KSKE 11 Cbi 80/2004 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Cbi/80/2004 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7004899765 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7004899765.2

Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Zdenkou Kohútovou v právnej veci žalobcu: U. W., a. s., S. XX, XXX XX X. 1, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: Y.. T. L., G. XX, XXX XX G., o určenie pravosti pohľadávky 66,82 eur (2.013,- Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu - U. Z. L., C. 3, X. žalobou doručenou súdu dňa 4.11.2004 navrhol, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi T., spol. s r. o., L. vo výške 2.013,- Sk titulom úhrady poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania za zistené nedostatky v uhrádzaní platieb na zdravotné poistenie, je oprávnená čo do dôvodu a výšky ako pohľadávka prvej triedy bez nároku na oddelené uspokojenie.

Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že potom ako Krajský súd v Košiciach vyhlásil konkurz na majetok úpadcu T., spol. s r. o., L. uznesením zo dňa 7.11.2002, prihlásil si žalobca v konkurznom konaní svoju pohľadávku vo výške 2.013,- Sk ako pohľadávku prvej triedy bez nároku na oddelené uspokojenie titulom úhrady poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania. Na prieskumnom pojednávaní dňa 24.1.2003 žalovaný ako veriteľ č. 12 poprel túto prihlásenú pohľadávku žalobcu pre nedostatok dokladov s tým, že takáto pohľadávka žalobcu neexistuje. Žalobca uviedol, že prihlásená pohľadávka predstavuje neuhradené platby na zdravotné poistenie za zamestnanca úpadcu - W. H. podľa § 16 v spojení s ust. § 71c zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2005 uviedol, že predmetnú pohľadávku žalobcu poprel ako predseda predstavenstva P.-C. a. s., X. cesta XXX, G. z toho dôvodu, že o predmetnej pohľadávke v účtovných dokladoch úpadcu neexistuje žiaden právne vymáhateľný doklad, teda žiadne právoplatné rozhodnutie žalobcu. Žalobca ani v žalobe na takéto rozhodnutie nepoukazuje. Uvádza len vyčíslenie pohľadávky a výpis z registra platiteľov. Takéto dôkazy nie sú postačujúce na to, aby súd mohol pohľadávku žalobcu uznať. Ďalej uviedol, že v rámci prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní predmetná výška pohľadávky je taká zanedbateľná, že súdne trovy by boli nepomerne vyššie ako je výška pohľadávky, preto ak súd má súd nesporné dôkazy, z ktorých zistí, že pohľadávka nie je premlčaná a je právoplatná, nechce žalovaný robiť zbytočné prieťahy a náklady, a preto súhlasí s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Na záver uviedol, že pre nedostatok dôkazov a nezvládnutie dôkazného bremena navrhuje, aby súd návrh zamietol.

Žalovaný v ďalšom písomnom podaní z 12.4.2012, ktorým ospravedlňuje svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní dňa 17.4.2012 a navrhuje odročiť toto pojednávanie, uviedol, že nevie o aký spor ide, neboli mu doručené žiadne doklady a nebola mu doručená ani žaloba, a preto sa nevie na pojednávanie pripraviť. Uviedol, že cestovať viac ako 200 km pre 66,82 eur považuje za úmyselné poškodzovanie aj zneužitie právomoci štátnej inštitúcie a možno aj verejného zodpovedného človeka, pretože on má bydlisko v G., a preto je na prejednanie veci miestne príslušný Okresný súd v Ružomberku a nie Krajský súd v Košiciach. Ďalej uviedol, že U. a. s., X. nič nedlhuje, preto žiada o doručenie žaloby a zvažuje podanie sťažnosti za šikanovanie.

Súd zistil z konkurzného spisu vedeného Krajským súdom v Košiciach pod č. k. 4K 104/02, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4K 104/02-20 zo dňa 7.11.2002 bol na majetok dlžníka T., spol. s r. o., L. H. č. XXXX/X, L., IČO: XX XXX XXX vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Jozef Pilc, komerčný právnik, Rovná 594/5, Poprad.

