KSTT 23 CoP 7/2015 - iSpis

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312223339 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2312223339.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daše Kontríkovej v právnej veci navrhovateľa: O. O., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom M. C. XXXX/XX, na návrh navrhovateľky - matky: Z. O., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom M. C. XXXX/XX, v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o., P. Pázmaňa 915/9, Šaľa, IČO: 36 866 296, proti otcovi - odporcovi H. O., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, C. G., v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Čibrik & Blazsek s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 14, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 16P/308/2012-250 zo dňa 11. decembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu k synovi O. zo sumy 132,78 eura mesačne na sumu 200,- eur mesačne za čas od 01.09.2012 do 29.09.2013 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného otca k plnoletému navrhovateľovi za čas od 01.09.2013 naďalej, výrok rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Odvolací súd výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2012 do 11.12.2013 z r u š u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním odporcu (ďalej aj otca) zmenil posledný rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 24P/239/2008-60 zo dňa 29.09.2008 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 132,78 eura mesačne na sumu 200,- eur, ktoré výživné je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 01.09.2012, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Zročné výživné za čas od 01.09.2012 do 11.12.2013 vo výške 1.075,52 eura súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 44,82 eura spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 163 ods. 1 OSP, § 78 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči toho času plnoletému navrhovateľovi považoval za čiastočne dôvodný. Naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 24P/239/2008-60 zo dňa 29.09.2008,

