KSKE 11 Co 248/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/248/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609208437 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609208437.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu: X. Q., bytom H., V. XX, zast. JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému: Z., spol. s r.o., so sídlom Q., Q. S. XX/XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Hovan, s.r.o., Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha č. 1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C 137/2009-167 zo 14.4.2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného mu žalovaným listom z 29.5.2009, ktorú skutkovo odôvodnil tým, že uvedený list žalovaného mu bol doručovaný 29.5.2009 na pracovisku, ktorý však odmietol prevziať a prevzal list až 2.7.2009, že uvedeným listom žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru s ním odôvodnil tak, že: v období roku 2008 a 2009 došlo z jeho strany k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny tým, že v rozpore s ustanovením bodu 8 písm.e/ pracovnej zmluvy nehospodáril riadne s prostriedkami, ktoré mu boli zverené a konal zjavne v rozpore so záujmami svojho zamestnávateľa, že uvedené sa mal žalovaný dozvedieť z výsledného protokolu z kontroly za rok 2008 a 2009 z 28.5.2009. Poukázal na to, že dohodu o hmotnej zodpovednosti nemal uzatvorenú, že finančné prostriedky zamestnávateľa nevyberal svojvoľne, ale vyberanie bolo jeho povinnosťou vyplývajúcou z výkonu práce, že všetky prostriedky, ktoré vybral, boli použité na účely firmy, že žiadne nepravdivé údaje do denných výkazov nezadával, pretože tieto denné výkazy robila iná pracovníčka prevádzky, že pracovníčkam ani netvrdil nepravdivé skutočnosti, ani ich neuvádzal pri vypĺňaní denných výkazov do omylu a nedával im pokyny na úpravu údajov vo výkazoch, že žiaden tovar pre súkromnú potrebu na účet žalovaného si neobjednal a žiadnu škodu zamestnávateľovi nespôsobil. Výsledný protokol z kontroly z 28.5.2009 neobdržal, žiadne finančné prostriedky z firmy neodcudzil a pokiaľ žalovaný vykazuje schodok, jedná sa iba o účtovnú chybu. Vychádzajúc z toho sa domnieva, že svoje pracovné povinnosti neporušil a že konania, ktoré žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru popisuje, sa nezakladajú na pravde.

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Stanislava Feketeho trovy konania vo výške 60,44 €, na účet advokáta JUDr. Pavla Hovana trovy konania vo výške 303,01 € a na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Pavol Hovan, s.r.o., trovy konania vo výške 128,82 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 30.9.2005 podľa pracovnej zmluvy ako predajca s miestom výkonu práce v H., že pracovný pomer bol

dohodnutý na dobu neurčitú, že dohoda o hmotnej zodpovednosti medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená a že žalobca v prevádzke žalovaného v H. vykonával funkciu vedúceho tejto prevádzky. Zo Správy pre konateľa žalovaného - Výsledný protokol z kontroly za rok 2008 a 2009 v prevádzke H. z 28.5.2009 vypracovaného Ing. Z. D. mu vyplynulo, že menovaná zistila v roku 2008 nepreukázaný výdaj z pokladne dokladmi v čiastke 1.405.246,50 Sk. V tejto správe sa tiež uvádza, že podľa výpovedí pracovníčok prevádzky vedúci predajne im dával pokyn k skresľovaniu denných výkazov, že vedúci prevádzky objednával tovar, ktorý nebol evidovaný v sklade, ani jeho predaj neprešiel registračnou pokladňou a na tento tovar nebola vystavená faktúra. Listom z 29.5.2009 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm.b/ ZP, čo odôvodnil tak, že z Výsledného protokolu z kontroly za rok 2008 a 2009 v prevádzke PM H. zo dňa 28.5.2009 sa preukázateľne dozvedel, že v období rokov 2008 a 2009 porušoval pracovnú disciplínu tým, že v rozpore s bodom 8 písm.e/ pracovnej zmluvy nehospodáril riadne s prostriedkami, ktoré mu boli zverené a konal zjavne v rozpore so záujmami zamestnávateľa, keďže:

- svojvoľne vyberal finančné sumy v rôznej výške z pokladne v predajni, ktoré nevrátil a nikdy nevysvetlil, na čo boli použité,

- ako vedúci predajne zadával nepravdivé údaje do denných výkazov, resp. zodpovedným pracovníčkam tvrdil nepravdivé skutočnosti a uvádzal ich pri vyplňovaní denných výkazov do omylu alebo im dával výslovné pokyny na úpravu údajov v rozpore so skutočným stavom pokladne,

- objednával viackrát tovar pre súkromnú potrebu na účet zamestnávateľa, čím mu spôsobil škodu vo výške 46.645,64 €.

