KSTT 24 CoP 18/2015 - iSpis

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/18/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200305 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2215200305.1

Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. U. XXXX/XX, V. V., zastúpeného advokátom: JUDr. Zuzana Bejdová, Skuteckého 30, Banská Bystrica, proti odporcovi: Mgr. U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. F. XXX/XX, Y. F., v konaní o čiastočne pozbavenie spôsobilosti na právne úkony rozhodujúc o nariadení predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13Ps/1/2015-18 zo dňa 11.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného oparenia v konaní, v ktorom žiada čiastočne pozbaviť spôsobilosti na právne úkony odporcu a vysloviť, že nie je spôsobilý na právne úkony voči zdravotníckemu zariadeniu, a to najmä rozhodovať o spôsobe liečby, dávať súhlas s hospitalizáciou, rozhodovať o ukončení liečenia, že nie je spôsobilý disponovať s akoukoľvek finančnou čiastkou bez súhlasu opatrovateľa a nie je oprávnený vykonávať majetkové a dedičské úkony, uzatvárať kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy, alebo akékoľvek iné zmluvy majetkovo právnej povahy, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na inú osobu akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovateľ domáhal Mgr. U. I. za opatrovníka ustanoviť jeho - otca, P. I., ktorý bude oprávnený vykonávať hmotnoprávne úkony voči zdravotníckemu zariadeniu, a to najmä rozhodovať o spôsobe liečby, dávať súhlas s hospitalizáciou odporcu, rozhodovať o ukončení liečby a vykonávať hmotnoprávne úkony spočívajúce s nakladaním akejkoľvek finančnej čiastky, vykonávať majetkovoprávne úkony - uzatvárať kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy, alebo akékoľvek iné zmluvy majetkovoprávnej povahy, prevádzať hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť na čas do právoplatného skončenia konania o čiastočné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 74 ods. 1, 2, § 102 ods. 1, § 75 ods. 1 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) vecne tým, že predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. Vydanie takéhoto predbežného oparenia, ktoré je zhodne s obsahom navrhovanej konečnej úpravy je prípustné len vtedy, ak by akékoľvek oneskorenie spôsobilo navrhovateľovi ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu. Oneskorenie a jeho naznačené dôsledky musí pritom tvrdiť a osvedčovať navrhovateľ. Tiež argumentoval, že je v rozpore s dočasným charakterom predbežného opatrenia ustanoviť opatrovníka pre osobu, ktorá doteraz nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osobe, ktorej spôsobilosť na právne úkony doteraz nebola obmedzená. V tomto štádiu konania je na mieste tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoviť opatrovníka pre konanie (§ 187 ods. 1 O.s.p.) . Návrh na nariadenie predbežného opatrenia preto ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Zdôraznil, že návrhom na vydanie predbežného opatrenia sa domáha ustanovenia za opatrovníka odporcovi, svojmu synovi a aby po tom ako bude ustanovený za opatrovníka odporcu, bol oprávnený vykonávať hmotnoprávne úkony voči zdravotníckemu zariadeniu, najmä rozhodovať o spôsobe liečby, dávať súhlas s hospitalizáciou odporcu, rozhodovať o ukončení liečby a vykonávať hmotnoprávne úkony spočívajúce s nakladaním akejkoľvek finančnej čiastky, vykonávať majetkovoprávne úkony, uzatvárať kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy alebo akékoľvek iné zmluvy majetkovo-právnej povahy, prevádzať hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť, na čas do právoplatného skončenia konania o čiastočné pozbavenie spôsobilosti odporcu na právne úkony. Predbežným opatrením sa teda domáha ustanovenia opatrovníctva nad synom - v konaní odporcom. Vo veci samej sa pritom domáha čiastočného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony odporcu a teda ani gramatickým, a ani logickým výkladom nie je možné tieto formulácie stotožniť a považovať ich za identické. Poukázal na to, že Okresný súd Senica v obdobnej veci návrhu vyhovel. Nesúhlasí so záverom súdu, že je v rozpore s dočasným charakterom predbežného opatrenia ustanoviť opatrovníka pre osobu, ktorá doteraz nebola pozbavená spôsobilosti na práve úkony, alebo osobe, ktorej spôsobilosť nebola doteraz obmedzená. V návrhu podrobne popísal genézu vývoja zdravotného stavu odporcu, progresivitu straty reálneho kontaktu s okolím a pripojil aj písomné závery ošetrujúceho psychiatra MUDr. K.. Z uvedených odborných záverov je preukázané, že u odporcu došlo k tak výraznému zhoršeniu zdravotného stavu, rozvinutiu duševnej poruchy, že sám nie je spôsobilý rozhodnúť sa za seba, práve naopak. Od októbra 2014 došlo k výraznému vzplanutiu jeho ochorenia. Má za to, že popísaným stavom, pripojenými listinami je preukázaná dôvodnosť a naliehavosť požadovanej dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Preukázanie zdravotného stavu odporcu, absencia odbornej pomoci, strata bydliska sú faktormi, ktoré výrazne zhoršujú prognózu vývoja jeho zdravotného stavu. Zastáva názor, že v danom štádiu konania je na mieste tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony ide, ustanoviť opatrovníka pre konanie. Navrhovateľ sa podaným návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáha práve ustanovenia opatrovníctva nad odporcom, svojim synom. Pokiaľ súd konštatuje, že pre toto štádium konania je nevyhnutné ustanovenie opatrovníka na konanie vo veci samej, potom v rozpore s vlastným záverom vyznieva jeho rozhodnutie o zamietnutí tohto opatrovníckeho návrhu. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovie v plnom rozsahu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie vecne správneho uznesenia prvostupňového súdu.

