KSTT 9 Co 269/2014 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSTT 9 Co 269/2014

KS v Trnave, dátum 30.06.2015, sp.zn. KSTT 9 Co 269/2014

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/269/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509207824 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2509207824.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, v mene ktorej vystupuje ústredie, so sídlom 29. Augusta 8 - 10, Bratislava a pobočka Trnava, so sídlom ul. Vl. Clementisa 24/A, Trnava, IČO 30 807 484, proti žalovanej: Mgr. Y. P., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, O., o zaplatenie 1.114,25 eura, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 3C/187/2009-117 zo dňa 21. februára 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvého stupňa vykonať opravu úvodnej časti ním vydaného rozsudku č.k. 3C/187/2009-117 zo dňa 21. februára 2014 tak, že neuvedie splnomocnenkyňu žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v poradí prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.114,25 eura. Súčasne jej v poradí druhým výrokom uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,50 eura na účet súdu prvého stupňa. V poradí tretím výrokom žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Vecne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že právny predchodca žalovanej (v ďalšom texte poručiteľ ) podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba v období od 13.03.1995 do 31.12.2000. Vznikla mu tak povinnosť prihlásiť sa do regionálnej poisťovne v mieste svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní odo dňa vzniku poistenia, túto povinnosť si nesplnil. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné. Spornou bola skutočnosť, či sa právo žalobcu na poistné premlčalo alebo nepremlčalo. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že právo žalobcu predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčalo, nakoľko poručiteľ si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, žalobca preto poistné rozhodnutím alebo platobným výmerom nepredpísal. Právo žalobcu vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie by sa premlčalo za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru, ktorým sa toto poistné predpísalo. Nakoľko poručiteľovi žalobca poistné nepredpísal, nie je možné aplikovať ustanovenie o premlčaní práva žalobcu na vymáhanie poistného. Iná situácia by bola, keby poručiteľ splnil svoju oznamovaciu povinnosť. V takom prípade by bolo na žalobcovi, aby svoje právo na poistné uplatnil v zákonných lehotách. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že poručiteľovi vznikla povinnosť platiť poistné už samou skutočnosťou podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba, teda nie až od predpísania poistného. Súd prvého stupňa mal preukázané, že žalovaná je jedinou dedičkou poručiteľa, pričom hodnota dedičstva po poručiteľovi predstavovala 1.000.000,- Sk (= 33.193,92 eura) . K námietke

žalovanej, podľa ktorej ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná, súd prvého stupňa uviedol, že žalobca nepodal návrh na začatie konania o dedičstve, ale uplatnil svoje právo voči dedičke dlžníka podľa ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola od súdnych poplatkov oslobodená, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1. 114,25 eura, z toho potom súdny poplatok predstavuje sumu 66,50 eura. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 61 ods. 1 písm. a) , § 62 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len vyhláška ) , § 18 ods. 1 písm. c) , § 20 ods. 4 veta prvá, § 30 ods. 2 zákona č. 7/1993 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení zákona č. 85/1993 Zb. (účinnom do 31.12.1993) , § 14 ods. 1 písm. c) , ods. 2 písm. c) , § 18 ods. 1 písm. b) a ods. 4 veta prvá, § 19 ods. 2, § 21 ods. 2, § 24 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o súdnom poplatku odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. a) , § 2 ods. 2 veta prvá, § 7 ods. 1 veta prvá, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZoSP ) a položkou 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k ZoSP. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte OSP ) , úspešnému žalobcovi však náhradu trov konania nepriznal, pretože ich náhradu nežiadal.