U. Z., C. 3, X. písomnou prihláškou zo dňa 5.12.2002 prihlásila do tohto konkurzného konania svoju pohľadávku 2.013,- Sk za neuhradené platby na zdravotnom poistení vo výške 587,- Sk a polovice z vyčísleného poplatku z omeškania vo výške 0,2% za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac, čo ku dňu 7.11.2002 predstavuje 1.426,-Sk. Túto celkovú pohľadávku 2.013,- Sk prihlásil v prvej triede bez práva na oddelené uspokojenie. Súčasťou prihlášky je aj výpočet výšky poistného a výpočet penále. Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 24.1.2003 v konkurznej veci úpadcu T., spol. s r. o., L. bol prítomný žalovaný ako veriteľ č. 12 a na tomto prieskumnom pojednávaní poprel pohľadávky 15-tich veriteľov medzi nimi aj pohľadávku právneho predchodcu žalobcu - U. Z., X. pre nedostatok dokladov s tým, že takáto pohľadávka neexistuje. Krajský súd v Košiciach ako konkurzný súd písomnou výzvou zo 7.9.2004, ktorá bola U. Z. doručená 4.10.2004, upovedomil tohto veriteľa, že žalovaný poprel jeho prihlásenú pohľadávku 2.013,- Sk a vyzval ho, aby do 31 dní uplatnil určovacou žalobou popretý nárok voči žalovanému, ktorý jeho pohľadávku poprel podľa § 23 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ak s týmto popretím pohľadávky nesúhlasí. Následne U. Z. podala dňa 4.11.2004 predmetnú žalobu.

Po začatí konania U. Z., X. postúpila predmetnú pohľadávku na obchodnú spoločnosť P., a. s., X. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2004 a následne spoločnosť P., a. s. postúpila predmetnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2005 na obchodnú spoločnosť U. W., a. s., X.. Súd preto na návrh U. W., a. s., X. uznesením č. k. 11Cbi/80/2004-59 zo dňa 26.9.2011 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila U. Z., C. 3, X. a na jeho miesto vstúpila spoločnosť U. W. a. s., S. XX, X.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2011 a žalovanému bolo doručené dňa 30.9.2011.

Súd ďalej v konaní zisťoval, či žalovaný bol oprávnený poprieť prihlásenú pohľadávku právneho predchodcu žalobcu - U. Z., X. podľa § 23 Zákona o konkurze a vyrovnaní v spojení s § 20 Zákona o konkurze a vyrovnaní.

Podľa § 20 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov; 2a) to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia.

Podľa § 21 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie tak, aby sa konalo najneskôr v deň konania prvej schôdze konkurzných veriteľov podľa § 20a ods. 1. Na prieskumné pojednávanie sa musí dostaviť správca; účasť úpadcu nie je nutná. Preskúmanie prihlásených pohľadávok sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.

Podľa § 21 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať právny dôvod, výšku aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok. Ak je popretý právny dôvod pohľadávky, je tým popretá aj jej výška a jej poradie.

Z citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že pohľadávky veriteľov môže popierať správca konkurznej podstaty a aj iní konkurzní veritelia. Za konkurzných veriteľov sa považujú tí veritelia, ktorí podľa § 20 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania a to tie pohľadávky, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu, teda do 7.11.2002 ako pohľadávky podľa § 32 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní v jednotlivých triedach. Na prieskumnom pojednávaní sa nepreskúmavajú pohľadávky proti podstate prihlásené podľa § 31 ods. 3, 4, 5, 6, 7 Zákona o konkurze a vyrovnaní.

