KSTT 26 Co 22/2014 - iSpis

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112220131 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112220131.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. E. M., rod. I., nar. XX. W. XXXX, bytom L. M., X. Y. XXX/X a 2/ O. I., nar. XX. R. XXXX, bytom L., V. E. XX, Rakúska republika, proti žalovanému: M. I., nar. XX. R. XXXX, bytom Q. I. XX, o vrátenie daru, o odvolaní právnej predchodkyne žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 4. novembra 2013 č. k. 18C/144/2012-98 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh pôvodnej žalobkyne Z. I., nar. XX. L. XXXX, ktorá zomrela počas konania dňa XX. H. XXXX, t.j. po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, preto odvolací súd potom ďalej konal s jej právnymi nástupcami a to deťmi, žalobkyňou 1/ a žalobcom 2/, keďže ďalší do úvahy prichádzajúci dedič, syn nebohej M. I. bol v procesnom postavení žalovaného, z čoho logicky vyplývalo, že nároky jeho právneho predchodcu smerovali voči nemu, preto nemohol vystupovať na strane žalobcov. Pôvodná žalobkyňa sa návrhom voči žalovanému domáhala vrátenia daru, t.j. uloženia povinnosti žalovanému vrátiť jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX Správa katastra Trnava, okres Trnava, Obec Q. I., kat. územie Q. I., k rodinnému domu súp. č. XX, postavený na parc. č. 119/2, parc. č. 119/1 o výmere 169 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. 119/2 o výmere 123 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. 120/1 o výmere 779 m2, zast. plochy a nádvoria (parc. reg. "C" evidované na katastrálnej mape) , v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti, keď sa svojho žalobného nároku domáhala na základe toho, že dňa 25.11.1992 darovala žalovanému spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 -ice k celku z dôvodu, že žalovaný si založil rodinu, dňa 30.1.1988 uzavrel manželstvo s R. I., z manželstva sa im narodila dcéra E. nar. XX.XX.XXXX, preto sa dohodli, že sa o ňu postará v starobe a chorobe. Vo veci samej takéto rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 628 ods. 1 a § 630 O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) . Vecne mal za to, že žaloba nebola dôvodná, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný k pôvodnej žalobkyni alebo k členom jej rodiny správal tak, že by tým hrubo porušil dobré mravy. Súd prvého stupňa nemal preukázané hrubé porušenie dobrých mravov, ani sústavné porušovanie dobrých mravov značnej intenzity. Naopak mal preukázanú skutočnosť, že starostlivosť žalovaného o pôvodnú žalobkyňu bola vždy na dobrej úrovni, o túto sa staral spoločne so svojou manželkou, rovnako aj po rozvode manželstva. Prvostupňový súd mal za to, že pôvodná žalobkyňa nemala ani dôvod k tomu, aby odišla k svojej dcére E. M. (žalobkyni 1/) do L. M., práve z dôvodu nestarostlivosti žalovaného o pôvodnú žalobkyňu v čase po operácii. O trovách konania prvostupňový súd nerozhodoval, keď rozhodnutie o týchto vymienil samostatnému uzneseniu v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podala včas prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie ešte pôvodná žalobkyňa, ktorá ako bolo vyššie uvedené zomrela po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a podaní odvolania

voči nemu. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla zmeniť a žalobe v zmysle jej návrhu vyhovieť. Uviedla, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V čase, keď bola odkázaná najviac na pomoc žalovaného, po úraze a následnej operácii, t.j. máj 2012 a neskôr, neposkytoval jej riadnu starostlivosť a nechal ju odkázanú na milosť jeho bývalej manželky R. I., vnučky E. I. a ďalších osôb, čo malo za následok to, že musela z domu, kde prežila takmer celý život odísť ku svojej dcére do L. M..

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O. s. p. v medziach odvolania celú vec, teda rozsudok vo veci samej aj na takomto rozhodnutí závislý výrok rozsudku o trovách konania a to podľa § 214 ods. 1 a § 211 ods. 2 O. s. p. na pojednávaní, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu 2/ v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p., doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba považovať vo výroku za vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bolo vrátenie daru (spoluvlastníckeho podielu vo výške 1-ice na nehnuteľnostiach) pôvodnej žalobkyni a predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh pôvodnej žalobkyne, ktorej právnymi nástupcami sú žalobcovia 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietnutý.

Podľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 91 ods. 2 O. s. p. ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 95 ods. 1 navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 107 ods. 1 O. s. p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa § 107 ods. 3 O. s. p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Vzhľadom k tomu, že pôvodná žalobkyňa Z. I. počas odvolacieho konania zomrela dňa 14. decembra 2013, odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 a 3 O. s. p., keď ďalej pokračoval v konaní s dedičmi pôvodnej žalobkyne okrem dediča, ktorý bol v opačnom procesnom postavení, t.j. žalovaného, voči komu návrh smeroval.

Treba uviesť, že po úmrtí pôvodnej žalobkyne a po vstupe do jej práv a povinností dedičov (žalobcov 1/ a 2/) bolo potrebné vyriešiť otázku, či zmena v okruhu účastníkov v dôsledku právnej skutočnosti (smrť pôvodnej žalobkyne) vyžadovala aj zmenu pôvodne uplatneného žalobného nároku, t.j. zmenu pôvodnej požiadavky na vrátenie daru, pretože pôvodnou žalobkyňou požadujúce plnenie bolo viazané len na ňu (vrátenie daru) . Odvolací súd dospel k záveru, že tu bola nevyhnutná zmena toho čo má byť vo vzťahu k dedičom ako novým žalobcom predmetom žalobného nároku, ako aj to, že takúto zmenu bolo

treba vykonať postupom podľa § 95 ods. 1 O. s. p., pričom takúto zmenu mohol vykonať ktorýkoľvek zo žalobcov (por. i § 91 ods. 2 O. s. p.) .

Vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1/ a 2/ neprispôsobili žalobný nárok, ktorého sa pôvodne domáhala ich právna predchodkyňa novej procesnej situácii, t.j. nezmenili požiadavku uplatnenú pôvodnou žalobkyňou, bolo z povahy veci vylúčené, aby im takéto právo mohlo byť priznané, pretože oni neboli nositeľmi práva, ktorého sa pôvodne domáhala ich právna predchodkyňa (pôvodná žalobkyňa) , t.j. nemali aktívnu vecnú legitimáciu a už len to postačovalo na zamietnutie žaloby z vecného hľadiska.

Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.

Dobré mravy (bony móres) patria k zásadám súkromného práva a bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu súdu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi, alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva, buď z právnych noriem, alebo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.

Odvolací súd má však za to, že aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa, v čase jeho vyhlásenia je potrebné sa stotožniť, najmä s tam vysloveným záverom, podľa ktorého nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov a ani sústavné porušovanie dobrých mravov značnej intenzity.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v súlade s ustanovením § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval (§ 224 ods. 4 O. s. p.) , pretože ani súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodoval, keď rozhodnutie o týchto vymienil samostatnému uzneseniu v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p..

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení) .

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.