Predmetom konania je (ne) nariadenie predbežného opatrenia.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ podal na Okresnom súde Dunajská Streda návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony a návrh na vydanie predbežného opatrenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca Mgr. U. I. je jeho synom a od útleho detstva trpel zdravotnými ťažkosťami. Počas základnej školy bol sledovaný v detskej psychiatrickej ambulancii a v detskej neurologickej ambulancii. Prejavovali sa u neho poruchy vývinu, psychická labilita, nesústredenie. V rokoch 2007 až 2008 bol pacientom psychiatrickej ambulancie MUDr. C.H.. V liečbe však nebol disciplinovaný, odmietal predpísanú liečbu, nespolupracoval s lekárkou. Od roku 2011 je pacientom MUDr. X.R., s ktorým nespolupracuje. Odporca absolvoval osemročné evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici a ukončil magisterské štúdium na UMB v Banskej Bystrici, fakultu humanitných vied, odbor história. Jeho zdravotné problémy sa výrazne zhoršili po ukončení štúdia. Spočiatku sa zamestnával v inštitúciách, kde mohol uplatniť svoje vzdelanie - historik. Pracovné pozície nebol schopný si udržať. V dôsledku riadne neliečenej duševnej choroby strácal kontakt s realitou. Neuznával nadriadených, nechápal potrebu pravidelne plniť pracovné povinnosti. Postupne sa u neho naplno prejavovali bludné predstavy o prenasledovaní jeho osoby. V období od novembra 2013 do apríla 2014 bol dočasne uznaný

práceneschopným, odmietol však hospitalizáciu a ukončil aj svoj vtedy trvajúci pracovný pomer. Z lekárskych správ vyplýva, že odporca stratil akýkoľvek kontakt s realitou. Je presvedčený o tom, že je sledovaný a monitorovaný. Svojich rodičov považuje za nepriateľov. Tvrdí, že jeho matka nie je biologickou matkou a otec spolupracuje s tajnými službami a usiluje o jeho život za každú cenu. So svojimi rodičmi sa kontaktuje nepravidelne. Od svojich rodičov žiada iba poukázanie finančných prostriedkov. Navrhovateľovi - otcovi odporca oznámil, že uzavrel zmluvy s nebankovými subjektmi, ktorých predmetom bola pôžička finančnej hotovosti. V akej výške to však nevedel uviesť. Navrhovateľ zistil, že skutočne uzavrel s viacerými nebankovými subjektmi spotrebiteľské zmluvy. To svedčí o tom, že odporca stratil kontakt s realitou. Jeho konanie je determinované poruchami myslenia a vnímania a je presvedčený o manipulácii, ktorá prebieha v jeho mozgu. Jeho ošetrujúci lekár hodnotí jeho myslenie ako tachypsychické, t.j. zrýchlené. Jeho choroba je diagnostikovaná ako schizofrénia paranoides, čo znamená že nie je spôsobilý reálne uvažovať, adekvátne vyhodnocovať vzniknutú situáciu. Pod vplyvom svojej choroby uzatvára zmluvy, ktorými preberá na seba záväzky, ktoré nie je schopný plniť.

