KSKE 9 CoE 43/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9CoE/43/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510216267 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510216267.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36284831, zastúpeného Mgr. Milošom Habarom, proti povinnému: JUDr. Milan Okajček, správca majetku úpadcu: Moldavský recyklačný podnik, š.p. Moldava nad Bodvou, Obrancov mieru 9, Moldava nad Bodvou, IČO: 00000426 v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom, o vymoženie pohľadávky vo výške 3942,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 17 Er/3978/2010-17 zo dňa 21. júla 2011 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 49,79 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 9.3.2011, sp.zn. 31K 7/2011 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.

Uviedol, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nemožno ho preto zaviazať na úhradu trov súdneho exekútora. Tiež uviedol, že pri rozhodovaní nemohol použiť § 203 ods. 2 O.s.p. nakoľko tento viaže zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je podľa názoru súdu prvého stupňa tento prípad, lebo konkurzné konanie prebieha, a zatiaľ nebolo zastavené pre nedostatok majetku. Súd prvého stupňa preto uložil povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi účelne vynaložené trovy exekúcie, ktoré mu priznal a ktoré má súdny exekútor možnosť si uplatniť u povinného v rámci konkurzného konania proti podstate.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Žiadal, aby ho odvolací súd zmenil a zaviazal oprávneného na náhradu trov súdneho exekútora.

Povinný mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že ak je už raz na dlžníka vyhlásený konkurz, teda je v úpadku, nemožno naňho hľadieť ako na subjekt, ktorý je schopný si plniť svoje záväzky, a to aj voči súdnemu exekútorovi. Súd prvého stupňa preto pochybil, ak konštatoval, že povinný zavinil zastavenie exekučného konania, keďže povinný si podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu len splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to, že tento zákon s vyhlásením konkurzu spája zastavenie exekučného konania, povinný nevie nijakým spôsobom ovplyvniť. Podľa jeho názoru mal súd zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie, pretože vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka je možné predpokladať, že majetok úpadcu nebude postačovať ani na úhradu trov exekučného konania.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s ním súhlasí. Oprávnený sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie povinného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 31K 7/2011 bol na majetok dlžníka: Moldavský recyklačný podnik, š.p. Moldava nad Bodvou vyhlásený konkurz a za správcu podstaty bol ustanovený JUDr. Milan Okajček, ktorý v zmysle § 44 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších zmien, koná v mene a na účet úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku. Nesprávne preto súd prvého stupňa v napadnutom uznesení označil ako povinného: Moldavský recyklačný podnik š.p., Moldava nad Bodvou a nie správcu majetku úpadcu.

Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. po začatí konkurzného konania platí všeobecný zákaz viesť proti majetku podliehajúcemu konkurzu konania o výkon rozhodnutia, resp. exekučné konania. To má za následok, že začaté konania o výkon rozhodnutia, alebo exekučné konania, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu zastavujú zo zákona.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ako vyplýva z § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege- vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Exekučný súd pri tomto spôsobe zastavenia exekúcie nevydáva rozhodnutie o zastavení konania.

Do 1.1.2012 zákon o konkurze a reštrukturalizácii a výslovne ani Exekučný poriadok neriešil otázku, či má súd v uvedenej procesnej situácii rozhodnúť o trovách exekúcie. Podľa záveru uvedeného v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 01.09.2008 (sp.zn. 3 Cdo 104/2008) v prípade zastavenia exekučného konania ex lege v zmysle § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súdny exekútor je procesne oprávnený domáhať sa rozhodnutia súdu o trovách exekúcie aj v prípade zastavenia exekučného konania ex lege.

Zákonom č. 348/2011 Z.z. bol § 203 Exekučného poriadku doplnený odsekom 3, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (účinnosť 1.januára 2012) .

Z povahy procesného práva plynie, že na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu (pokiaľ nie je stanovené inak) .

V čase rozhodovania odvolacieho súdu bol § 203 Exekučného poriadku doplnený o citovaný odsek 3, teda na náhradu nevyhnutných trov exekúcie má byť zaviazaný oprávnený. Vzhľadom na to, ale aj z dôvodu zachovania dvojinštančnosti konania, odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.