Proti tomuto rozsudku - proti v poradí prvému a druhému výroku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania žalovanej, alebo alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vráti na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, a to k vade podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, keď súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, poukazom na § 205 ods. 2 písm. b) OSP, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) OSP, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľky bol postup žalobcu neprofesionálny, zjavne v svojej práci pochybil, a zanedbanie svojej povinnosti kompenzuje podaním žaloby na žalovanú, ktorá o údajných dlhoch poručiteľa ani nemala vedomosť. Poukázala na rozdiel medzi premlčaním práva predpísať poistné a premlčaním práva vymáhať poistné. Žalobca sa vyjadroval len k premlčaniu práva predpísať poistné. Keďže poistné žalobcom už bolo predpísané, lehota na uplatnenie práva vymáhať poistné zákonom stanovená na šesť rokov, už dávno márne uplynula. Žalovaná zdôrazňovala, že nemala žiadnu vedomosť o tom, že by jej právny predchodca mal akýkoľvek dlh, a už vôbec nie ako dôchodca v súvislosti s činnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak sa Sociálna poisťovňa v rámci svojej štruktúry nedozvedela až do právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní o úmrtí poručiteľa, nemôže to byť na ťarchu žalovanej. Pre žalobcu platí rovnako aj v zmysle osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.03.2008, ktoré po zomrelom Ing. Q.R. vydal notár JUDr. Milan Rovňák ako súdny komisár so sídlom v Piešťanoch, výška dlhov poručiteľa: 0,- Sk. Žalobca si v dedičskom konaní neuplatnil žiadnu pohľadávku voči dedičstvu po zomrelom poručiteľovi, a teda ani žiaden dlh na dediča neprešiel, keďže výška pasív bola uvedená nula. Údajný dlh právneho predchodcu žalovanej na poistnom voči Sociálnej poisťovni nebol zahrnutý do pasív dedičstva po zomrelom poručiteľovi. Sociálna poisťovňa mala dostatočne dlhý čas na to, aby si svoju údajnú pohľadávku uplatnila v dedičskom konaní, obštrukcie žalobcu pri zisťovaní úmrtia poručiteľa nech idú na ťarchu samotného žalobcu. Žalovaná na základe už spomenutých skutočností zastáva názor, že žalobcom evidované údajné nedoplatky, pohľadávky voči zomretému poručiteľovi sú premlčané v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. a žalobca nemá právny nárok ich požadovať od žalovanej. Naviac, vychádzajúc z § I75x ods. 1 OSP nemožno dodatočne prejednať v dedičskom konaní len dlh poručiteľa.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že poručiteľ bol v Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba v období od 22.02.1991 do 11.02.1993 a v období od 13.03.1995 do 31.12.2000. Bol tak povinný odvádzať poistné podľa § 15 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nepredpísaného poistného za obdobie od 03/1995 do 12/2000 eviduje žalobca vo výške 1. 114,25 eura (33 568,- Sk) . Na základe zoznamu úmrtí za obdobie 11/2007 z Úmrtnej matriky Trnava, bola zistená skutočnosť, že poručiteľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. Po prešetrení spisového materiálu povinného boli dňa 16.01.2008 zaslané dožiadania na príslušné inštitúcie a až na základe ich odpovedí Sociálna poisťovňa zistila, že poručiteľ vykonával činnosť podliehajúcu

dani z príjmu, na základe ktorej poručiteľovi vznikla povinnosť prihlásiť sa do regionálnej poisťovne v mieste svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní odo dňa vzniku poistenia a platiť poistné. Tvrdenie žalovanej o pochybení zamestnancov žalobcu sú absurdné a účelové. K pochybeniu, porušeniu zákonných povinností došlo na strane poručiteľa tým, že sa neprihlásil do regionálnej poisťovne v mieste svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní odo dňa vzniku poistenia (§ 20 ods.4 zákona č. 7/1993 Zb.) Sociálna poisťovňa poručiteľovi nepredpísala poistné z dôvodu porušenia, nesplnenia si zákonnej povinnosti poručiteľa. Dlžné poistné nebolo predpísané, preto nemohlo dôjsť k premlčaniu dlžného poistného, argumentácia odporcu sa nezakladá na správnom skutkovom stave a nemá oporu ani v zákone. Nepredpísané poistné podľa § 30 ods. 2 zák. č. 7/1993 Zb. ak zamestnávateľ uvedený v § 20 neprihlásil svojho zamestnanca do poistenia alebo ak samostatne zárobkovo činná osoba nepodala prihlášku za seba alebo za spolupracujúcu osobu, hoci tak bola podľa predpisov povinná urobiť, právo predpísať poistné sa nepremlčuje. Pre vznik povinnosti platiť poistné je rozhodujúci vznik vykonávania činnosti, ktorá podlieha dani z príjmu a nie predpísanie poistného ako mylne uvádza odporca vo svojom odvolaní. Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti a právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť podľa § 18 ods. 4, v zmysle ktorého samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa osobitného predpisu je povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP ) , po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP) , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) , prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.) .

