I. ÚS 25/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 25/1997

Ústavný súd, dátum 07.05.1997, sp.zn. I. ÚS 25/1997

I. ÚS 25/1997 7.5.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/52ede135-392e-448d-9311-024ee866d592/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2025_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA I. ÚS 25/97

UZNESENIE Úst avného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom 7. mája 1997 predbežne prerokoval podnet , bytom

zastúpeného JUDr. Alfonzom Langerom,

advokátom v Bratislave na začatie konania o porušení jeho ústavného práva

uvedeného v čl. 17 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava - vidiek v konaní č. 1 T 13/95, Krajského súdu Bratislava v

konaní č. 4 To 162/96 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní

č. IV Pz 981/96 a takto

rozhodol:

Podnet odmi et a pre nepríslušnosť Ústavného

súdu Slovenskej republiky na prerokovanie veci.

Odôvodnenie:

(navrhovateľ) podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd ) prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podnet na začatie konania o vyslovenie porušenia jeho ústavného práva

zakotveného v čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len

"ústava") . V petite svojho podnetu navrhuje vysloviť uznesením, že k porušeniu

tohto ústavného práva došlo rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava - vidiek,

Krajského súdu v Bratislave a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Podľa obsahu podnetu a podľa pripojených rozsudkov bol navrhovateľ

uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, 2

Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní sedem mesiacov. Tento trest mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu

osemnásť mesiacov. V ďalšom odôvodnení podnetu navrhovateľ podrobne

popisuje skutkové okolnosti prípadu a priebeh trestného konania až do jeho

právoplatného skončenia, vrátane riadnych i mimoriadnych opravných

prostriedkov, ktoré vo veci podal. Podstatou odôvodnenia podnetu je polemika

navrhovateľa so závermi, ktoré na základe vykonaného dokazovania prijali

súdy a generálny prokurátor, ktorý podnet na podanie sťažnosti pre porušenie

zákona, podaný navrhovateľom, odložil. Navrhovateľ v podnete podanom

ústavnému súdu tvrdí, že trestný čin nespáchal, že ho spáchali iné osoby a že

konanie, ktorého sa on sám dopustil, nebolo takého charakteru, aby zakladalo

skutkovú podstatu akéhokoľvek trestného činu alebo priestupku.

Navrhovateľ namietal porušenie čl. 17 ods. 1, 2 ústavy, podľa ktorého:

osobná sloboda sa zaručuje; nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno

pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. r

Ústavný súd, viazaný obsahom a petitom podnetu, posudzoval vzťah

úkonov (postupu) orgánov činných v trestnom konaní, zaoberajúcich sa

trestnou činnosťou navrhovateľa i v zmysle námietok uvedených v podnete a v

spojitosti s namietaným ustanovením ústavy.

Osobná sloboda ako jedno zo základných práv a slobôd občanov našla z

hľadiska je j záruk a ochrany svoj výraz vo viacerých právnych predpisoch. V

pozitívnom zmysle je to napríklad Trestný zákon, ktorý v ustanovení § 231

dáva možnosť stíhať každého, kto osobnú slobodu iného obmedzuje. V čl. 17

ods. 2 ústavy sú vymedzené ústavné hranice záruk osobnej slobody. Patrí

medzi notoriety, že ak sa trestné stíhanie vedie z dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon , nedodržanie (porušenie) tohto článku ústavy nemožno

úspešne namietať.

Orgány činné v trestnom konaní postupovali vo veci navrhovateľa

podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktoré nielen dovoľujú, ale

podľa zásady oficiality prikazujú im začať trestné stíhanie, ak existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. "Osobnú slobodu" nemožno teda chápať tak extenzívne, že fyzická osoba je nedotknuteľná v prípade, že je j

subjektívne presvedčenie je iné ako závery vyšetrovateľa, prokurátora a súdu.

Ústavný súd nezistil - a navrhovateľ to ani sám nenamietal - že by vo veci

konajúce všeobecné súdy a generálny prokurátor vybočili z rámca, ktorý im

Trestný poriadok a Trestný zákon v konkrétnom prípade určil. Namietal, že

podľa jeho názoru neobjektívne vyhodnotili skutkový stav, zistený

dokazovaním.

Nie je povinnosťou ústavného súdu ani pozitívnym ani negatívnym

spôsobom vymenovať prípady, ktoré predstavujú (alebo nepredstavujú)

možnosť ingerencie ústavného súdu do konania súdov všeobecných. Ústavný

súd je podľa čl. 124 a nasl. ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa čl. 141 a nasl. ústavy vykonávajú v Slovenskej republike

súdnictvo nezávislé nestranné súdy, ktoré rozhodujú i v trestnoprávnych

veciach.

V prejednávanej veci ústavný súd skonštatoval, že odôvodnenie podnetu

jednak nesmerovalo k právnemu záveru použitému v jeho petite, najmä však to,

že toto odôvodnenie neobsahuje námietky akceptabilné z hľadiska prípadnej

úvahy o takom postupe všeobecných súdov, ktorý by mohol byť v rozpore s

niektorým z ustanovení ústavy. Je potrebné zdôrazniť, že ústavný súd nemá kompetenciu prehodnocovať závery všeobecných súdov, prijaté po vykonanom

dokazovaní a nahradzovať ich vlastným úsudkom alebo prijať iné riešenie.

Ústavný súd totiž, ako to a contrario vyplýva z čl. 143 ods. 1 ústavy, netvorí

časť sústavy súdov Slovenskej republiky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 293/1995 Z. z. ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia návrhy (podnety) , na prerokovanie ktorých ústavný súd nie je príslušný, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard RAPANT Ing. cková predseda senátu