KSTT 25 Co 270/2014 - iSpis

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/270/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111217292 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111217292.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľky: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. J. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Andrea Čechovičová, so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, proti odporcovi: C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T., B. I. XXXX/X, o zaplatenie 850,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14C/126/2011-91 zo dňa 24.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrhu navrhovateľky (po predchádzajúcom čiastočnom zastavení konania uznesením súdu v dôsledku späťvzatia) v celom rozsahu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 850,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 31.1.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,71 Eur a iné trovy konania v sume 102,- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou § 657 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania pritom dospel k záveru, že návrh bol dôvodný. Aj keď odporca poprel, že by si od navrhovateľky požičal peniaze, ako to tvrdila a súdu preukazovala, žiadnym spôsobom nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia o tom, že pôžičky mu zo strany navrhovateľky poskytnuté neboli. Práve naopak odporca pripustil, že na rube potvrdeniek z bankomatu sa nachádzajú jeho podpisy, pričom zároveň nevedel žiadnym spôsobom vysvetliť pre aký iný dôvod by sa podpisoval na potvrdenky pri slove požičané, keď z potvrdenky vyplýva konkrétna suma peňazí, ako aj dátum výberu peňazí, ak by tým nemal svojím podpisom potvrdiť prevzatie konkrétnej sumy peňazí požičaných mu navrhovateľkou v daný deň uvedený na potvrdenke. Odporca v priebehu výpovede potvrdil, že peniaze, ktoré navrhovateľka vyberala z bankomatu v dňoch 17.10.2009, 19.11.2009 a 14.1.2010 vyberala v dňoch, ktoré predchádzali splatnosti jeho hypotéky. Navrhovateľka na podporu svojich tvrdení súdu predložila aj prepis svojej sms komunikácie s odporcom v období od 30.7.2010 do 19.8.2010, rovnako aj prepis jej správ, ktoré mala uložené v počítači, ktorými žiadala od odporcu vrátenie požičaných peňazí a z ktorých súdu jednoznačne vyplynulo, že aj keď odporca pôžičku popiera, k jej realizácii skutočne došlo, pretože priamo v týchto správach odporca navrhovateľke písal, že jej peniaze vráti, že jej ich vráti hneď, ako ich bude mať, že ho má dať na súd, prípadne, že jej peniaze bude vracať po 10,- Eur. Aj keď z tejto sms komunikácie nevyplýva výška pôžičky, ktorú ako tvrdil v sms jej chce vrátiť, súd pri určení výšky

vychádzal z jednotlivých potvrdení po výbere z bankomatu a sumu požičaných peňazí zistil súčtom súm vybraných z bankomatu. Vzhľadom na takéto zistenia potom mal súd za preukázané, že navrhovateľka vybrala z bankomatu zo svojho účtu sumu 850,- Eur v troch platbách. Na rube potvrdeniek o výbere sa pri slove požičané nachádza podpis, ktorý môže byť podpisom odporcu, keď odporca pripustil, že sa jedná o jeho podpis, že peniaze vyberala v dňoch, ktoré prechádzali dňu splatnosti jeho hypotéky a samotný odporca vo svojej písomnej výpovedi s navrhovateľkou cez mobilný telefón tvrdil vrátenie peňazí. Súd preto návrhu na zaplatenie sumy 850,- Eur vyhovel, pretože považoval nárok navrhovateľky za preukázaný. O úroku z omeškania rozhodol s použitím ust. § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vychádzal zo zistenia, že aj keď doba splatnosti požičaných súm nebola dohodnutá, odporca nepoprel, že by ho navrhovateľka na vrátenie peňazí vyzývala a teda splatnosť pôžičky už nastala. Pretože navrhovateľka nevedela preukázať ktorým dňom sa odporca reálne dostal do omeškania, žiadala priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol odporcovi súdom doručený návrh na začatie konania, kedy sa odporca preukázateľne dozvedel o výzve navrhovateľky na vrátenie pôžičky a o jej splatnosti. Keďže odporcovi bol návrh doručený 30.1.2012 a navrhovateľka žiadala úrok z omeškania od 31.1.2012 v správnej výške 9% ročne, súd žalobe i v tejto časti vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu iných trov konania vo výške 51,- Eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a za odvolanie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 413,71 Eur za vymenovaných 7 úkonov právnej služby po 51,45 Eur (prevzatie a príprava, podanie návrhu, účasť na pojednávaniach 8.2.2012, 14.3.2012, 8.11.2013 a 24.1.2014, podanie odvolania) , spolu v sume 360,15 Eur a režijné paušály k jednotlivým úkonom spolu v sume 53,56 Eur.

