II. ÚS 17/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – II. ÚS 17/1997

Ústavný súd, dátum 19.03.1997, sp.zn. II. ÚS 17/1997

II. ÚS 17/1997 19.3.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/45a7dc5c-d61c-4329-8e46-52932b904d2e/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20II.%20%C3%9AS%2017_97.pdf ÚSTAVNÝ SÚ D S *

« Koncept II. ÚS 17/97 ~ °t

Slovenská republika UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 1997 po predbežnom prerokovaní sťažnosti , bytom vo veci sťažnosti na porušovanie základných práv Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky takto

rozhodol:

Sťažnosť na začatie konania odmieta.

Odôvodnenie

podaním zo 4. 2. 1997 označeným ako sťažnosť na porušovanie základných práv voči jeho osobe zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, žiada o preskúmanie napadnutých rozhodnutí orgánov Policajného zboru a o preskúmanie zákonnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci prepustenia zo služobného pomeru. K sťažnosti sú pripojené n fotokópie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 173/95, spisu /personálneho rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 164 z 8. mája 1995, A /rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. p. PK-169/1995 z 13. júla 1995, služobný posudok a ďalšie fotokópie. Podstatou sťažnosti sú námietky porušenia zákonnosti orgánmi Policajného zboru a Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Sťažovateľ tvrdí, že bol prepustený zo služobného pomeru na základe neexistujúcej vyhlášky FMV č. 90/1989 Zb. N a túto chybu upozornil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ale údajne sa nedočkal nápravy, čo považuje za porušenie § 127 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z. z. (správne má byť zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky) .

Z rozhodnutia Jvfínistra vnútra Slovenskej republiky cituje časť odôvodnenia, že /H/ ^ jeho konanie bolo preukázané svedkami. Tvrdí, že zistil, že výpovede osôb neboli získané vypočutím osôb inšpekčným orgánom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale z prebiehajúceho trestného konania, ktoré bolo vedené proti jeho osobe. Preto sa domnieva, že došlo k porušeniu čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a ods. 2 a čl. 49 f

Ústavy Slovenskej republiky. Z odôvodnenia zákonnosti správneho rozhodnutia v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyvodzuje názor, že nebol ku konaniu na Najvyššom súde Slovenskej republiky prizvaný vysvetliť nové skutočnosti aj napriek tomu, že mu to umožňuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd skúmajúc podmienky konania^ najmä, č ije daná jeho právomoc, pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatuje, že aj napriek označeniu podania nejde o ústavnú sťažnosť, o ktorej by mohol začať konanie. Z r

priložených písomností Ustavný súd Slovenskej republiky zistil, že bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 110 ods. 1 písm. e/ zákona o služobnom pomere príslušníka Policajného zboru (zák. č. 410/1991 Zb.) . Proti personálnemu rozkazu o prepustení zo služobného pomení l/podal rozklad, o ktorom Minister vnútra Slovenskej republiky rozhodol rozhodnutím Č. p. : PK -169/1995, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Súdnu ochranu, resp. preskúmanie správneho rozhodnutia súdom vo veci prepustenia zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 141 ods. 1 a 2 v spojení s odsekom 4, vrátane odkazu pod čiarou zákona Č. 410/1991 Zb., poskytujú všeobecné súdy. Právo požiadať o preskúmanie správneho rozhodnutia súdom sťažovateľ aj využil, keď v zákonnej lehote podal (návrh) žalobu na Najvyšší súd Slovenskej republiky Č. p.: PK-169/1995 vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Z j rozhodnutia ^íínistra vnútra Slovenskej republiky, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že bol prepustený zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 110 ods. 1 písm. e/, teda z dôvodu, že porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Citujúc ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. za takéto konanie bolo označené konanie 3. 4. 1995, kedy v čase mimo služby riadil pod vplyvom alkoholu svoje osobné motorové vozidlo v meste Rimavská Sobota, porušil všeobecne záväzný právny predpis o pravidlách cestnej premávky, čím spôsobil škodu na zdraví a na majetku spoluobčanov, na mieste dopravnej nehody nezotrval a ranenému neposkytol pomoc. Preto tvrdenia , že bol prepustený predčasne a z dôvodu, že spáchal trestný čiry nezodpovedajú skutočnosti, a preto v tomto smere sú bezpredmetné aj jeho námietky porušenia čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 49 a Čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o námietku , že nebol na Najvyšší súd Slovenskej republiky prizvaný aj napriek tomu, že mu to umožňuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a že súd sa vo svojom rozsudku prikláňa k novej skutočnosti, z čoho dovtedy nebol obvinený , Ústavný súd Slovenskej republiky zo spisového materiálu konštatuje, že predmetom preskúmania zákonnosti bola žaloba vo veci prepustenia zo služobného pomeru, nie otázka obvinenia. O žalobe rozhodol súd bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 250f Občianskeho súdneho poriadku. Podľa J citovaného ustanovenia v jednoduchých prípadoch/najmä, ak j e '^ n e p o c h y b n é , že správny orgán vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, a ak ide len o posúdenie právnej otázky, môže súd bez pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom. Splnenie obidvoch zákonných podmienok považoval súd za preukázané, a preto rozhodol podľa vyššie uvedeného postupu.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že nie je orgánom preskúmavajúcim zákonnosť, ani nie je ďalšou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, ani nie je všeobecným súdom nadriadeným súdom, a preto nemôže zasahovať do ich rozhodovacej právomoci, ktorá im patrí podľa Ústavy Slovenskej republiky a na jej základe vydaných zákonov. Nadväzujúc na tieto rozhodnutia znovu zdôrazňuje, že preskúmavanie zákonnosti, vrátane zákonnosti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, patrí do právomoci všeobecného súdu. Do právomoci ústavného súdu nepatrí ani preskúmavanie zákonnosti postupu pri odobratí preukazu poistenca alebo pri zabezpečovaní práce občanovi.

Preto Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní sťažnosti v súlade s ustanovením § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V Košiciach 19. marc Vypracovala: JUDr. Annfľ banietcáko vá Kane.: qaíš 4x lx d o ru č na adresu i/' 1x podpredseda l x predseda senátu J.1x spi yyýznač skončenie uzn etnutie spisovná JUDr. Júliiíš C ŕ?Xn á k predseda senátu

R apma !j 4 - 9. a&iila1997

Vr; J-Q. apríla1992-