Súd zistil, že z dvoch písomných pohľadávok žalovaného, že tieto prihlášky žalovaný podal dňa 7.1.2003, teda do konania prieskumného pojednávania dňa 24.1.2003, avšak z oboch prihlášok pohľadávok vyplýva, že žalovaný si nimi uplatňuje v konkurznom konaní svoje pohľadávky podľa § 31 ods. 3 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní. V prvej prihláške si uplatnil pohľadávku vo výške 140.000,- Sk z nevyplatenej odmeny na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom T., spol. s r. o. dňa 31.5.2002, ktorá bola splatná v decembri 2002 najneskôr 31.12.2002, teda po vyhlásení konkurzu. Nakoľko mu táto pohľadávka nebola vyplatená, stala sa pohľadávkou proti podstate a žiada ju uznať ako pohľadávku proti podstate. Ďalšou písomnou prihláškou z 2.1.2003 si žalovaný uplatnil pohľadávku 1.931.000,- Sk, ktorá pozostáva z nevyplatenej odmeny schválenej valným zhromaždením za roky 1994 až 2001 a za prvý až tretí mesiac roku 2002. Z tejto pohľadávky predstavuje istinu 1.175.000,- Sk a úroky 15% za roky 1994-2002 suma 756.000,- Sk. Aj túto pohľadávku si žalovaný uplatnil ako pohľadávku proti podstate.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalovaný nebol veriteľom úpadcu T., spol. s r. o. s pohľadávkou, ktorá vznikla do vyhlásenia konkurzu na majetok T., spol. s r. o. dňa 7.11.2002, pretože z prihlášok pohľadávok žalovaného vyplýva, že si ich uplatňuje nie ako pohľadávky podľa § 20 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, a preto žalovaný nebol oprávnený popierať pohľadávky iných konkurzných veriteľov a teda ani pohľadávku žalobcu. Znamená to, že popretie pohľadávky zo strany žalovaného na prieskumnom pojednávaní nebolo účinné a nemalo za následok to, že sa na pohľadávku právneho predchodcu žalobcu prihliada ako na nezistenú a účinne popretú. Keďže pohľadávka bola považovaná za zistenú, nemal právny predchodca žalobcu dôvod podávať predmetnú žalobu, aj napriek nesprávnemu poučeniu konkurzného súdu o tom, že jeho pohľadávku poprel žalovaný ako konkurzný veriteľ, keďže v priebehu tohto konania sa ukázalo, že žalovaný nie je veriteľom s pohľadávkou podľa § 20 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ale je veriteľom s pohľadávkou podľa § 31 Zákona o konkurze a vyrovnaní.

Súd k námietke žalovaného o tom, že Krajský súd v Košiciach nie je príslušný na prejednanie tejto veci a miestne príslušným súdom je Okresný súd Ružomberok uvádza, že podľa § 9 ods. 4 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., L. dňa 7.11.2002, krajské súdy ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach prejednávajú konkurzy a vyrovnania, včítane sporov, týmto konaním vyvolaných. Znamená to, že na prejednanie tohto sporu - incidenčného sporu vyvolaného konkurzným konaním je na prejednanie v prvom stupni vecne a miestne príslušný Krajský súd v Košiciach, pretože Krajský súd v Košiciach je konkurzným súdom, ktorý vyhlásil konkurz na majetok úpadcu T., spol. s r. o., Poprad. Znamená to, že na prejednanie tejto veci nie je daná všeobecná miestna príslušnosť súdu podľa miesta bydliska žalovaného podľa § 86 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ale je daná výlučná príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 1 písm. j/ Občianskeho súdneho poriadku a to na tom súde, ktorý vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory týmto konkurzným konaním vyvolané. K ďalšej námietke žalovaného, že mu nebola doručená žaloba a neboli mu doručené žiadne doklady, súd udáva, že toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, pretože žaloba mu bola doručená dňa 15.11.2005 a k tejto žalobe sa písomne vyjadril 13.12.2005. Taktiež mu bolo doručené uznesenie o zámene účastníkov na strane žalobcu dňa 30.9.2011, teda mu boli doručené všetky relevantné doklady svedčiace o tom, čo je predmetom tohto konania a kto je účastníkom tohto konania na strane žalobcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.