Ďalej zistil vykonaným dokazovaním, že žalovaný podal dňa 16.6.2009 trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu sprenevery, resp. krádeže, podvodu a skresľovania údajov hospodárskej súťaže, že v trestnom konaní bol znalkyňou Ing. U. H. vypracovaný znalecký posudok č. 10/2010, podľa záverov ktorého účtovná evidencia žalovaného na prevádzke v H.Č. nebola vedená bez nedostatkov . V účtovnom období od 1.1.2008 do 5.1.2009 bol v tejto prevádzke zistený schodok v sume 44.931,23 €. Z tohto znaleckého posudku tiež vyplýva, že denné výkazy nie sú účtovnými dokladmi, majú však vypovedaciu hodnotu a poukazujú na nezrovnalosti pri hospodárení s hotovosťou v tejto prevádzke. S prihliadnutím na množstvo a charakter denných výkazov znalkyňa tak konštatovala, že je opodstatnené sa domnievať, že nezrovnalosti boli vykonané úmyselne. Podľa odborného vyjadrenia Ing. H. G., ktoré predložil žalobca, znalkyňa Ing. U. H. sa v posudku zaoberala len pohybom hotovosti v jednej prevádzke žalovaného, hoci súčasťou jedného spoločného účtovníctva bola aj ďalšia pobočka žalovaného v Q., že ekonomickú analýzu vykonala len na základe denných výkazov, ktoré nie sú účtovným dokladom a zo žiadnych dokladov nie je možné jednoznačne zistiť informácie o pohybe a manipulácii s hotovosťou až po okamih jej vloženia na účet. Po výsluchu žalobcu a svedkýň Ing. Z. D., U. N., U. G. a Ing. Z. A. zistený skutkový stav právne posudzoval podľa ust. § 68 ods. 1 písm.b/, § 68 ods. 2, § 70 ZP a konštatoval, že Zákonník práce rozlišuje medzi menej závažným a závažným porušením pracovnej disciplíny, nedefinuje však, z akých hľadísk treba pri posudzovaní vychádzať. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny tak závisí od konkrétnych okolností danej veci, najmä od osoby zamestnanca, jeho postoja k plneniu pracovných povinností, spôsobu a intenzity porušenia konkrétnych pracovných povinností, situácie, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, to, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne. V danej veci mal z výsluchu svedkýň jednoznačne preukázané, že žalobca ako vedúci prevádzky zadával nepravdivé údaje do denných výkazov, resp. dával pracovníčkam, ktoré tieto denné výkazy vyhotovovali pokyny na uvedenie údajov, ktoré neboli zhodné so skutočným stavom v pokladni. Aj keď tieto denné výkazy nie sú účtovným dokladom, slúžili ako podklad pre vedenie účtovníctva a z týchto dokladov mal byť zrejmý stav hotovosti v pokladni prevádzky. Tým, že denné výkazy obsahovali nepravdivé údaje, žalovaný nemohol mať prehľad o manipulácií s finančnými prostriedkami v danej prevádzke. Táto skutočnosť bola jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Mal tak za to, že už táto skutočnosť sama osebe je dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru takýmto spôsobom a možno ju hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca zadávaním nepravdivých údajov do denných výkazov konal v rozpore so záujmami zamestnávateľa, čím porušil povinnosti zamestnanca vyplývajúce zo Zákonníka práce, pracovnej zmluvy a nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby jeho pracovný pomer naďalej trval. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, pre ktoré dal žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru uzavrel, že tieto neboli jednoznačne preukázané. Bolo iba preukázané, že za obdobie roku 2008 bol v danej prevádzke zistený schodok, že znalecké dokazovanie znalcom z odboru

