KSKE 11 Co 22/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 11 Co 22/2012

KS v Košiciach, dátum 20.03.2012, sp.zn. KSKE 11 Co 22/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109221111 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109221111.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu X. podnik mesta E., s.r.o., so sídlom E., N. 2, zast. JUDr. Karolom Gordíkom, advokátom, Advokátska kancelária Žilina, Pivovarská 20, proti žalovanému V. N., bytom N., N. XX, o zaplatenie 56,99 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 23C 5/2010-50 z 11.10.2011 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 56,99 € a trovy konania vo výške 31,80 € na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi, ktorý mal plný úspech v tomto konaní náhradu trov konania, pričom pokiaľ ide o výšku trov aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na to, že ide o drobný spor, posudzoval primeranosť trov konania voči uplatnenej pohľadávke. Zistil, že náhrada trov konania je vo výške 63,60 € a to titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 € a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby prevzatie zastúpenia a návrh po 16,60 € a režijný paušál 2 x 6,95 €, spolu 47,10 €, že však táto výška (63,60 €) je v zmysle uvedeného ust. § 150 ods. 2 O.s.p. neprimeraná voči uplatňovanej pohľadávke, preto priznal žalobcovi náhradu trov konania iba v rozsahu jednej polovice z tejto sumy, t.j. 31,80 € a to po zohľadnení toho aké množstvo odbornej právnickej práce bolo vynaložené v súvislosti s týmto súdnym konaním. Z tohto hľadiska mal za to, že vypracovanie žaloby vyžaduje len zmenu základných údajov (označenie žalovaného, údaj o kontrole) . Nepriznanie časti trov konania žalobcovi nemá právny základ výlučne len v aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., ale aj § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie priznanie náhrady trov konania podmieňuje účelnosťou vynaložených trov a dopísanie iba niekoľkých údajov prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu - advokáta do elektronickej predtlače nemožno hodnotiť podľa jeho názoru ako účelne vynaložené trovy konania, rozhodne nie v celom rozsahu nárokovanej odmeny za právnu službu.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca a uviedol, že podľa R 34/1982, účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania v určitom druhu nároku, ale jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Poukázal aj na rozsudok NS SR 3MCdo 5/2006, z ktorého vyplýva to, že významnými z hľadiska aplikácie § 150 sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatnenie nároku na súde. Zásadu zakotvenú v § 142 ods. 1 O.s.p. mal podľa jeho názoru súd aplikovať aj v tomto spore a preto pokiaľ

aplikoval § 150 postupoval svojvoľne. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia v danom prípade nie sú neprimerané, čo potvrdzuje aj samotná novelizovaná vyhláška o odmenách a náhradách advokátov, ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2009 a ktorá určuje najnižšiu sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sumou 16,60 € a že tak, ako sudca, ktorý rozhoduje o drobnom spore a dostáva mzdu, musí aj advokát spracovať agendu drobného sporu, to znamená prevziať ju od klienta, snažiť sa riešiť spor mimosúdnou cestou, spracovať a podať návrh na príslušný súd a vykonať ďalšie úkony spojené s vecou tak, ako keby mal spor hodnotu nad 500 €. V predmetnej veci nie sú trovy konania niekoľko násobne vyššie ako samotná pohľadávka a po odpočítaní súdneho poplatku sú trovy právneho zastúpenia na úrovni samotnej pohľadávky. K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p. uviedol, že nie je úlohou súdu hodnotiť, akým technickým spôsobom vykoná advokát právny úkon, lebo podstatné je jeho vykonanie a v danom prípade návrh na vydanie platobného rozkazu bol kvalifikovane napísaný a podaný. Vzápätí dal tzv. rečnícku otázku, či snáď mal podľa názoru súdu návrh písať na mechanickom písacom stroji cez prieklepový papier a vtedy by boli trovy účelne vynaložené?. Na základe toho navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a priznať mu náhradu trov konania v požadovanej výške 62,31 €.

Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi prisúdenú istinu vo výške 56,99 € nebol napadnutý odvolaním, v tomto výroku nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom prieskumu v odvolacom konaní (§ 206 O.s.p.) .

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podané proti napadnutému výroku rozsudku o trovách konania v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v posudzovanej veci stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že je nepochybne zrejmé, že zo strany žalobcu ide o jednu z veľkého množstva žalôb rovnakého druhu, že vzhľadom na predmet konania ide o vec nezložitú, skutkovo aj právne nenáročnú, pričom návrhy na vydanie platobných rozkazov vykazujú znaky tzv. blanketárnych návrhov s doplnením len konkrétnych údajov o účastníkovi konania na strane žalovaného, výške vymáhanej pohľadávky a údajov, kedy žalovaný a na akej linke MHD žalobcu sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Žiada sa zdôrazniť, že cieľom súdnych konaní v tzv. drobných veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem žalobcu na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta a spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta.

Vzhľadom na to, že ani skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, bolo potrebné ho potvrdiť ako vecne správne.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.