II. ÚS 46/1996 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – II. ÚS 46/1996

Ústavný súd, dátum 05.06.1997, sp.zn. II. ÚS 46/1996

II. ÚS 46/1996 5.6.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/06cbcc93-fa88-4301-83b7-f84d583cea87/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20II.%20%C3%9AS%2046_96.pdf II. ÚS 46/96 SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ú s t a v né h o súdu Slovenskej republ i ky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 5. júna 1997 po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku - CSEMADOK so sídlom v Bratislave, Námestie 1. mája 10 - 12 a Nadácie Dobrá Rómska víla Kesaj so sídlom Košice, Zuzkin Park 10, zastúpených JUDr. Darinou Solárovou, komerčnou právničkou, proti Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky v Bratislave pre porušenie práv priznaných v čl. 33 a čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku - CSEMADOK, Bratislava a Nadácie Dobrá Rómska víla Kesaj, Košice o d m i e t a .

Odôvodnenie: I. Ústavný súd Slovenskej republiky dostal 27. septembra 1996 ústavnú sťažnosť Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku - CSEMADOK, Bratislava a Nadácie Dobrá Rómska víla Kesaj, Košice, zastúpených JUDr. Darinou Solárovou, komerčnou právničkou, Košice, Park Angelínum 18, v ktorej namietajú t

porušenie práv priznaných v čl. 33 a čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky vydaním rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v Bratislave č. MK - 2355/1996 - 1 zo dňa 28. júna 1996 o zriadení regionálneho kultúrneho centra v Košiciach - Abovského kultúrneho centra s účinnosťou od 1. júla 1996.

Ústavný súd Slovenskej republiky preskúmal, či bola ústavná sťažnosť podaná v súlade s či. 127 Ústavy Slovenskej republiky a či spĺňa náležitosti predpísané ustanoveniami § 49 - § 53 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z.

r r Podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s písomnými dokladmi predloženými sťažovateľmi zistil, že rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK - 2355/1996 - 1 zo dňa 28. júna 1996 je právoplatným rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy, čím je splnená jedna zo základných podmienok stanovených čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky.

Pri posudzovaní oprávnenosti ústavnej sťažnosti podanej sťažovateľmi Ústavný súd Slovenskej republiky zisťoval, či bola splnená ďalšia zákonná podmienka vyplývajúca z čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, t. j., či o ochrane sťažnosťou namietaného porušenia základného práva nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd Slovenskej republiky hodnotí rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK - 2355/1996 - 1 zo dňa 28. júna 1996 o zriadení regionálneho kultúrneho centra v Košiciach - Abovského kultúrneho centra ako individuálny konštitutívny správny akt, ktorého preskúmanie nepatrí do kompetencie správneho súdnictva. Ústavná sťažnosť Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku - CSEMADOK a Nadácie Dobrá Rómska víla Kesaj bola podaná v zákonnej lehote stanovenej § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z.

II.

Ústavný súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti vychádzal z nasledovných právnych názorov:

Konanie o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začína jej prijatím na konanie, ak ústavný súd zistí, že boli splnené predpísané náležitosti ústavnej sťažnosti ustanovené v § 20 ods. 1, § 49, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon a ďalej, že nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Jednou z podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na konanie je okrem toho aj preukázanie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti, t. j. či označeným konaním, opomenutím alebo rozhodnutím štátneho orgánu mohlo dôjsť k porušeniu ústavného práva alebo slobody, uvedených sťažovateľom v ústavnej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu. V prípade, že existuje príčinná súvislosť medzi namietaným konaním, opomenutím alebo rozhodnutím štátneho orgánu a konkrétnym ústavným právom alebo slobodou a ústavná sťažnosť spĺňa aj ďalšie zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd ju môže prijať na konanie. Ak však ústavný súd zistí, že takáto príčinná súvislosť neexistuje (t. j. namietaným postupom štátneho orgánu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu označeného ústavného práva alebo slobody) , ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Neexistencia takejto príčinnej súvislosti znamená, že označeným rozhodnutím štátneho orgánu sa ani nevytvorila žiadna akceptovateľná možnosť porušenia niektorého ústavného práva alebo slobody, ktorú by ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti mohol preskúmať a podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. o nej aj rozhodnúť.

Predkladatelia ústavnej sťažnosti namietli porušenie čl. 33 a čl. 34 ústavy.

Na základe vyjadrení subjektov začlenených do Abovského kultúrneho centra ústavný súd zistil, že u všetkých došlo k strate právnej subjektivity. Po prijatí rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v Bratislave č. MK 2355/1996 -1 z 28. 6. 1996 je právna subjektivita priznaná iba Abovskému kultúrnemu centru na čele so štátnou intendantkou. Strata právnej subjektivity znamenala obmedzenie možností rozhodovania o činnosti všetkých začlenených zariadení a nebola zavedená na národnostnom princípe alebo príslušnosti k národnostnej menšine. Z uvedeného dôvodu nemožno vysloviť, že prijatým rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky došlo k porušeniu označených práv priznaných Ústavou Slovenskej republiky iba národnostným menšinám. Na základe tých istých skutočností nemožno z rozhodnutia platného pre všetky subjekty začlenené do Abovského kultúrneho centra vysloviť porušenie rôznych práv. Preto nie je možné v konaní o podanej ústavnej sťažnosti vysloviť, že došlo k porušeniu práv priznaných čl. 33 a čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sú právami národnostných menšín a etnických skupín.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Július Č e r n á k Adriána Jokeľová predseda senátu