ekonomiky v tomto konaní nebolo vykonané napriek žalobcom predloženému odbornému vyjadreniu, a to z dôvodu hospodárnosti konania, keďže súd dospel k záveru, že aj samotná skutočnosť zadávania nepravdivých údajov do denných výkazov postačovala na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom vzhľadom na závažnosť dôsledkov takého správania sa žalobcu. Z tohto dôvodu žalobu žalobcu zamietol. Výrok o trovách konania mu vyplynul z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zaviazal žalobcu zaplatiť úspešnému žalovanému titulom trov konania spolu 492,27 €.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a žiadal v zmysle § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.) . Uviedol, že súd prvého stupňa zamietol jeho žalobu v podstate na tom skutkovom základe, že bolo jednoznačne výsluchmi svedkýň preukázané, že ako vedúci prevádzky žalovaného zadával nepravdivé údaje do denných výkazov, resp. tieto príkazy mal dávať pracovníčkam, ktoré tieto výkazy vyhotovovali na základe jeho pokynov, ktoré nemali byť zhodné so skutočnosťou, a tiež tým, že denné výkazy obsahovali nepravdivé údaje a žalovaný tak nemohol mať prehľad o manipulácii s finančnými prostriedkami v danej prevádzke. Táto skutočnosť bola jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru a súd dospel k záveru, že už samotná táto skutočnosť o sebe je dôvodom ukončenia pracovného pomeru, čo hodnotí ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd ešte pokračuje v argumentácii v tom smere, že bolo preukázané, že za obdobie roku 2008 bol v danej prevádzke zistený schodok a to zo správy ekonómky od žalovaného, ako aj zo znaleckého posudku, ktorý bol oboznámený ako listinný dôkaz. Mal tak za to, že súd nevyhodnotil správne skutkový stav. Žalovaný totiž okamžite s ním skončil pracovný pomer z niekoľkých dôvodov taxatívne popísaných v liste z 29.5.2009, konkrétne 3 dôvody označené odrážkami a súd mal za to, že sú naplnené pojmové znaky pod druhou odrážkou, teda, že on zadával nepravdivé údaje do denných výkazov, ako aj tým, že bolo preukázané, že za obdobie roku 2008 spôsobil schodok. Uviedol, že od začiatku konania tvrdí, že schodok nevznikol, resp. nemohol vzniknúť a tak znalecký posudok, ktorý si súd zadovážil zo spisu týkajúceho sa trestného konania, ako aj správa ekonómky nemôžu zakladať objektívny záver o tom, že schodok vznikol. Poukázal na to, že v konaní predložil odborné vyjadrenie Ing. G., ktorý zaujal k znaleckému posudku také stanovisko, že bez vykonania inventúry a bez základných účtovných dokladov a závierkových podkladov nie je možné vysloviť jednoznačný záver o chýbajúcich finančných prostriedkoch a že ekonomická analýza bola vykonaná len na báze denných výkazov, ktoré nespĺňajú náležitosti účtovného dokladu, čo konštatuje aj znalkyňa Ing. H.. V konaní preto navrhol, aby súd vykonal dokazovanie znalcom z odboru ekonómie s tým, že závery znalca, ako aj ekonómky žalovaného sú odborným vyjadrením Ing. G. spochybnené do takej miery, že vyhodnotenie takéhoto dôkazu nemôže činiť záver, že bolo preukázané, že v roku 2008 bol zistený na prevádzke schodok. Nielen z odborného vyjadrenia Ing. G., ale aj zo znaleckého posudku Ing. H. vyplýva, že denné výkazy nemožno považovať za účtovný doklad, v tom je medzi znalcami zhoda. Určiť výšku rozdielu skutočného a účtovného stavu bolo možné znaleckým posudkom len použitím pomocnej evidencie denných výkazov, ktoré však neboli verifikované podpismi zodpovedných osôb a nebolo ich možné považovať za účtovný doklad. Ak teda znalci zhodne konštatujú, že denné výkazy nie sú účtovnými dokladmi, nemožno ani prípadné zásahy do týchto denných výkazov považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny tak, ako to má na zreteli ust. § 68 ods. 2 písm.b/ ZP. Zdôraznil, že sa domnieva, že takéto prípadné zásahy by nenaplňovali ani dôvody výpovede danej zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm.e/ ZP. Navrhol z tohto dôvodu po zrušení rozsudku nariadiť doplnenie dokazovania neobjektívne zistenie skutkového stavu, predovšetkým doplnením dokazovania znalcom z odboru ekonómie, ktorý znalec by jednoznačne zodpovedal otázku, či v organizácii chýbajú finančné prostriedky, prípadne či na túto otázku možno jednoznačne zodpovedať vzhľadom na stav vedenia účtovníctva žalovaným so zreteľom už k podanému znaleckému posudku a odbornému vyjadreniu (iba na základe denných výkazov) , ktoré nie sú verifikované podpismi zodpovedných osôb, teda na základe takých dokladov, ktoré nemožno považovať za účtovný doklad. Podľa jeho názoru znalec by mal zodpovedať aj na ďalšiu otázku, či možno vypracovať znalecký posudok, ktorý sa zaoberá len pohybom hotovosti za zisťované obdobie len v jednej prevádzke, keď ďalšia pobočka firmy v Q. bola súčasťou jedného účtovníctva, ktorého výsledky a ani žiadne výsledky inventúr v tomto konaní nepoznáme. Podľa výsledku tohto dokazovania možno vyplynie potreba ďalších dôkazov, ktoré by súd následne mal vykonať. Až po takto doplnenom dokazovaní o týchto základných otázkach bude možné dostatočne zistiť skutkový stav a následne vo veci rozhodnúť.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok považuje za správny. Podľa jeho názoru súd mal v konaní preukázané výsluchmi svedkýň, že žalobca ako vedúci prevádzky zadával