Proti tomuto rozsudku podľa obsahu v celom rozsahu podal odvolanie odporca a domáhal sa ním, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok zrušil a návrh dal ako nedôvodný, t.j. zrejme, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol. Argumentoval tým, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko nebolo preukázané, že navrhovateľka peniaze poskytla, boli dodané len výpisy z bankomatu, ktoré dokazujú len výber, ale nie za akým účelom, ani že táto suma bola požičaná, koľko z tejto sumy bolo požičané, nič nedokazuje ani podpis odporcu, ktorý spochybňuje. Nič nedokazujú ani mobilné správy a správy z PC, kedy bolo požičané, prečo a hlavne koľko. Preto žiada zrušiť rozsudok, nakoľko navrhovateľka nevie vierohodne dokázať, ani preukázať skutočnosti, ktoré tvrdí.

Navrhovateľka odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu odporcu predložila prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietol a navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania (ktoré nevyčíslila) . Odvolanie považuje za účelové, pretože je toho názoru, že prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav a na základe toho aj správne rozhodol. Napadnutý rozsudok je odôvodnený, z odôvodnenia je zrejmé, čo mal súd za preukázané a na základe čoho rozhodol. Bolo nepochybne preukázané, že k pôžičke peňazí došlo, o čom svedčí na rube potvrdeniek z bankomatu rukou odporcu napísané požičané a jeho podpis. Podporne o pôžičke svedčia aj textové správy posielané odporcom navrhovateľke. Ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcu, že medzi účastníkmi nedošlo k pôžičke peňazí, javila by sa logickou reakcia odporcu na výzvu právnej zástupkyne navrhovateľky na vrátenie dlžnej sumy, že ide o omyl, resp. že nič si nepožičal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie bol podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) , po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru,

že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacím dôvodom uplatneným odporcom bolo posúdiť, či prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a účastníkov, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení účastníkov.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti s dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu ale nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.

Opierajúc sa o vyššie uvedené zásady dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, odvolací súd je toho názoru, že prvostupňový súd sa nimi v danom konaní dôsledne riadil, keď vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Dokazovaním vykonaným pred prvostupňovým súdom bolo dostatočným spôsobom preukázané tvrdenie navrhovateľky, že odporcovi v rozhodnom období poskytla v troch dávkach pôžičku spolu vo výške 850,- Eur, ktorú jej odporca nevrátil. Požičanie peňazí navrhovateľkou odporcovi jednoznačne vyplýva z vyhodnotenia vo vzájomných súvislostiach dôkazov i toho čo vyšlo v konaní najavo a to najmä troch potvrdeniek o výbere peňazí z bankomatu z účtu navrhovateľky, na ktorý sa pri slove pôžička nachádza podpis, ktorý by mohol byť skratkou mena a priezviskom odporcu, keď odporca pripustil, že ide o jeho podpisy, jednoznačne to nepoprel, ani sa nedomáhal preukázania opaku znalcom grafológom, pričom nevedel žiadnym spôsobom vysvetliť prečo sa tento jeho podpis na rube potvrdeniek nachádza. Rovnako nepoprel, že všetky tri výbery boli uskutočnené v dňoch, ktoré predchádzali splatnosti jeho hypotéky. Ako správne na to poukázal prvostupňový súd, okrem toho o poskytnutí pôžičky navrhovateľkou odporcovi nepriamo svedčia i prepisy sms komunikácie medzi účastníkmi a e-mailovej komunikácie z počítača navrhovateľky. Súladným s vyššie uvedenými zisteniami je tiež dôkaz - výpoveď navrhovateľky v konaní. Odporca naopak v priebehu konania poskytnutú pôžičku iba formálne popieral, pričom neposkytol, ani nenavrhol

žiaden dôkaz, ktorý by tvrdenia a dôkazy predostreté navrhovateľkou vyvracal. Za danej dôkaznej situácie sa odvolací súd zhodol s prvostupňovým, že vykonaným dokazovaním boli preukázané tvrdenia navrhovateľky, že v rozhodnom období poskytla odporcovi pôžičku v celkovej výške 850,- Eur, ktorá jej nebola ani sčasti vrátená. Pri vyhodnocovaní unesenia dôkazného bremena v danom prípade nemožno opomenúť situáciu, za ktorej bola predmetná pôžička poskytnutá, keď účastníci v rozhodnom období v rokoch 2009-2010 spolu chodili (ako to vo výpovedi nazval odporca) , mali teda k sebe bližší citový vzťah, dôverovali si a v takejto situácii nebýva štandardné vyhotovovanie písomnej zmluvy o pôžičke. Žiada sa zdôrazniť, že odporca ani v podanom odvolaní poskytnutie mu predmetnej pôžičky navrhovateľkou nepopiera, iba namieta, že poskytnutie pôžičky včítanej jej výšky v konaní nebolo vierohodne preukázané, v čom ale s poukazom a vyššie uvedené nemá pravdu.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa včitane výroku o náhrade trov konania odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako v celom rozsahu vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bola plne úspešná navrhovateľka a preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti v odvolaní neúspešnému odporcovi v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Keďže ale navrhovateľka si náhradu trov odvolacieho konania návrhom vo vyjadrení k odvolaniu síce formálne uplatnila, avšak v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.