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovanej poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.114,25 eura a na účet súdu prvého stupňa zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 66,50 eura.

Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaná je jedinou dedičkou poručiteľa a nadobudla dedičstvo v čistej hodnote 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura) . Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Medzi účastníkmi nebola sporná ani skutočnosť, že poručiteľ bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Poručiteľ bol zapísaný v živnostenskom registri vedenom na Obvodnom úrade Piešťany, vykonával teda činnosť podliehajúcu dani z príjmu. Podľa oznámenia Obvodného úradu Piešťany nemal živnostenské oprávnenie pozastavené ani zrušené. Podľa prehľadu mesačných výkazov žalobcu, vznikol poručiteľovi nedoplatok na poistnom v roku 1995 za marec až december v sume 3.808,- Sk, v roku 1996 za január až december v sume 5.124,- Sk, v roku 1997 za január až december v sume 5.244,- Sk, v roku 1998 za január až december v sume 5.820,- Sk, v roku 1999 za január až december v sume 5.820,- Sk a v roku 2000 za január až december v sume 7.752,- Sk, teda spolu v sume 33.568,- Sk (1.114,25 eura) . Žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa a aj vo svojom odvolaní namietala predovšetkým premlčanie práva žalobcu vymáhať poistné. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa a konštatuje, že k premlčaniu nedošlo.

Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Povinnosť platiť poistné vzniklo poručiteľovi nepochybne pred 1. januárom 2004 (od marca 1995) , pričom táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená.

Podľa § 24 zák. č. 274/1994 Z.z. účinného od 01.01.1995 do 31.12.2000 (v ďalšom texte zák. č. 274/1994 Z.z. ) právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti (ods. 1) . Právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo (ods. 2) . Ak osoby uvedené v § 14 ods. 1 písm. b) a d) nesplnili oznamovaciu povinnosť uloženú týmto zákonom, právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje (ods. 3) .

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z. poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sú povinní platiť

a) zamestnanci,

b) samostatne zárobkovo činné osoby,

c) spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len "spolupracujúce osoby") ,

d) zamestnávatelia,

e) štát,

f) Fond zamestnanosti Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 18 zák. č. 274/1994 Z.z. oznamovacou povinnosťou na účely tohto zákona sa rozumie

a) prihlásenie a odhlásenie zamestnanca zamestnávateľom,

b) prihlásenie a odhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby a spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnou osobou v príslušnej pobočke (ods. 1) . Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od vzniku oprávnenia na prevádzkovanie činnosti zakladajúcej účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku oprávnenia na prevádzkovanie

činnosti zakladajúcej účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení (ods. 4 prvá veta) . Oznamovacia povinnosť je splnená aj vtedy, ak sa prihláška alebo odhláška podá v lehote uvedenej v odsekoch 2 a 4 na pošte alebo faxom. Prihlášku alebo odhlášku podanú faxom treba do troch dní odo dňa doručenia potvrdiť písomne (ods. 5) .

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolateľka správne poukazuje na rozdiel medzi právom predpísať poistné a právom vymáhať poistné, obsah týchto práv a následky s nimi spojené (teda aj premlčanie) si však nesprávne vykladá.

Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že poručiteľ si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa citovaného ustanovenia § 18 zák. č. 274/1994 Z.z., keď napriek skutočnosti, že mu vzniklo oprávnenie na prevádzkovanie činnosti zakladajúcej účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení (bol držiteľom živnostenského oprávnenia od marca 1995) neprihlásil sa v pobočke žalobcu príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobca vydal rozhodnutie, ktorým poistné poručiteľovi predpísal, neprodukovala žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia, pritom dôkazná povinnosť bola v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 OSP na jej strane. Súd prvého stupňa preto správne ustálil a vychádzal zo skutočnosti, že žalobca poručiteľovi poistné rozhodnutím alebo výmerom nepredpísal. Nemôže preto nastať následok predpokladaný v citovanom ustanovení § 24 ods. 2 zák. č. 274/1994, podľa ktorého sa právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Nakoľko poistné nebolo predpísané, neexistuje rozhodnutie, ktoré by malo nadobudnúť právoplatnosť, teda premlčacia lehota, v rámci ktorej by bolo možné vymáhať poistné, ani nezačala plynúť. Z uvedeného vyplýva, že právo žalobcu predpísať poistné sa nepremlčalo, pretože si poručiteľ nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a nepremlčalo sa ani právo žalobcu vymáhať poistné, pretože premlčacia lehota ani nezačala plynúť. Poručiteľovi však vznikol dlh na poistnom, pretože platenie poistného je zákonná povinnosť, existujúca nezávisle od toho, či poistné bolo alebo nebolo rozhodnutím žalobcu predpísané (§ 14 ods. 1 písm. b. zák. č. 274/1994 Z.z) .

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

V ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura) , ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 29. 9. 2010, sp. zn. 4 Obo 74/2010) .

Z osvedčenia o dedičstve je zrejmé (a medzi účastníkmi nesporné) , že odvolateľka nadobudla dedičstvo v čistej hodnote 33.193,92 eura, dlh poručiteľa bol v sume 1.114,26 eura, za tento dlh teda odvolateľka v zmysle citovaného ustanovenia zodpovedá. Na jej námietku, podľa ktorej uvedený dlh nebol uvedený ako pasívum v osvedčení o dedičstve a žalobcom prihlásený v rámci konania o dedičstve po poručiteľovi odvolací súd uvádza, že táto námietka je právne irelevantná. Podstatnou je skutočnosť, že tento dlh existoval v čase smrti poručiteľa (dlh vznikol zo zákona - ako je vyššie uvedené) , na žalovanú preto prešiel smrťou poručiteľa bez ohľadu na to, či si žalobca v konaní o dedičstve pohľadávku uplatnil alebo nie. Na žalovanú teda dlh poručiteľa prešiel a keďže hodnota nadobudnutého dedičstva je vyššia ako hodnota dlhu, žalovaná za tento dlh aj zodpovedá a je povinná dlh splniť a zaplatiť žalobcovi jeho hodnotu tak, ako správne uzavrel súd prvého stupňa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 175x OSP, na ktoré odvolateľka poukázala sa vzťahuje na konanie o dedičstve. Ako konštatoval už súd prvého

stupňa, predmetné konanie nie je konaním o novoobjavenom majetku (dlhu) , ale konaním o zaplatenie dlhu, ktoré konanie má právny základ v citovanom ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka.

Odvolateľka napadla odvolaním aj výrok, ktorým ju súd prvého stupňa zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh z dôvodu, že úspešný žalobca je od poplatku oslobodený. Svoje odvolanie bližšie neodôvodnila, preto sa odvolací súd v súlade s rozsahom a dôvodmi odvolania týmto výrokom bližšie nezaoberal.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny, a to aj v časti trov konania potvrdil.

V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, v dôsledku čoho mu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, nebola mu preto odvolacím súdom priznané.

Podľa § 222 ods. 3 OSP v spojení s § 164 OSP odvolací súd súdu prvého stupňa uložil vykonať opravu úvodnej časti rozsudku tak, že neuvedie splnomocnenkyňu žalovanej, nakoľko sa jedná o zrejmú chybu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná splnomocnila splnomocnenkyňu na zastupovanie na konkrétnych pojednávaniach - teda splnomocnila ju na jednotlivé úkony, nesplnomocnila ju na zastupovanie v konaní.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.