nepravdivé údaje do denných výkazov, resp. dával pracovníčkam pokyny na uvedenie údajov, ktoré neboli zhodné so skutočným stavom v pokladni a aj keď tieto výkazy nie sú účtovným dokladom, slúžili ako podklad pre vedenie účtovníctva a z týchto dokladov mal byť zrejmý stav hotovosti v pokladni v prevádzke. Poukázal na znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní Ing. H., z ktorého vyplýva, že pri hospodárení s hotovosťou v prevádzke sa vyskytli nezrovnalosti a že s prihliadnutím na množstvo a charakter denných výkazov, ktoré hoci nie sú účtovnými dokladmi, majú však istú vypovedaciu hodnotu, je opodstatnené sa domnievať, že nezrovnalosti boli vykonané úmyselne. Žalobca tým, že zadával nepravdivé údaje do denných výkazov konal v rozpore s jeho záujmami a preto nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer žalobcu u neho naďalej trval a tým by mu mohla vzniknúť ďalšia škoda. Sú tak dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. Okrem toho výsluchom svedkýň bolo tiež potvrdené, že žalobca si objednával tovar pre svoju súkromnú potrebu, konkrétne nákup notebooku, od ktorého žalobca predložil doklad až po tom, čo bol na to vyzvaný a tento doklad nikdy nebol zúčtovaný v účtovníctve. Zdôraznil, že žalobca počas celého konania nevysvetlil, prečo dával pokyny podriadeným, aby dávali denné výkazy na nulu a prečo nedoložil potrebné doklady do účtovníctva. Záverom uviedol, že proti osobe žalobcu je na jeho návrh vedené trestné konanie, ktoré aj keď nie je právoplatne skončené, je na súd podaná obžaloba a aj to jedno zo skutočností, prečo sú dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru dôvodné. Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. za splnenia podmienok upravených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku, a to v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci svoj záver o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom vyvodil zo skutkového zistenia, že ako vedúci prevádzky zadával nepravdivé údaje do denných výkazov, resp. dával pracovníčkam, ktoré tieto denné výkazy vyhotovovali, pokyny na uvedenie údajov, ktoré neboli zhodné so skutočným stavom v pokladni. Žalobca v odvolaní tieto skutkové zistenia nijako nespochybňuje (žiada sa uviesť, že žalobca výpovede svedkýň, ktoré potvrdzovali uvedené skutočnosti ani nijako nerozporoval, nekonfrontoval, čo vyplýva zo zápisníc o pojednávaní - poznámka odvolacieho súdu) . Jeho námietka v odvolaní týkajúca sa tohto záveru súdu prvého stupňa spočíva iba v tom, že ak znalci zhodne konštatujú, že denné výkazy nie sú účtovnými dokladmi, nemožno ani prípadné zásahy do týchto denných výkazov považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, tak ako to má na zreteli ust. § 68 ods. 2 písm.b/ ZP a dokonca sa domnieva, že takéto prípadné zásahy by nenaplňovali ani dôvody výpovede danej zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm.e/ ZP. . Posudzujúc obsah tejto odvolacej námietky, žalobca tak vytýka súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci (teda nie

nesprávne skutkové zistenia) , preto odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1, § 205 ods. 2 O.s.p.) podľa ich obsahového vymedzenia, preskúmaval napadnutý rozsudok predovšetkým z hľadiska toho, či napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.) a dospel tak k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný, lebo súd prvého stupňa na vyššie uvedené (a žalobcom nespochybnené) skutkové zistenie aplikoval správny právny predpis, t.j. ust. § 68 ods. 1 písm.b/ ZP a toto zákonné ustanovenie aj na daný prípad správne vyložil.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, §§ 82 Zákonníka práce) , pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) , je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. 1, písm.b/ a § 63 ods. 1 písm.e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce) . Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu; závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Vychádzajúc z týchto hľadísk súd potom skúma, či možno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával až do uplynutia výpovednej lehoty, alebo tomu tak nie je. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru.