Na základe uvedených navrhovateľ navrhuje syna čiastočne pozbaviť spôsobilosti na právne úkony a vysloviť, že nie je spôsobilý na právne úkony voči zdravotníckemu zariadeniu, a to najmä rozhodovať o spôsobe liečby, dávať súhlas s hospitalizáciou, rozhodovať o ukončení liečenia, že nie je spôsobilý disponovať s akoukoľvek finančnou čiastkou bez súhlasu opatrovateľa a nie je oprávnený vykonávať majetkové a dedičské úkony, uzatvárať kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy, alebo akékoľvek iné zmluvy majetkovo právnej povahy, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na inú osobu akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet. Za opatrovníka pre Mgr. U. I. navrhol ustanoviť seba, tzn. otca odporcu, ktorý bude oprávnený a povinný zastupovať čiastočne pozbaveného na spôsobilosti na právne úkony pred štátnym orgánom v rozsahu opatrovníckych práv a povinností, spravovať majetok nesvojprávneho a ak nejde o bežné veci je na nakladanie s majetkom schválenie súdu.

Pred vydaním rozhodnutia vo veci samej navrhol dočasne upraviť pomery účastníkov ustanovením jeho osoby za opatrovníka pre Mgr. U. I.. Vymedzil aj okruh úkonov, ktorý by bol za neho oprávnený vykonať. Tento okruh úkonov je totožný s obsahom navrhovaného výroku vo veci samej, čo podľa názoru súdu je nesprávne, nakoľko predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., veta prvá ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2 návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 9 cit. ust.) .

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vždy vziať do úvahy, že upravuje pomery medzi účastníkmi len dočasne, a že zaisťuje nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Z tohto dôvodu môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí na dosiahnutie tohto účelu a nesmie vydať predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv žalovaných alebo tretej osoby. Keďže ide o predbežnú úpravu, môže sa táto týkať len budúceho času, nie minulého. Nariadením predbežného opatrenia sa nesmie predbiehať rozhodnutie vo veci samej, to znamená, že predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok trvalej povahy. Predbežné opatrenie zásadne nemá prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Pred jeho nariadením vychádza súd z vymedzenia uvedeného v návrhu, ktorým je viazaný a skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Ak má poskytnúť ochranu oprávnenému účastníkovi nariadením navrhovaného predbežného opatrenia, musí mať v konaní osvedčené nielen to, že existuje určité právo, ktoré je porušené alebo ohrozené, ale že je tu aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a že ochranu treba zabezpečiť práve týmto spôsobom.

Z pozitívno-právnej úpravy ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p. vyplývajú tieto základné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia:

1/ naliehavosť vydania predbežného opatrenia,

2/ dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,

3/ odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy,

4/ preukázanie nároku, ktorého sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej,

5/ určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia.

Z ustanovenia § 76 O.s.p. vyplýva možnosť súdu predbežným opatrením uložiť účastníkovi, okrem iného, aby nenakladal s určitými právami, alebo sa niečoho zdržal, pričom povinnosť môže súd uložiť aj niekomu inému, než účastníkovi, ale iba za predpokladu, že to od neho spravodlivo požadovať.

Súd prvého stupňa správne odcitoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a teoreticky vysvetlil, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Čo sa týka odôvodnenia zamietajúceho rozhodnutia, ani tu nemožno vytknúť súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie vec.

Pokiaľ ide o časť navrhovaného výroku predbežného opatrenia, ktorým sa navrhuje ustanovenie opatrovníka pre odporcu a ktorým sa vymedzujú práva navrhovaného ustanoviť sa majúceho opatrovníka, je tu identickosť návrhu s návrhom vo veci, teda rozhodnutie vo veci samej by už bolo judikované vyhovením tomuto návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Takýto postup je však možný iba celkom výnimočne. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je totiž provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Z toho sa súčasne vyvodzuje, že predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. Výnimky však pripustila nielen judikatúra, ale v poslednom čase sa prijali viaceré právne úpravy, ktoré výslovne, za veľmi striktných podmienok, umožňujú nariadiť predbežné opatrenie zhodné s rozhodnutím vo veci samej. (pozri Komentár k § 74 Občianskeho súdneho poriadku v systéme ASPI) .

