I. ÚS 62/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 62/1997

Ústavný súd, dátum 08.10.1997, sp.zn. I. ÚS 62/1997

I. ÚS 62/1997 8.10.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/33c2df0a-3e54-42b7-8de6-a815bc9d33be/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2062_97.pdf I. ÚS 62/97 SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ús t avného súdu Sl ovenskej r e pub l i ky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 8. októbra 1997 predbežne prerokoval podnet , bytom vo veci porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 103/96 a takto

rozhodol:

1. Podnet v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky u jeho syna odmieta, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

2. Podnet v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd ) bolo 21. mája 1997 doručené podanie , bytom so 6 prílohami. Navrhovateľ svoje podanie označil ako podnet v zmysle čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom požadoval, aby ústavný súd posúdil: či boli porušené moje ľudské práva garantované článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, prípadne článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach , resp. požiadal o ochranu ústavnosti, pretože v konaní, ktoré predchádzalo, ako aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR došlo k porušeniu článku 46 ods. 1 Ústavy SR .

K porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa názoru navrhovateľa došlo postupom, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho orgánu vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Cdo 103/96. Navrhovateľ k podnetu o. i. priložil aj rozsudok najvyššieho súdu v tejto veci z 20. februára 1997, v ktorom sú podľa jeho názoru: obídené všetky konkrétne skutočnosti uvedené v mojom dovolaní zo dňa 4. 7. 1995, ktoré taktiež prikladám. Za závažné považujem ods. 2 na str. 10 rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým dokladuje sfalšovanie zápisnice zo súdneho pojednávania 14. 12. 1994 na Krajskom súde v Bratislave. Môj syn odporca III. na súdnom pojednávaní nebol, o čom prikladám jeho písomné vyjadrenie zo dňa 6. 3. 1996. Písomné predvolanie mu nebolo doručené a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom .

II.

Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov Slovenskej republiky pri rozhodovaní, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania (čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje právnu ochranu iný orgán Slovenskej republiky formou opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii

2 Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z., rovnako skúma, či neexistujú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Medzi podmienky, splnenie ktorých ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu, patria aj tie, či podnet podala oprávnená osoba a či nie je zjavne neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov fyzických alebo právnických osôb: Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 75/96, I. ÚS 20/97) .

1. V časti namietajúcej porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky u syna navrhovateľa bol podnet odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba. V konaní o podnetoch podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky môžu navrhovatelia (fyzické alebo právnické osoby) namietať výlučne porušenie svojich práv . Keďže navrhovateľ v tejto časti svojho podnetu namietal porušenie iných ako svojich práv, bol podnet odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

2. Navrhovateľ ďalej namietal, že došlo aj k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K jeho porušeniu malo dôjsť postupom, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, pretože tento obišiel všetky konkrétne skutočnosti uvedené v mojom dovolaní zo dňa 4. júla 1995 . Ústavný súd Slovenskej republiky pri predbežnom prerokovaní tejto časti podnetu preskúmal, či uvedený postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v príčinnej súvislosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a či nepreskúmaním celého petitu dovolania príslušným dovolacím súdom môže prísť k porušeniu práva na súdnu ochranu v zmysle citovaného článku ústavy a dospel k záveru, že tomu tak nie je. Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo, aby sa

3 zákonom ustanoveným postupom mohol domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Obsahom tohto základného práva je preto povinnosť súdu takémuto právu ochranu poskytnúť (neodňať) , ak sú splnené všetky procesné podmienky súdneho konania. Ako uviedol ústavný súd už predtým: K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky preto dochádza v prípade, keď sa každý a zákonom ustanoveným postupom domáhal svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale súdna ochrana tomuto právu napriek tomu poskytnutá nebola (I. ÚS 24/97) . Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Podľa právneho názoru ústavného súdu však navrhovateľovi súdna ochrana odopretá (odňatá) nebola, keďže mu bolo umožnené domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva ako na prvostupňovom, tak aj na odvolacom a napokon na dovolacom súde. Žiadny zo súdnych orgánov, na ktorý sa navrhovateľ postupne obrátil (Okresný súd Bratislava - vidiek ako súd prvostupňový, Krajský súd Bratislava ako súd odvolací a Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací) totiž navrhovateľovi neuprel možnosť domáhať sa svojho práva zákonom stanoveným postupom, naopak každý o jeho veci konal a aj rozhodol.

Hoci nesprávnym postupom súdov v takto začatých a prebiehajúcich súdnych konaniach môže dôjsť k porušeniu práva účastníkov súdneho konania na spravodlivý súdny proces (vrátane ich základných práv ako účastníkov súdneho konania) , samotné konania a rozhodnutia súdov sú prejavom toho, že základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo rešpektované.

Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podnetu zistil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi označeným postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý na základe dovolania navrhovateľa dovolacie konanie v jeho veci začal, vykonal a o nej aj rozhodol a jeho právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, porušenie ktorého pred ústavným súdom namietal. Z tohoto dôvodu bol podnet navrhovateľa v tejto časti odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.

4 Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 1997

Za správnosť vyhotovenia: r. Richard R a D JU Oľg predseda senátu

5