I. ÚS 31/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 31/1997

Ústavný súd, dátum 22.05.1997, sp.zn. I. ÚS 31/1997

I. ÚS 31/1997 22.5.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/d958d1e9-d8b2-49ba-9762-11af7803dc3a/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2031_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 31/97

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom, zasadnutí senátu konanom 22. mája 1997 predbežne prerokoval podnet , bytom vo veci porušenia základného práva na súdnu ochranu, upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Podnet odmieta pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Odôvodnenie:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd ) bolo 25. apríla 1997 doručené podanie , bytom označené ako podnet na začatie konania podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa navrhovateľky, rozsudkami Obvodného súdu Bratislava III sp. zn. 7 C 144/85 zo 17. marca 1986 a Mestského súdu Bratislava sp. zn. 7 Co 281/86 z 8. októbra 1986, bolo porušené ústavné právo na súdnu ochranu, ako vyplýva z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 1 Dodatkového protokolu, ako aj z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedla, že kúpnou zmluvou z 31. októbra 1978, registrovanou Štátnym notárstvom Bratislava III 23. novembra 1978 pod č. a Radou ObNV Bratislava III. odsúhlaseného odpredaja nadobudla do vlastníctva dom a záhradu pare. č. na v za cenu stanovenú súdnym znalcom v sume 65 000,- Kčs.

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava sp. zn. 1 T 18/85 z 11. októbra 1985 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 To 58/85 bola dcéra navrhovateľky uznaná vinnou z trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1, 4 Tr. zákona, krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zákona a trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 Tr. zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody na 10 rokov so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny, trest zákazu činnosti na päť rokov a trest prepadnutia majetku. Dcéra v dobe kúpy nehnuteľnosti vykonávala funkciu vedúcej finančného odboru ObNV Bratislava III.

Nadväzne na odsúdenie dcéry navrhovateľky na návrh prokurátora Obvodný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. 7 C 144/85 zo 17. marca 1986 v spojení s rozsudkom Mestského súdu Bratislava sp. zn. 7 Co 281/86 z 8. októbra 1986 rozhodol, že navrhovateľka je povinná vydať Čsl. štátu rodinný dom s dvorom a záhradou z titulu neplatnosti kúpnej zmluvy, a to do 15 dní po tom, čo Čsl. štát zloží do notárskej úschovy kúpnu cenu 65 261,- Kčs.

Na základe toho došlo k výkonu rozhodnutia, pričom navrhovateľke nebola vyplatená polovica z kúpnej ceny, ktorá ani nebola deponovaná.

Podľa názoru navrhovateľky, o nehnuteľnosť prišla len pre odsúdenie svojej dcéry, pričom však kúpa domu v roku 1978 nebola predmetom jej trestného stíhania.

Navrhovateľka dospela k záveru, že rozsudkami ObS Bratislava III sp. zn. 7 C 144/85 zo 17. 3. 1986 a Mestského súdu Bratislava sp. zn. 7 Co 281/86 z 8. 10. 1986, ako aj postupom orgánov štátnej správy boli porušené moje práva na spravodlivý súdny proces a majetkové práva tak, ako vyplývajú z Článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z Článku 1 Dodatkového protokolu, ako aj z ČI. 20 a ČI. 46 Ústavy Slovenskej republiky. S poukázaním na tieto skutočnosti navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní podnetu rozhodol takto: Podnet na začatie konania podaný o porušení je práv sa prijíma.

Ústavný súd bol konštituovaný zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť 15. februára 1993, neobsahuje ustanovenia o jeho spätnej pôsobnosti, a preto ústavný súd nie je oprávnený rozhodovať o namietanom porušení základných práv a slobôd, ak k nemu malo dôjsť pred 15. februárom 1993. Navrhovateľka namietala porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom všeobecných súdov, ku ktorému malo dôjsť v rokoch 1985 a 1986, t.j. pred 15. februárom 1993, čo znamená, že ústavný súd nemá právomoc konať a rozhodovať vo veci, ktorá je predmetom jej podania z 25. apríla 1997.

Vzhľadom na uvedené rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 3 v spojení s § 81 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 1997

Za správnosť opísaného JUDr. Richard Rapant textu: Dagmar Zárembová predseda senátu