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava ) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. K tomuto článku podal Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd ) v uznesení z 05.02.1998 I. ÚS 3/98 (Zbierka 1998, str. 484-487) výklad, v zmysle ktorého konaniu štátneho orgánu "v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon" zodpovedá konanie v rozsahu zákona bez výnimky a súčasne zákonom ustanoveným spôsobom. Pre súd ako štátny orgán vykonávajúci súdnu moc to znamená, že môže konať len v rozsahu a spôsobom, aký ustanovuje Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p. ) , prípadne ďalšie procesné normy. O.s.p. je totiž základným zákonom, ktorý upravuje postup súdu v občianskom súdnom konaní. Správne použitie a správny výklad jeho jednotlivých ustanovení je predpokladom pre zákonný postup súdu a tým aj pre zákonné rozhodnutie. Zákonným postupom súdu sa zaručuje základného právo každého na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý proces. V zmysle ústavy sú orgány verejnej moci povinné interpretovať a aplikovať právo z pohľadu ochrany základných práv a slobôd. To znamená i povinnosť súdov interpretovať jednotlivé ustanovenia O.s.p. v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv a slobôd.

Súdne konanie o spôsobilosti na právne úkony (obmedzenie alebo pozbavenie) je vskutku rozhodovaním o najcitlivejšej otázke existencie človeka a to jeho spôsobilosti na právne úkony, alebo ako sa tiež používa svojprávnosti . Základom pre konanie o spôsobilosti na právne úkony je § 10 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa upravuje, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Posudzovanie schopnosti človeka robiť právne záväzne úkony, resp. robiť len určité druhy právnych úkonov jednoduchšej povahy, môže vykonať iba súd v rámci súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony. Súdne konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Občianskom súdnom poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Deklarovaným zmyslom pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je ochrana osôb s duševnou poruchou i ochrana ich majetkových práv. Je to však nepochybne vážny zásah do ich osobnej slobody, do ich rozhodovacích schopností a možnosti byť reálnou súčasťou svojho života. K otázke pozbavenia spôsobilosti na právne úkony sa vyjadril aj Ústavný súd SR, ktorý vo svojom prelomovom náleze zo dňa 28.11.2012, č.k. I. US 313/2012-52 konštatoval, že pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka sa ani všeobecné súdy nemôžu obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania/obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V tomto náleze Ústavný súd SR ďalej konštatuje, že zdravotné postihnutie sa dnes nechápe už iba v medicínskom (individuálnom) rámci, ale svoj význam nadobúda rámec sociálny a právny, ktoré oproti minulosti väčšmi ingerujú hodnoty tvoriace substrát ľudských práv, ako napr. rešpekt a ochrana dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka ústavný súd predovšetkým predostiera, že ich zbavením- obmedzením sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky - menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či iba ich obmedzenia) - nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinné.

V zmysle § 187 ods. 1 O.s.p. tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka pre konanie.

Za takúto opatrovníčku je pre odporcu navrhnutá doc. Ing. R. D., PhD., ktorá s opatrovníctvom súhlasí.

Podľa § 189a ods. 1 O.s.p., v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

V zmysle § 192 O.s.p. súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať (ods. 1) . V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností.

Z vyššie uvedených ustanovení jasne vyplýva, že až po pozbavení spôsobilosti na

právne osoby je možné rozhodovať o opatrovníkovi pre túto osobu. Pokiaľ súd nerozhodne o pozbavení spôsobilosti na právne úkony dotknutej osoby, táto môže mať súdom ustanoveného opatrovníka, iba pre účely súdneho konania, ktorý môže za neho konať iba v danom konaní obhajujúc a brániac jeho záujmy. Ustanovenie opatrovníka, bez toho, že by osoba bola čo i len čiastočne zbavená svojprávnosti občiansky súdny poriadok nepozná. K ustanoveniu opatrovníka súdy pristupujú až potom, čo po starostlivom posúdení sa vyhovie návrhu o pozbavenie (čiastočné alebo úplné) spôsobilosti na právne úkony.

Z vyššie uvedených dôvodov po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že toto je vo výroku vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia vrátane trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v už prebiehajúcom základnom konaní (§ 145, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.