kedy bolo otcovi určené výživné vo výške 132,87 eura mesačne rodičovskou dohodou bez bližšej špecifikácie majetkových pomerov rodičov. Od septembra 2012 prišlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého, t.č. plnoletého navrhovateľa, ktorý navštevuje 7. ročník Gymnázia J. Fándlyho v Šali a matka preukázala odôvodnené zvýšené výdavky na dieťa cca 140,- eur spojených so školou, potom výdavok na študijný pobyt vo výške 300,- eur, ktorý súd prvého stupňa rozpočítal na obdobie desiatich mesiacov, tiež výdavok na výučbu cudzieho jazyka rozpočítal na 10 mesiacov a takisto postupoval i pri nákladoch na lyžiarsky zájazd vo výške 250,- eur. Otec spolu s manželkou navonok vykazujú minimálne príjmy z pracovnej činnosti, avšak otec zrušil živnostenské podnikanie, v ktorom dosahoval zaujímavé zisky a zamestnal sa za plat 256,- eur mesačne, čo súd nepovažoval za dôvod, aby na túto skutočnosť prihliadol pri zvyšovaní výživného na navrhovateľa. Bolo preukázané, že obaja rodičia navrhovateľa sú majetkovo dobre zabezpečení a je potrebné pri určovaní výživného vychádzať zo zárobku matky, ktorý dosahovala aj pričinením prenájmu podnikateľského priestoru a ak aj momentálne dosahuje nižšie príjmy z prenájmu a podnikateľský priestor prináša stratu, táto situácia je podľa názoru súdu dočasná a môže sa po ukončení konania kedykoľvek zmeniť. Súd prvého stupňa zohľadnil výdavky matky na dieťa 140,- eur mesačne, k tomu nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu cca 300,- eur mesačne, teda polovica pre navrhovateľa vo výške cca 290,- eur mesačne, pričom mal preukázané, že i otec - odporca prispieva na výživu navrhovateľa tým, že navrhovateľ sa v jeho domácnosti zdržuje každý víkend, zaplatil mu vodičský preukaz, berie navrhovateľa do apartmánového domu, ktorý je vo vlastníctve manželky odporcu a iné. Súd mal preukázané, že životná úroveň otca je vyššia, ako životná úroveň navrhovateľa. Preto považoval za primerané výživné v sume 200,- eur mesačne, k čomu je potrebné prirátať alikvotnú časť výživného zo strany matky, takže navrhovateľovi by patrilo výživné v sume 400,- eur mesačne a takto určené výživné zodpovedá odôvodneným pomerom toho času plneného navrhovateľa. Toto výživné zodpovedá i zárobkovým schopnostiam i možnostiam otca a jeho terajšej rodiny, keď prihliadol, že otec má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu a prihliadol tiež na zárobok matky vo výške 595,- eur mesačne a príjem vo výške 450,- eur mesačne z podnikateľskej činnosti. Preto súd stanovil odporcovi výživné na navrhovateľa po 200,- eur mesačne a keďže zmena pomerov u dieťaťa nastala od septembra 2012 nástupom do 7. ročníka gymnázia, súd určil povinnosť prispievať takto zvýšené výživné od 01.09.2012 a keďže otec platil výživné v pôvodnej výške, dostal sa s plnením výživného do omeškania za 16 mesiacov (16x67,22=1075,52) , preto súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť výživné v pravidelných mesačných splátkach po 44,82 eur mesačne až do zaplatenia spolu s bežným výživným, keď takto určené zročné výživné nemôže ohroziť životnú úroveň otca. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keďže konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. S rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil a návrh na zvýšenie výživného žiadal zamietnuť. Nesúhlasil s tým, že od septembra 2012 prišlo k výraznej zmene pomerov na strane plnoletého navrhovateľa, ktorý začal navštevovať 7. ročník Gymnázia J. Fándlyho v Šali. Argumentoval, že výživné 200,- eur mesačne nezohľadňuje možnosti a schopnosti jeho ako povinného rodiča a v konečnom dôsledku nezodpovedá ani potrebám navrhovateľa. Nebola preukázaná dôvodnosť takéhoto návrhu, zmena pomerov a už vôbec nie v takej miere, aby to odôvodňovalo zvýšenie výživného o takmer 70 eur mesačne, t.j. o 53% z doterajšieho výživného. Doterajšie výživné 132,78 eura uhrádza otec len s veľkými ťažkosťami a platenie súdom určeného výživného v sume 244,82 eura bude schopný len s veľkými ťažkosťami a na úkor jeho terajšej rodiny, predovšetkým 8-ročnej dcéry D., ktorá na rozdiel od navrhovateľa nemá možnosť brigád a takto si privyrobiť na svoje potreby. Preto považuje zvýšenie výživného za neadekvátne, nezohľadňujúce príjmy a majetkové pomery odporcu, vyživovaciu povinnosť odporcu k jeho maloletej dcére D., skutočné potreby navrhovateľa a reálnu starostlivosť odporcu o navrhovateľa nad rámec úpravy súdu, keďže mu poskytuje i finančné čiastky nad rámec určeného výživného. Preto nepovažoval návrh na zvýšenie výživného za dôvodný a rozsudok súdu prvého stupňa za správny.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka toho času plnoletého navrhovateľa. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správny potvrdiť. Z výsluchu otca zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.11.2013 vyplýva, že otec je ochotný platiť výživné na navrhovateľa v sume 180,- eur mesačne, čo je len o 20,- eur mesačne viac, ako bolo stanovené súdom. Výživné a podmienky jeho platenia v súlade so Zákonom o rodine sa určujú nie z dosahovaného príjmu povinného, ale z dosahovateľného príjmu povinného a teda zákon stojí na zásade potencionality príjmov povinnej osoby a povinný rodič má zákonnú vyživovaciu povinnosť aj na úkor vlastných potrieb a jeho zákonnou povinnosťou je zabezpečiť si svoje

