľ ide o charakter posudzovanej zmluvy o úvere, tento nie je možné posudzovať len podľa predpisov Slovenského právneho poriadku, ale je potrebné postupovať aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v čase uzavretia predmetnej zmluvy, Slovenská republika bola členským štátom Európskej únie. Z tohto členstva jej okrem iného vzniká aj povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica ) . V prejednávanej veci nie je sporné, že oprávnený, ktorý predmetnú zmluvu o úvere s povinným uzatváral, je dodávateľom služby - poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov (nebankovým spôsobom) , čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako fyzická osoba, pretože zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že by bol konal s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (článok 2 písm. d/ Smernice) . Zmluva o úvere je predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený bežne používa v rámci svojej obchodnej činnosti - poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov (nebankovým spôsobom) .

Na základe uvedeného a po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy zo dňa 3.11.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným a úverových zmluvných podmienok spoločnosti GE Money, a. s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že ide o vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a že teda na predmetný zmluvný vzťah účastníkov je potrebné aplikovať zákon č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Podľa uvedenej Smernice, súd členského štátu ako vnútroštátny súd ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou aj napriek tomu, že je pomenovaná inak alebo že zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napr. podľa Obchodného zákonníka.

Z vyššie uvedených dôvodov nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Správne teda súd prvého stupňa postupoval, pokiaľ predložený exekučný titul podrobil preskúmavaniu v súlade s § 45 ZoRK a dospel k správnym záverom, pokiaľ na zmluvný vzťah účastníkov konania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka z dôvodu, že tento vzťah posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučný súd po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie vyžiadal úverovú zmluvu a všeobecné obchodné podmienky oprávneného za tým účelom, aby ich podrobil

kontrole v zmysle § 45 ZoRK. Výsledkom tejto kontroly je procesné rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie ohľadom vymáhania úrokov z omeškania tak ako je vyššie konkretizované.

Z napadnutého uznesenia však nie je možné zistiť, prečo súd prvého stupňa za prípustné považoval úroky z omeškania, práve vo výške, ako o tom rozhodol. Odvolávajúc sa na správne citované ustanovenie § 3 nariadenia vlády (dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu) , vzhľadom na to, že diskontná sadzba je vždy stanovená kladným prirodzeným číslom, a nikdy nie rozmedzím dvoch takýchto čísel, nie je možné výšku úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania ustáliť rozpätím určitých číselných hodnôt, ako to urobil súd prvého stupňa (od 8,5 % do 9,5 %) . Navyše výrok napadnutého uznesenia obsahuje tri rôzne dátumy ako počiatok omeškania dlžníka, pričom súd prvého stupňa konkrétne neuviedol, aká presne bola výška úrokov z omeškania práve v tieto dni. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia tak nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa za prípustné považoval úroky z omeškania práve vo výške, ako o tom rozhodol. Jeho rozhodnutie je v tomto rozsahu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.) . Ide o vadu, ktorá znemožňuje účastníkovi konania brániť sa proti rozhodnutiu právne relevantným odvolaním, a tak je mu postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, preto ho bolo potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. Rozhodnutie musí obsahovať presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej konkrétnej veci.

V posudzovanej veci nie je teda možné skontrolovať, či pri vydávaní napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne. Tieto skutočnosti nemôže zistiť nielen odvolací súd pri svojej prieskumnej činnosti, ale nemôžu to zistiť ani účastníci konania, ktorým sa tak postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom. Bolo im totiž znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré im podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku patria. Konkrétne účastníci tak nemajú možnosť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval citované ustanovenia o výške úrokov z omeškania, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní, z čoho vychádzal, keď skonštatoval, že úroky z omeškania ku dňu omeškania dlžníka boli v určitom rozsahu, čím sa riadil, keď potom z tohto rozsahu určil pevné sumy uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Keďže uvedené úvahy z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplývajú, účastníci tak nemajú možnosť proti tomuto rozhodnutiu a postupu súdu brániť sa právne relevantným odvolaním.

Napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné aj z toho ďalšieho dôvodu, že z neho nie je možné zistiť, ako súd prvého stupňa dospel k záveru o platnosti predmetnej zmluvy, či túto okolnosť vôbec posudzoval alebo len vychádzal z predpokladu jej platnosti. Nie je možné z neho zistiť ani to, či posudzoval rozhodcovskú doložku (článok V. spoločné a záverečné ustanovenia - rozhodné právo a súdna príslušnosť bod 5.38) z hľadiska, či táto nenapĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa Smernice Rady Európy 93/13/EHS a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V ďalšom konaní preto bude potrebné preskúmať exekučný titul a úverovú zmluvu spolu s jej prílohami z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) aj z toho aspektu, či úverová zmluva je vôbec platná a či neobsahuje neprimerané zmluvné podmienky, a to nielen v časti úrokov z omeškania, ale v celom rozsahu a až po posúdení týchto skutočností v prípade potreby vydať príslušné procesné rozhodnutie a toto odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.