KSTT 23 Co 156/2015 - iSpis

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/156/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207796 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214207796.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., R. XX/X, o zaplatenie 832,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 14C/148/2014 - 28 zo dňa 08. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 832,65 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru; zároveň si uplatňuje aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia. Podľa tvrdenia žalobcu uzavreli so žalovanou dňa 30. júna 2008 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 663,88 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú sumu vrátiť v 36 mesačných splátkach vo výške 40,10 eur. Nakoľko žalovaná svoju povinnosť nesplnila, pričom s úhradou splátky č. 16 bola v omeškaní o viac ako tri mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala uhradiť svoj dlh do 2. marca 2010 vo výške 842,10 eur. Túto sumu však uhradila iba čiastočne vo výške 9,45 eur. Predmetom konania je suma 832,65 eur, teda suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úrokov a výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov; ďalej neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru vyjadrenú konkrétnym dátumom. Pre uvedené nedostatky sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01. 05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ,

t. j. v prejednávanej veci žalovaná, premlčania nedovolá. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že si žalobca a žalovaná dohodli plnenie v splátkach. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka pre každú zo splátok plynie samostatne premlčacia doba a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh, plynie premlčacia doba (ohľadom zvyšku dlhu) odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V prípade, že dlžník pri takto dohodnutých splátkach nesplní niektorú z nich, takže sa stane splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia 3-ročná doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka. Veriteľ môže svoje právo na zaplatenie zostávajúceho dlhu ako celku uplatniť iba do splatnosti najbližšej splátky. Ak toto právo veriteľ nevyužije, prestane dňom splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba pre celý zostávajúci dlh. Z toho dôvodu sa jednotlivé splátky budú nabudúce opäť premlčiavať samostatne od ich zročnosti v 3-ročnej premlčacej dobe. Dňom nesplnenia tejto splátky by nanovo začala plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Preskúmaním súdneho spisu súd zistil, že žalovaná bola zo splátkou č. 16 v omeškaní o viac ako tri mesiace, preto žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 2. februára 2010 zosplatnenie celého dlhu. Z Karty klienta (č.l. 11-12) súd ďalej zistil, že splátka č. 16 nadobudla splatnosť dňa 20.10.2009, teda premlčacia doba začala plynúť týmto dňom a uplynula dňa 20.10.2012, pričom žalobca podal návrh na súd až dňa 15. apríla 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ) , premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ . Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011, sp. zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17 Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2013, sp. zn. I ÚS 402/2013) . Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01.05.2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že 3-ročná premlčacia doba, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo, uplynula ešte pred podaním návrhu na začatie konania, preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. O trovách

konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, v konaní si však žiadne trovy neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. a podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) , písm. d) a písm. f) O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie návrhu a žalovaného zaviaže na zaplatenie žalovanej povinnosti a tiež na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia prvostupňového konania a aj druhostupňového konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 71,39 eur vrátane DPH ( (1 úkon - podanie odvolania vo výške 61,74 eur vrátane DPH (51,45 eur spolu s 20 % DPH) , 1 krát režijný vklad paušál po 9,65 eur vrátane DPH (8,04 eur spolu s 20 % DPH) ) a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok za podané odvolanie. Žalobca namieta postup súdu I. stupňa, že nebolo oprávnením prihliadať na premlčanie ex offo, nakoľko ide o postup založený na retroaktívnej aplikácii ustanovenia § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z.. Predmetné ustanovenie bolo do zákona číslo 250/2007 doplnené novelizačným zákonom číslo 102/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014. V zmysle prechodného ustanovenia (§ 29b zákona číslo 250/2007 Z.z.) pre zmeny účinné od 1.5.2014 platí ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.4.2014. Zákonodarca jednoznačne upravil otázku spätnej účinnosti novej úpravy len na niektoré ustanovenia, ktoré boli zákonom číslo 250/2007 Z.z. doplnené s účinnosťou od 1.5.2014. Ustanovenie § 5b medzi ne zaradené nebolo a súd tak svojim postupom porušil zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem a v konaní, ktoré bolo začaté pred 1.5.2014 použil takéto ustanovenie, ktoré nebol oprávnený aplikovať. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. teda modifikuje uvedené subjektívne hmotné právo dlžníka na to, aby súd premlčané právo nepriznal - ale len do tej miery, kedy sa už nevyžaduje splnenie podmienky v podobe námietky dlžníka. Ide teda o modifikáciu hmotnoprávnej úpravy premlčania. Rozhodnutie súdu podľa právnej úpravy, ktorá bola zavedená a účinná dňom 1.5.2014 v konaní, ktoré začalo dňa 15.4.2014 je retroaktívne a nezákonné. Poukázal zároveň na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesenie zo 17.10.2011, sp. zn. 7Cdo 42/2010 - konštatuje, že predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní, preto odvolateľ napáda postup súdu aj z hľadiska porušenia princípu legitímneho očakávania a predvídateľnosti postupu súdu. Zároveň rovnako poukázal na rozhodnutie Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka PL. ÚS 10/04 zo 6.2.2008. Zároveň namietal aj nedôvodnou záverov súdu, kedy by úver poskytnutý na základe zmluvy mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V tej súvislosti poukázal na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona číslo 258/2001 Z.z., že nebolo zo strany súdu správne vyložené a aplikované. Pre jeho aplikáciu sa vyžaduje absencia všetkých, tam zdôvodnených náležitostí. Oddeľovník medzi jednotlivými náležitosťami evidentne nahrádza spojka a . Použitie tejto spojky predstavuje konjukciu k cieľu, teda podmienku vyžadujúcu, aby boli súčasne splnené nejaké podmienky; v tomto prípade, ak by chýbali všetky tam uvedené náležitosti uvedenému nasvedčuje, že v texte právnej normy sa používa pojem náležitosti pri chýbajúcich častiach zmluvy, a nie niektorá z náležitostí . Je nesporné, že pre aplikáciu daného ustanovenia musia chýbať tam všetky uvedené náležitosti, a nie len niektorá z nich, a to ale v tomto konkrétnom prípade konštatované nebolo a preto záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov nie je správny a zákonný. Z rozsudku nevyplýva žiadne zdôvodnenie toho, či sa súd zaoberal všetkými, vo veci predloženými listinami tvoriacimi zmluvu o revolvingovom úvere, súd nesprávne ustálil skutkový stav vo veci a následne ho aj nesprávne právne posúdil. Zároveň poukázal na ustanovenie § 40 ods. 3 O.z., keď sa písomná forma právneho úkonu zachová vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán až číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom. Z článku 7., ods. 7.1 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť. K údajnej absencie náležitostí - konečnej splatnosti úveru poukázal žalobca na to, že údaj o konečnej splatnosti úveru vyjadrený dátumov splatnosti poslednej splátky je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi pritom vyjadruje k otázke konečnej splatnosti úveru skutočnosť, ktorá plynie z bodu 5 a bodu 6 samotnej zmluvy. Vychádzajúc z počtu splátok ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej

splátky. Tento údaj uvedený v Oznámení je logickým vyústením údajov uvedených spomenutých bodoch. Záver súdu nepodporuje ani len slovné znenie právnej normy. Súd v odôvodnení rozsudku neuvádza žiadne zdôvodnenie jeho výkladu. Interpretácia právnej normy upravujúcej náležitosť zmluvy, ktorá podľa záveru súdu nebola dodržaná, tak z napadnutého rozsudku nie je ani len preskúmateľná. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek by mohlo súvisieť a byt opodstatneným len vtedy, kedy sa istina a úroky uhrádzali samostatne. Vtedy by takéto rozlišovanie malo význam z hľadiska informovanosti spotrebiteľa. Ak sa však jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. V prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku žalobcovi z dôvodu jeho premlčania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi.

Odvolací súd sa predovšetkým sústredil na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, či ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou zákona č. 102/2014 Z.z., je možné podľa žalobcu retroaktívne aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 1.5.2014, pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že áno. Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu) , má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Preto sa súd I. stupňa správne vyporiadal s otázkou premlčania uplatneného nároku ak dospel k záveru, nárok žalobcu je premlčaný. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka pre každú zo splátok plynie samostatne premlčacia doba a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh, plynie premlčacia doba (ohľadom zvyšku dlhu) odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V prípade, že dlžník pri takto dohodnutých splátkach nesplní niektorú z nich, takže sa stane splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia 3-ročná doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka. Veriteľ môže svoje právo na zaplatenie zostávajúceho dlhu ako celku uplatniť iba do splatnosti najbližšej splátky. Ak toto právo veriteľ nevyužije, prestane dňom splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba pre celý zostávajúci dlh. Z toho dôvodu sa jednotlivé splátky budú nabudúce opäť premlčiavať samostatne od ich zročnosti v 3-ročnej premlčacej dobe. Dňom nesplnenia tejto splátky by nanovo začala plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Preskúmaním súdneho spisu súd zistil, že žalovaná bola zo splátkou č. 16 v omeškaní o viac ako tri mesiace, preto žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 2. februára 2010 zosplatnenie celého dlhu. Z Karty klienta (č.l. 11-12) súd ďalej zistil, že splátka č. 16 nadobudla splatnosť dňa 20.10.2009, teda premlčacia doba začala plynúť týmto dňom a uplynula dňa 20.10.2012, pričom žalobca podal návrh na súd až dňa 15. apríla 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. , pretože úspešná žalovaná mala právo na náhradu trov konanie, no nežiadala si ju a žiadne jej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.