II. ÚS 33/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – II. ÚS 33/1997

Ústavný súd, dátum 05.06.1997, sp.zn. II. ÚS 33/1997

II. ÚS 33/1997 5.6.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/7f8db777-667b-49d6-9918-a7b13a5f4310/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20II.%20%C3%9AS%2033_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ú sta v n é h o sú d u S lo v en sk e j re p u b lik y

II. ÚS 33/97 - f

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 1997 po predbežnom prerokovaní podnetu , bytom vo veci podnetu na začatie konania proti rozsudku Mestského súdu v Bratislave zo dňa 31. októbra 1996 č. k. 12 Co 174/96-128 takto

rozhodol:

Podnet na začatie konania odmieta.

Odôvodnenie

doručil (23. 1. 1997) na Ústavný súd Slovenskej republiky podanie označené ako podnet na začatie konania ÚS SR proti rozsudku Mestského súdu v Bratislave zo dňa 31. októbra 1996 č. k. 12 Co 174/96-128 a žiadal, aby Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil tento rozsudok a vyslovil, že žalovaná organizácia je povinná navrhovateľovi vyplatiť náhradu mzdy.

Podstatou podania (podnetu) je nespokojnosť s postupom Obvodného súdu Bratislava 2 (č. k 11 C 46/94-88) a Mestského súdu v Bratislave (č. k. 12 Co 174/96-128) v právnej veci o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhradu mzdy proti odporcovi SLOVÁK AIR SERVICES s. r. o. Nespokojnosť vyjadruje s postupom obidvoch súdov vo veci dokazovania skutočností, ktoré boli dôvodom okamžitého zrušenia pracovného pomeru.

V liste (z 25. 4. 1997) adresovanom predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky tvrdil, že v jeho podaní nešlo o porušenie zákonnosti ale o rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ľudských právach a Listinou základných práv a slobôd občanov , pretože de facto a de iure mu bola pripisovaná vina, ktorej sa nikdy nedopustil a všetky dôkazné prostriedky, ktoré potvrdzovali jeho pravdu, súdy jednoducho ignorovali.

Z priložených kópií rozsudkov súdov vyplýva, že ako pracovník uvedenej spoločnosti 9. 10. 1993 prišiel do zamestnania pod vplyvom alkoholu, čo videli viacerí spolupracovníci. Aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnej leteckej prevádzky, bol v ten deň vedúcim smený leteckých mechanikov poslaný domov. Proti tomuto postupu sa v konaní pred všeobecnými súdmi bránil tvrdením, že v ten deň, keď bol poslaný z pracoviska preč, mal riadnu dovolenku. Ďalej tiež tvrdil, že nebola vykonaná skúška alkoholu odberom krvi, a preto rozsudky súdov sú v rozpore so zákonom a bez akýchkoľvek dôkazných prostriedkov . Tieto argumenty podľa odôvodnenia rozsudkov vyvracajú výpovede (aj opakované) svedkov o skutočnostiach rozhodujúcich pre posúdenie platnosti (neplatnosti) okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Dokazovaný bol najmä stav pracovnej spôsobilosti s osobitným zreteľom na charakter ním vykonávanej práce. Súd posudzoval tiež režim čerpania dovoleniek na pracovisku. Obidva rozsudky presvedčivo uvádzajú, ktoré skutkové zistenia súd vykonal a aké úvahy ho viedli pri hodnotení dôkazov.

V súlade s čl. 142 ods. 1 a s čl. 143 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na ich základe vydanými zákonmi vo veciach občianskoprávnych a trestnoprávnych rozhodujú všeobecné súdy, preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Vyplýva to z ústavnej deľby súdnej moci, vrátane súdnej ochrany práv a slobôd občanov, medzi súdy všeobecné a ústavný súd. Ústavný súd ako súdny orgán ochrany ústavnosti vo svojich rozhodnutiach už viackrát konštatoval, že nie je ďalšou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva a nie je ani všeobecným súdom nadradeným orgánom, a preto nemôže zasahovať do ich rozhodovacej právomoci.

Na základe prijatého podnetu preto ústavný súd môže konanie súdu v konkrétnej veci preskúmať z hľadiska, či neboli porušené ústavné procesné princípy vyplývajúce z práva na súdnu a inú právnu ochranu, teda práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne.

Z ústavného princípu nezávislosti súdov vyplýva tiež zásada voľného hodnotenia dôkazov a rozsahu dokazovania premietnutá v konkrétnych procesných zákonoch. Neúspech v konaní pred všeobecným súdom nemožno považovať za odporetie práva na súdnu ochranu, resp. za porušenie ústavných súdnoprocesných princípov, ako atribútov tohto práva.

Ústavný súd z priložených rozsudkov súdov v konaní o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru nezistil porušenie ústavných princípov v postupe súdov, a preto podnet pri jeho predbežnom prerokovaní na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Július Č e r n á k Helena Dolinská predseda senátu