majetkové a príjmové možnosti tak, aby mohol vyživovať oprávnenú osobu počas jej odkázanosti. Otec dňa 31.07.2013 dobrovoľne ukončil pracovný pomer bez nároku na odstupné, čo je v rozpore s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Manželka otca zakúpila počas ich manželstva luxusný apartmánový dom na W., ktorý je predmetom prenájmu, pričom potvrdenie otca o tom, že by výdavky na apartmán boli vyššie (-1.434,82 eura a príjmy boli vo výške 599,12 eura) , keď manželka otca je dlhodobo nezamestnaná a otec tvrdí, že on zarába len minimálnu mzdu, potom je otázne, ako súčasná rodina finančne dotuje náklady na prerábku apartmánu, ak nie je schopná hradiť výživné na navrhovateľa. Otcom preukazovaný príjem 395,86 až 446,37 eura mesačne netto je nedôveryhodný, pretože nie je reálny na spôsob života, ktorý otec počas svojich výsluchov pred súdom priznal. V konaní bola preukázaná snaha otca minimalizovať svoje príjmy, pričom táto tendencia je dlhodobá a bola prítomná aj v čase poslednej úpravy výživného. Otec počas svojej podnikateľskej činnosti vykazoval minimálne príjmy (rok 2011: 88,19 eura mesačne, rok 2010: 195,88 eura mesačne brutto, čo je nereálny príjem) , keď má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej D. a dobrovoľne hradené výživné na navrhovateľa na základe rodičovskej dohody bolo v sume 132,78 eura. Pritom manželka otca je dlhodobo nezamestnaná, hoci je zdravá, zdravá je aj ich dcéra, teda nie je potrebné, aby sa o maloletú nepretržite denne starala. Otec z predaja motorových vozidiel nepriznal príjmy, ktoré nie sú zavedené ani v účtovníctve za rok 2012, i keď kúpnou zmluvou z 13.06.2013, založenou v spise je preukázaná a realizovaná kúpa na sumu 1.100,- eur. Z bankových výpisov predložených otcom a jeho manželkou vyplýva, že obaja majú na svojich bankových účtoch disponibilné zostatky od 700 do 2.028,- eur. Pritom otec je vlastníkom štyroch motorových vozidiel a jeho manželka tridsiatich siedmich motorových vozidiel (potvrdenie OR PZ Šaľa) . Otec tiež vlastní luxusný rodinný dom, ktorý má dve obývačky, dve kuchyne, dve kúpeľne, 2x WC, veľká záhrada a slúži bytovým potrebám otca, jeho manželky a ich spoločnej maloletej dcéry. Rodina sa pravidelne rekreuje v apartmáne na W. (v roku 2012 7x do roka) . Preto navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Plnoletý navrhovateľ sa k odvolaniu otca písomne vyjadril. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správny potvrdiť.

Podaním zo dňa 10.01.2015 (č.l. 296 spisu) plnoletý navrhovateľ oznámil, že návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť a žiada, aby súd konanie zastavil.

Otec plnoletého navrhovateľa - odporca so späťvzatím návrhu navrhovateľa zo dňa 10.01.2015 súhlasil.

Matka toho času plnoletého navrhovateľa so späťvzatím návrhu nesúhlasila a poukázala na to, že hoci toho času plnoletý O. O. vzal návrh späť a žiada, aby odvolací súd konanie zastavil, takéto oprávnenie má len s tou časťou návrhu, o ktorej súd konal a rozhodol po dosiahnutí jeho plnoletosti, t.j. po dátume 29.09.2013, kedy sa maloletý ako plnoletá osoba stal účastníkom tohto konania. Nakoľko návrh bol podaný dňa 26.09.2012, je oprávnenou osobou na disponovanie s časťou tohto návrhu do 29.09.2013 iba matka, ktorá žiada, aby odvolací súd vo veci rozhodol. Podľa jej názoru nestratila postavenie účastníka konania dosiahnutím plnoletosti maloletého dieťaťa. Uvedené späťvzatie návrhu zo strany plnoletého O. je len obštrukcia zo strany odporcu, ktorý po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa zročné výživné na základe napadnutého rozsudku vyplatil a následne aj bežné výživné vo výške 200,- eur od 01.04.2014 až do 7/2014 v celkovej sume 1.678,84 eura, o čom priložila výpis z účtu preukazujúci úhradu výživného v zmysle rozsudku súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP) , po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP) , po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP) , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 212 ods. OSP) , keďže ide o vec, o ktorej je možné začať konanie i bez návrhu (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP) , prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dôvodné potvrdiť (§ 219 OSP) s tým, že konanie o návrhu navrhovateľa za čas od 29.09.2013 naďalej

zastavil a výrok o nedoplatku na zročnom výživnom zrušil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Z konania pred súdom prvého stupňa, resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd však dodáva nasledovné.

Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v predmetnej veci sa začalo na základe návrhu matky, ktorý bol doručený Okresnému súdu Galanta dňa 26.09.2012, súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.12.2013, t.j. v čase, keď pôvodne maloletý O. O., narodený XX.XX.XXXX, už dosiahol dňa XX.XX.XXXX plnoletosť a pokračoval s ním ako s navrhovateľom v konaní na základe návrhu podaného matkou.

Predmetom odvolacieho konania je v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom na čas po dosiahnutí jeho plnoletosti (od XX.XX.XXXX naďalej) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca - odporcu zo sumy 132,78 eura mesačne na sumu 200,- eur mesačne za čas od 01.09.2012 do 29.09.2013.

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca - odporcu voči synovi O. určená rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 24P/239/2008-60 zo dňa 29.09.2008 v sume 132,78 eura. V čase tohto rozhodnutia maloletý O. mal trinásť rokov a bol študentom Gymnázia Juraja Fándlyho v Šali. Matka maloletého pracovala v spoločnosti Z. I. Z., s.r.o. B. so zárobkom cca 15.000-, Sk mesačne netto, okrem príjmu zo zamestnania mala príjem i z prenájmu. Otec bol od roku 2007 samostatne zárobkovo činná osoba a bolo preukázané, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností v k.ú. C. G.. Otec v čase tohto rozhodovania podnikal, vlastnil odťahové vozidlo a vozík, motorové vozidlo Octavia, realizoval prepravné služby, kupoval a predával vozidlá. Žil so svojou družkou, ktorá v tom čase bola na materskej dovolenke s maloletou D. (pôvodne pracovala v B. A., a.s.) . Bol vlastníkom rodinného domu, v ktorom býval s rodinou, s maloletým O. sa stretával.

Od posledného rozhodnutia došlo k výraznej zmene pomerov a to predovšetkým na strane maloletého O., ktorý je starší o štyri roky, v období dospievania, v období prudkého duševného i telesného rastu, ide o študenta gymnázia, ktorému matka musí uhrádzať školské výdavky i výdavky na jeho existenciu. Matka náklady na štúdium na gymnáziu preukázala najmä nákupom učebníc a iných školských potrieb, úhradou za lyžiarsky výcvik, poznávací zájazd, stravovanie, cestovné, poplatky v škole, výdavky na mimoškolské kurzy, doučovanie, hygienické, športové potreby, kozmetiku na aknóznu pleť a iné. V danom prípade niet preto žiadnych pochybností o tom, že od posledného rozhodnutia o výživnom nastala na strane maloletého O. výrazná zmena pomerov a táto odôvodňuje nové rozhodnutie o výživnom, pretože v

čase posledného rozhodnutia mal maloletý O. trinásť rokov a jeho výdavky nezodpovedali aktuálnym výdavkom dospievajúceho dieťaťa.

Matka maloletého O. (t.č. plnoletého, avšak odvolací súd rozhoduje o výživnom za čas maloletosti) je naďalej zamestnaná v spoločnosti Z. I. Z. so zárobkom cca 560,- eur mesačne, z prenájmu nehnuteľnosti má príjem cca 300,- eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť len k maloletému O.. Za rok 2011 podľa daňového priznania dosiahla príjem 723,31 eura mesačne. Za čas od 11/2012 do 10/2013 dosiahla zárobok cca 594,- eur mesačne netto (porovnaj potvrdenie zamestnávateľa č.l. 226 spisu, č.l. 230 spisu) .

