I. ÚS 56/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 56/1997

Ústavný súd, dátum 10.09.1997, sp.zn. I. ÚS 56/1997

I. ÚS 56/1997 10.9.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/74c3c0b3-55c3-41f0-bdf8-94408a316a52/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2056_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 56/97

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom 10. septembra 1997 predbežne prerokoval podnet , bytom a , bytom , , vo veci porušenia ich ústavných práv rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23 S 29/97-27 z 23. mája 1997 a takto

rozhodol:

Podnet a odmieta ako zjavne neopodstatnený.

Odôvodnenie:

Podnetom zo 4. júla 1997, , bytom a bytom (ďalej len navrhovateľky ) , navrhli, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd ) , začal konanie z dôvodu, že boli porušené naše ústavné práva a slobody, garantované Ústavou a ústavnými zákonmi, vyslovil v náleze výrok, že rozhodnutie KS v Banskej Bystrici č. 23 S 29/97-27 z 23. mája 1997 sa zrušuje . Svoj podnet odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 23 S 29/97-27 z 23. mája 1997 vyhovel odvolaniu Západoslovenských lesov š. p. Bratislava (ďalej len ZSL ) a zrušil rozhodnutie Okresného úradu, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Veľký Krtíš (ďalej len OÚ- OPPLH ) č. Práv.-190/97 zo 14. februára 1997 v časti týkajúcej sa ZSL š. p. Bratislava ako povinnej osoby a vec bola vrátená OÚ-OPPLH na ďalšie konanie. Vo zvyšku bolo konanie zastavené.

OÚ-OPPLH Veľký Krtíš zrušeným rozhodnutím rozhodol o uplatnenom reštitučnom nároku navrhovateliek podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a Krajský súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom 23 S 29/97-27 rozhodol o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu na odvolanie ZSL Bratislava ako jednej z povinných osôb účastníka v reštitučnom konaní.

V konaní o opravnom prostriedku rozhodol tento súd podľa § 250f) Občianskeho súdneho poriadku bez pojednávania. Tým podľa navrhovateliek došlo k porušeniu zásad spravodlivého procesu upraveného v čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, pretože vec, ktorú rozhodoval nebola jednoduchá a tým, že Krajský súd rozhodol bez ich účasti, došlo k porušeniu citovaných ustanovení ústavy.

Z obsahu podania napriek dvojzmyselnému označeniu vo veci ústavná sťažnosť - podnet na začatie konania ... ústavný súd najmä s prihliadnutím na jeho znenie v bode 1) na strane 6 ho považoval v súlade s prejavenou vôľou navrhovateliek za podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (nie § 130 ods. 3 ako uviedli navrhovateľky) . Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv. Ak však namietajú porušenie svojich práv alebo slobôd konaním všeobecného súdu, pre prijatie podnetu na ďalšie konanie musí byť preukázané, že napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu, resp. konaním, ktoré mu predchádzalo, bolo porušené niektoré zo základných práv alebo slobôd (čl. 46 až 50 ústavy) .

2 Samotné rozhodnutie všeobecného súdu nemôže však byť, bez označenia takého jeho konania, ktoré by naznačovalo, že v konaní pred ním došlo k porušeniu niektorého ústavného práva vyjadrujúceho konkrétny ústavnoprávny princíp (druhá hlava, siedmy oddiel ústavy) dôvodom na začatie konania o podnete pred ústavným súdom. Neúspech niektorého z účastníkov konania pred všeobecným súdom vo veci samej, v danom prípade podľa mienky navrhovateliek spôsobený tým, že konanie pred Krajským súdom v Banskej Bystrici prebiehalo bez pojednávania a tým aj ich účasti, nemožno považovať za porušenie niektorého z ústavnoprávnych princípov upravených v ústave.

Ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia, bol podnet odmietnutý pre jeho zjavnú neopodstatnenosť, pretože navrhovateľky namietali porušenie základných práv postupom a rozhodnutím všeobecného súdu, ktorý pritom rešpektoval platnú procesnoprávnu úpravu konania v správnom súdnictve, a teda postupoval v súlade s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Postup súdu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej veci nie je možné považovať za porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.

V konkrétnom prípade tvrdeného porušenia základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy nemohli byť porušené tieto základné práva tým, že krajský súd konal zákonom ustanoveným spôsobom podľa § 250f) Občianskeho súdneho poriadku. Ten sa v odvolacom konaní obmedzil na posúdenie právnych otázok v súlade s ustanovením § 250f) Občianskeho súdneho poriadku, čo napokon vyplýva zo znenia samotného rozsudku. Porušenie uvedených základných práv upravených v čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ústavy navrhovateľky bližšie nekonkretizovali a ani nepreukázali.

Súhlas s argumentáciou navrhovateliek by naopak viedol k absurdnému záveru, a to, že rešpektovaniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a2 Ústavy Slovenskej

3 republiky zodpovedá taký postup súdov, ktorý nie je v súlade s platnou právnou úpravou ich konania a rozhodovania.

Z uvedených dôvodov bol podnet podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, odmietnutý ako zjavne neopodstatnený pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi postupom a rozhodnutím všeobecného súdu a označenými základnými právami navrhovateliek.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 1997

JUDr. Richard predseda senát

4