KSTT 10 CoE 446/2014 - iSpis

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoE/446/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714201930 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2714201930.1

Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advocate, s. r. o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: Q. J., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom XXX XX R., T. č. XXX/XX, prechodne bytom XXX XX L. P. č. XX, o 110,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 12. mája 2014, č. k. 2Er/248/2014-13, EX 4443/14 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vyššia súdna úradníčka súdu prvého stupňa zamietla žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (zo dňa 10. februára 2014, doručenú okresnému súdu dňa 25. marca 2014 pod sp. zn. EX 4443/14 - viď č. l. 1 spisu) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, vychádzajúc z exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, sp. zn. SR 12275/11 zo dňa 30. apríla 2012, vydaného rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. V tejto žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor oznámil okresnému súdu, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, pričom skonštatoval zákonnú odôvodnenosť a nutnosť vylúčenia súdneho exekútora z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenej, ktorá bola jeho bývalým zamestnávateľom. Súdny exekútor uviedol, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. apríla 2011, sp. zn. III. ÚS 322/2010 je individuálnym normatívnym právnym aktom s limitovanou pôsobnosťou za situácie, že jeho hranice sú určené konaním, ktoré je vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom (sp. zn. 5Er/934/2008) .

Súd prvého stupňa predmetné rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 4, § 5 ods. 1, ods. 2, § 30 ods. 1, ods. 3, ods. 7, § 44 ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov - Exekučného poriadku) , § 135 ods. 1 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku) , článkami 46 ods. 1, 144 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13. apríla 2011, s ktorým je potrebné sa vyporiadať v každom exekučnom konaní (ktorého sa dotýka) , aby sa zaistila ochrana práv účastníkov a výkonom exekúcie nebol poverený exekútor, ktorý je z jej vykonávania na základe nálezu vylúčený. Nestrannosť a nezaujatosť súdneho exekútora ako osoby, ktorá čiastočne vykonáva funkciu súdu, musí byť nepochybná a ničím nespochybniteľná. Vzhľadom na štádium rozhodovania o tzv. nezaujatosti, resp. zaujatosti súdneho exekútora (v danom prípade ide o štádium rozhodovania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) nemožno podľa právneho názoru konajúceho okresného súdu súdneho exekútora, ktorý bol v minulosti zamestnancom oprávnenej, poveriť vykonávaním exekúcie, ale jeho žiadosť je nutné zamietnuť. O vylúčení súdneho exekútora pre zaujatosť nemožno rozhodovať, pretože ešte nebol poverený vykonaním exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom by sa v exekúcii malo pokračovať. V písomných dôvodoch svojho odvolania odvolateľka (okrem okolností nemajúcich vzťah k posudzovanej právnej problematike) k podstate veci vyslovila právny názor, že aj keď bol súdny exekútor niekedy v minulosti zamestnancom oprávnenej (účastníčky konania) , táto skutočnosť sama osebe nezakladá jeho pomer k účastníkom exekučného konania, pričom nie je dôvod prejudikovať ako následok pochybnosť o jeho nezaujatosti, nestrannosti a pod., čo by viedlo k jeho vylúčeniu z vykonávania úkonov v pozícii súdneho exekútora v prejednávanej veci. Navyše v jeho prípade sa jednalo iba o radového zamestnanca (nie vedúceho zamestnanca, štatutárny orgán a pod.) , pričom ani jeho pracovné zaradenie mu neumožňovalo ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (v tomto smere odvolateľ dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. septembra 1999, sp. zn. 22Cdo 227/99 a rozhodnutie toho istého súdu č. 1882, publikované v čísle 8/2009 Zb. NSS) .

Povinná ani súdny exekútor odvolací návrh nepodali.

Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania oprávnenej celú vec (žiadosti o poverenie) a to bez pojednávania (pretože nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom predpokladaný prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávnenej za nedôvodné, bez ohľadu na to, že odvolanie sa fakticky netýkalo dôvodov napádaného uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O. s. p.) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu a správne skutkový stav, vec rovnako správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

Krajský súd v Trnave sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň poukazuje. Pre zdôraznenie jeho správnosti dodáva nasledovné. V prejednávanej veci mala byť exekúcia vykonávaná na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35922761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 12275/11 zo dňa 30. apríla 2012. Návrh na vykonanie exekúcie bol koncipovaný v podobe zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 9. februára 2014. V žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor upozornil na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13. apríla 2011, na základe čoho si splnil v danej exekučnej veci povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 30 ods. 3 E. p., keďže oznámil súdu, že bol pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Taktiež uviedol, že vzhľadom na to, že súdny exekútor o svojom vylúčení nerozhoduje, ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, necháva plne na rozhodnutí súdu prvého stupňa, či bude z vykonávania danej exekúcie vylúčený alebo bude jej vykonávaním poverený.

Podľa § 4 E. p. činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.

V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (§ 5 ods. 1 Exekučného poriadku) . Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku) .

Podľa § 30 ods. 1 E. p. exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa ods. 3 len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa ods. 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Nálezom sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13. apríla 2011 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávnenej) je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie a túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť súdu. Súdny exekútor ako orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Musí sa takým javiť aj v očiach strán, t. j. ide o teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.

V prejednávanej exekučnej veci ide v osobe súdneho exekútora o bývalého zamestnanca oprávnenej. Nález Ústavného súdu SR sa týka sťažnosti (iného) povinného vo veci vedenej Okresným súdom Žiar nad Hronom, keď i exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - bol vydaný tým istým súdom - Stálym rozhodcovským súdom. Okolnosť podmieňujúca vznik pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora v tejto veci preto nie je inou okolnosťou ako tou, ktorá vyvolala potrebu vylúčenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vo veci sp. zn. 5Er/934/2008 vedenej Okresným súdom Žiar nad Hronom. V tejto veci zatiaľ nedošlo súdom prvého stupňa k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, preto nebolo možné rozhodovať o vylúčení súdneho exekútora (ako by tomu bolo v inom štádiu konania) . Jediným možným spôsobom ako súdneho exekútora v danom štádiu konania z vykonávania exekúcie vylúčiť, bolo preto jeho žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Len takýmto postupom mohol súd učiniť zadosť potrebe vedenia exekučného konania v súlade s právnym poriadkom upravujúcim jeho postup, inak by došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu. V posudzovanom prípade sa exekučné konanie začalo v čase, keď súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý už nebol zamestnancom oprávnenej. Avšak skutočnosť, že tento súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávneného, je potrebné považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov danej exekúcie, a to predovšetkým z dôvodu, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, môže ovplyvniť subjektívne nazeranie exekútora na exekučnú vec a v nadväznosti na to aj jeho nezaujatosť a nestrannosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 251 ods. 4, 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p. potvrdil. Nestrannosť a nezaujatosť súdneho exekútora ako osoby, ktorá čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nepochybná a ničím nespochybniteľná, čím je v tomto konkrétnom posudzovanom prípade jednoznačne daný rozpor s ustanovením § 30 ods. 1 Exekučného poriadku.

O trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko zamietnutie žiadosti exekútora o poverenie nie je konečným rozhodnutím, ale len podkladom pre následné zastavenie exekúcie (§ 44 ods. 3 veta prvá E. p.) a povinnosť vyporiadať sa s otázkou trov zostáva na toto rozhodnutie (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 E. p.) . Povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.) .

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.