Otec maloletého O. je ženatý, z jeho manželstva pochádza maloletá D. O., narodená XX.XX.XXXX. Jeho manželka Z. O. bola od 22.09.2008 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, aktuálne je z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená. Manželka otca je dobrovoľne nezamestnaná, nemá žiadne vážne zdravotné problémy, prečo nemôže pracovať, pričom z jej prostriedkov získaných dedičstvom si zakúpila apartmánový byt na W.. Manželka otca nie je podnikateľka, avšak podľa výpisu OR PZ Šaľa - Horná Kráľová vlastní celkovou 37 motorových vozidiel. Otec maloletého do 31.01.2012 podnikal, dňa 10.01.2013 uzavrel dohodu o vykonaní práce (č.l. 111 spisu) a dňa 19.03.2013 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so zamestnávateľom D. A., s.r.o., C. G., kde za mesiace 4/2013 až 7/2013 dosiahol zárobok cca 430,- eur. Otec bol zamestnaný u tohto zamestnávateľa do 31.07.2013, pričom pracovný pomer skončil dohodou bez uvedenia dôvodu.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že odôvodnené potreby maloletého O. od posledného rozhodovania výrazne vzrástli, výrazná zmena pomerov u maloletého nastala predovšetkým v súvislosti s uplynutím doby štyroch rokov, preto súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k jeho synovi O. za čas od 01.09.2012 na sumu 200,- eur mesačne.

Od posledného rozhodovania o výživnom ani matke, ani otcovi nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, majetkové pomery matky sú stabilizované, je zamestnaná, má príjem z práce a prenájmu nehnuteľnosti cca v sume 700 eur mesačne a jej majetkové pomery sú stabilizované.

Otec má naďalej vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu pochádzajúcemu z terajšieho manželstva - k maloletej D., k dieťaťu t.č. vo veku 8 rokov. V čase posledného rozhodovania podnikal, následne sa zamestnal, avšak pracovný pomer skončil dohodou bez uvedenia dôvodov. Možno preto uzavrieť, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal týchto príjmov a preto je v jeho možnostiach a schopnostiach získať prostriedky na vlastnú výživu i výživu na neho odkázaných osôb vlastnou prácou, keďže relevantný dôvod skončenia podnikania či tohto pracovného pomeru nepreukázal. Na strane otca sú jeho aktuálne majetkové pomery plne uspokojujúce vyšší životný štandard rodiny, ktorý preukazuje jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam, k motorovým vozidlám, ktoré sú vedené na neho, prípadne na jeho manželku, čo preukazuje spôsob života tejto rodiny (i keď otec spolu s manželkou navonok vykazujú minimálne príjmy) a tým boli dané možnosti i schopnosti otca prispievať na dieťa za čas do plnoletosti zvýšeným výživným v rozsahu stanovenom rozsudkom súdu prvého stupňa.

Za týchto okolností potom odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k v tom čase maloletému O. zo sumy 132,78 eura na sumu 200,- eur mesačne, rozhodol vecne správne a v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 OSP.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca za čas od 01.09.2012 do 29.09.2013 potvrdil.

Podľa § 208 OSP ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Podľa § 208 OSP odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia výživného za čas od 29.09.2013 naďalej, keďže v tejto časti navrhovateľ zobral návrh späť a so späťvzatím návrhu otec a aj matka za čas od 29.09.2013 naďalej nevyjadrili nesúhlas, preto boli splnené všetky podmienky k tomu, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušený a konanie zastavené.

Odvolací súd súčasne zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o stanovení nedoplatku na zročnom výživnom za čas od 01.09.2012 do 11.12.2013 a to preto, že takto vyčíslený nedoplatok v zmysle výpisu S. z účtu plnoletého O. O. zo dňa 14.07.2014 (porovnaj č.l. 305 spisu) bol bezo zbytku vyrovnaný, takže nedoplatok neexistuje, preto nebolo dôvodné, aby tento výrok bol do rozsudku zakomponovaný, resp. s prihliadnutím na stav v čase rozhodovania odvolacieho súdu ho bolo potrebné zrušiť.

O trovách tohto konania, t.j. prvostupňového a odvolacieho odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP s použitím § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.