V posudzovanej veci závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.b/ ZP žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu odôvodnil tromi dôvodmi (v liste z 29.5.2009 vyznačené tromi zarážkami) , preto úlohou súdu prvého stupňa bolo zistiť, či zo strany žalobcu došlo k tvrdenému porušeniu pracovnej disciplíny a ak áno, či niektorý z týchto dôvodov samostatne, alebo aj spolu, je takým závažným porušením pracovnej disciplíny žalobcom, že zakladá okamžité skončenie pracovného pomeru s ním. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd mal preukázané porušenie pracovnej disciplíny žalobcom spočívajúce v tom, že ako vedúci predajne zadával nepravdivé údaje do denných výkazov, resp. zodpovedným pracovníčkam tvrdil nepravdivé skutočnosti a uvádzal ich pri vyplňovaní denných výkazov do omylu alebo im dával výslovné pokyny na úpravu údajov v rozpore so skutočným stavom pokladne (teda dôvod uvedený v liste žalovaného ako druhá zarážka) . Toto porušenie pracovnej disciplíny dosiahlo podľa názoru súdu takú intenzitu, že umožnilo žalovanému (už) z tohto dôvodu so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer.

Uvedený záver súdu prvého stupňa je aj podľa názoru odvolacieho súdu správny. Treba totiž vychádzať aj z toho, že žalobca bol v pracovnom zaradení vedúceho zamestnanca, preto vytýkaným správaním porušoval nielen základné povinnosti zamestnanca, ale aj základné povinnosti vedúceho zamestnanca, keď podriadeným zamestnankyniam ukladal pokyny uvedené v liste žalovaného z 29.5.2009 a neviedol ich tak k riadnemu plneniu ich pracovných povinností, aj keď mal naopak kontrolovať ich prácu a zabezpečovať, aby si plnili pracovné povinnosti v súlade s právnymi predpismi a so záujmami zamestnávateľa. So zreteľom na pracovné postavenie žalobcu a na preukázanie skutočností, že zadával

zamestnancom pokyny spracovávať denné výkazy v rozpore so skutočným stavom v pokladni (výpovede svedkýň D. a G.) , je odvolacia námietka žalobcu, že aj prípadné zásahy do denných výkazov nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm.b/ ZP, lebo nie sú účtovnými dokladmi , bez podstatného právneho významu. Okrem toho denné výkazy podľa záverov znaleckého posudku mali svoju vypovedaciu schopnosť aj keď neboli priamo účtovnými dokladmi, lebo sa do nich mali zaznamenávať denné príjmy a výdavky, a to podľa príjmových a výdavkových dokladov (výpoveď svedkyne D.) a zisťoval sa z nich aj stav a obeh peňažných prostriedkov v pokladni, čo v konečnom dôsledku ovplyvňovalo aj stav účtovnej evidencie prevádzky. Ostatné námietky žalobcu v odvolaní nebolo potrebné v odvolacom konaní brať do úvahy a sa nimi zaoberať, keďže súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval, že ďalšie dôvody uvedené v liste žalovaného z 29.5.2009 týkajúce sa okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli v konaní jednoznačne preukázané, to znamená, že z týchto ďalších dôvodov (dôvod v prvej a tretej zarážke) ani nevyvodil závery o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom. Z odôvodnenia rozhodnutie tiež vyplýva, že ohľadne schodku na prevádzke žalovaného, súd iba konštatoval, že za obdobie roku 2008 bol na prevádzke schodok zistený, avšak z tohto zistenia nebol vyvodený záver, že schodok zapríčinil žalobca, resp. že za schodok je žalobca zodpovedný. Interpretácia tejto časti odôvodnenia rozsudku žalobcom v odvolaní, pokiaľ ide o schodok nie je presná, lebo z odôvodnenia nevyplýva, že by žalobca mal spôsobiť schodok . So zreteľom na uvedené, ako aj na rozhodujúcu skutočnosť, že tieto okolnosti súd pri posudzovaní neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nebral do úvahy, nemožno mu vyčítať, že nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska relevantných odvolacích dôvodov odvolací súd rozsudok vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania nebolo potrebné rozhodnúť, lebo ani žalobca a ani žalovaný, ktorý mal úspech v konaní, nepodali návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.