KSKE 11 Co 259/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/259/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611202036 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611202036.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu E. I.K s.r.o., D., P. R. I. X/A, IČO: 35 978 881, zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o. Bratislava, Slatinská 24, IČO: 36 862 169, proti žalovanej O.X., nar. X.XX.XXXX, bytom I., D. XXX, o zaplatenie 1.250,63 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C 42/2011-47 z 19.5.2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výroku o určení, že zmluvné podmienky sú neprijateľné, ako aj vo výroku o trovách konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.016,21 € s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.574,- € od 17.4.2007 do 14.1.2008, zo sumy 1.356,38 € od 15.1.2008 do 26.2.2008, zo sumy 1.296,10 € od 27.2.2008 do 24.4.2008, zo sumy 1.214,29 € od 25.4.2008 do 26.5.2008, zo sumy 1.164,77 € od 27.5.2008 do 23.6.2008, zo sumy 1.115,25 € od 24.6.2008 do 28.7.2008, zo sumy 1.065,73 € od 29.7.2008 do 4.9.2008, zo sumy 1.016,21 € od 5.9.2008 do zaplatenia, a trovy konania vo výške 151,30 € na účet právnej zástupkyne žalobcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a súčasne určil, že zmluvné podmienky žalobcu týkajúce sa poplatku za odstúpenie od zmluvy a odmeny za vymoženie dlžnej sumy vo výške 15 % z vymoženej sumy a k tomu 19 % DPH, sú neprijateľné.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX z 12.3.2007, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 €) a žalovaná sa zaviazala úver splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 1.816,- Sk (60,28 €) , splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc od 15.4.2007, v zmluve bola uvedená RPMN vo výške 20,79 % bez poistenia a 35,20 % s poistením, v čl. VI. bod 7. Obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť zmluvy (ďalej len OP ) boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a zmluvná pokuta vo výške 10 % z každej mesačnej splátky, s úhradou ktorej sa žalovaná dostane do omeškania a v súlade so Sadzobníkom poplatkov sa žalovaná zaviazala za odoslanie upomienky zaplatiť poplatok 3,32 € a poplatok za odstúpenie od zmluvy vo výške 10 % z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy. V čl. VI. bod 2. OP bolo dohodnuté právo žalobcu odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania žalovanej s úhradou mesačnej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, alebo v prípade omeškania s úhradou dvoch mesačných splátok, alebo ak by inak porušila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy s tým, že účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa stáva splatný celý dlh. Mal tiež preukázané, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť riadne a včas splácať splátky poskytnutého úveru,

lebo neuhradila splátky v apríli, septembri 2007 a od novembra 2007 splátky už vôbec nesplácala, preto žalobca listom z 3.1.2008 odstúpil od zmluvy, pričom žalovaná podľa prehľadu platieb do odstúpenia od zmluvy uhradila sumu 381,19 € a po dni odstúpenia od zmluvy uhradila 557,79 € (od januára do septembra 2008) , spolu zaplatila žalobcovi sumu 939,98 €. Súd prvého stupňa vychádzajúc z ust. § 52 ods. 1 a 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) bol toho názoru, že medzi účastníkmi bola uzavretá platná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorej režim sa spravuje v čase uzavretia zmluvy platným zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom žalovaná porušila povinnosti, ku ktorým sa v zmluve zaviazala tým, že v apríli 2007 sa dostala do omeškania so splácaním splátok úveru. Po vyhodnotení skutkových okolností prípadu z pohľadu prijateľných a neprijateľných podmienok úverovej zmluvy dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len do výšky 1.016,21 € a úrokov z omeškania z dlžných súm (znížených o splátky, ktoré boli žalovanou zaplatené po odstúpení od zmluvy) vo výške 9,5 % ročne, preto žalobe v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pokiaľ žalobca požadoval zaplatenie poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 143,59 € (10 % z dlžnej sumy) a odmeny za vymoženie dlžnej sumy 17,78 € a 4 x 10,76 € (vo výške 15 % z vymoženej sumy a k tomu 19 % DPH) , keďže považoval uvedené zmluvné podmienky za neprijateľné, a teda neplatné, lebo sú v rozpore s dobrými mravmi, a súčasne aj vo výroku rozsudku výslovne určil tieto zmluvné podmienky za neprijateľné. Uviedol, že úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 €) a súčet mesačných splátok s poistením predstavoval sumu 87.168,- Sk, čo je navýšenie o 37.168,- Sk, pričom žalovaná zaplatila žalobcovi celkom 938,98 €, zostáva teda uhradiť 720,72 € z titulu úveru a sumu 259,49 € považoval za dostatočnú odplatu za poskytnutie úveru a zmluvné pokuty vo výške 10 % z mesačnej splátky, s úhradou ktorej je žalovaná v omeškaní, za dostatočné sankcie, preto ďalšie nároky na zaplatenie poplatku za odstúpenie od zmluvy a odmeny za vymoženie dlžnej sumy vrátane DPH považoval za odporujúce dobrým mravom a nedôvodné. Citujúc ust. § 517 ods. 2 OZ bol toho názoru, že dohodnutím úrokov z omeškania vo výške 0,1 % denne, čo predstavuje 36,5 % ročne, došlo k odchýleniu od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, keďže podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov ku dňu omeškania žalovanej bola 9,5 % ročne, preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol. Súčasne podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku uviedol, že zmluvné podmienky týkajúce sa poplatku za odstúpenie od zmluvy a odmeny za vymoženie dlžnej sumy vo výške 15 % z vymoženej sumy, k tomu 19 % DPH, sú neprijateľné. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov zaviazal žalovanú podľa pomeru úspechu zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 63 % (81,5 % úspech žalobcu - 18,5 % úspech žalovanej) z uplatnených trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 75,- € a trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej služby po 61,40 €, paušálnej náhrady hotových výdavkov 2 x 71,- € a 20 % DPH, náhradu trov konania celkom vo výške 151,30 € na účet právnej zástupkyne žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol (t.j. v časti nepriznania sumy 234,42 €) , vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, nepriznaní úrokov z omeškania z požadovaných súm, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., lebo bol toho názoru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil v časti týkajúcej sa nepriznania nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ako aj určenia, že zmluvné podmienky týkajúce sa poplatku za odstúpenie od zmluvy a odmeny za vymoženie vo výške 15 % z vymoženej sumy spolu s 19 % DPH sú neprijateľné. Uviedol, že náklady spojené s uplatnením (vymáhaním) pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 1 OZ a má na ne nárok zo zákona, preto nemôžu byť vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Čo sa týka poplatku za odstúpenie od zmluvy, citoval zákonnú definíciu neprijateľnej podmienky v § 53 ods. 1 OZ, z ktorej jasne vyplýva, že za každých okolností musí ísť o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, a uviedol, že predmetná právna úprava vychádza zo Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica ) , a teda ust. § 53 ods. 1 OZ by malo byť vykladané aj vo svetle a význame smernice, z preambuly ktorej vyplýva, že pri hodnotení dôvery sa musí brať ohľad najmä na stabilitu zmluvného postavenia strán bez ohľadu na to, či spotrebiteľ bol stimulovaný k súhlasu s podmienkami a či tovar alebo služby bolo predávané na zvláštny príkaz spotrebiteľa; keďže požiadavka

dôvery môže byť splnená predajcom alebo dodávateľom, keď zaobchádzajú čestne a rovnocenne s inou stranou, ktorej legitímne záujmy brali do úvahy . Považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že vo vzťahu ku žalovanej ako spotrebiteľovi konal čestne a rovnocenne, že bola to práve žalovaná, ktorá prejavila záujem o uzatvorenie zmluvy o úvere, a boli jej poskytnuté k dispozícii všetky informácie týkajúce sa daného produktu (úveru) , na základe ktorých sa mohla rozhodnúť (a rozhodla) , či s ním uzatvorí predmetnú zmluvu o úvere, navyše vo vzťahu k žalovanej si vždy riadne a včas splnil svoje povinnosti, počnúc povinnosťou predložiť žalovanej Obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu sa Sadzobníkom poplatkov, cez povinnosť poskytnúť jej úver riadne a včas, až po komunikáciu so žalovanou po uzatvorení zmluvy o úvere, poskytnutí úveru a okamihu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojich povinností. Naopak, žalovaná ho o svojej neschopnosti splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach neinformovala, písomne ho nekontaktovala a nenavrhla alternatívny spôsob riešenia (napr. odklad splátok, zníženie splátok a pod.) , a teda je zrejmé, že konal vo vzťahu k žalovanej s dôverou. Z uvedených dôvodov mal za to, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, keď právny stav úpravy zmluvne dohodnutého poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 10 % z úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko tento nespôsoboval značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa a poplatok za odstúpenie od zmluvy nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi, ale práve naopak, predstavuje adekvátnu hrozbu sankcie voči klientovi (žalovanej) , aby táto bola ňou nútená plniť si svoje právne povinnosti tak, ako sa k nim zaviazala, a plní tak aj úlohu generálnej prevencie proti neplneniu si právnych povinností, čím zvyšuje pocit právnej istoty medzi zmluvnými stranami. Poukázal na to, že žalovaná bola oboznámená s Obchodnými podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Sadzobníkom (ktoré sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) pri podaní žiadosti a prejavila súhlas byť nimi viazaná, zaviazala sa platiť náklady na úver, t.j. úroky, poplatky, prípadne poistné a ostatné náklady a platby (náklady spojené s vymáhaním pohľadávok voči klientovi a pod.) , ktorých výška je uvedená v žiadosti a sadzobníku a podľa čl. VI. ods. 7 OP súhlasila s tým, že znáša akékoľvek výdavky spojené s vymáhaním pohľadávky, ktorých výška môže byť v sadzobníku určená paušálne a bez jej určenia je klient povinný hradiť skutočne vynaložené náklady spoločnosti. Považoval za potrebné poukázať aj na skutočnosť, v akej celkovej výške je vymáhaná pohľadávka, že žalovaná sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazala splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach po 60,28 € mesačne, ktoré zahŕňali istinu, úroky a poistenie, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná 15.4.2007 a posledná 15.3.2011, a ak by si žalovaná plnila svoje právne povinnosti tak ako sa zaviazala v zmluve o spotrebiteľskom úvere a riadne splácala mesačné splátky úveru, po zaplatení všetkých by tak spolu zaplatila k 15.3.2011 sumu 2.893,44 €, pričom po odstúpení od zmluvy si od žalovanej uplatňoval len istinu zvyšných mesačných splátok tak ako to vyplýva z predloženej podrobnej špecifikácie žalovanej istiny a spolu s dlžnými mesačnými splátkami úveru, zmluvnými pokutami za omeškanie so splácaním úveru, úrokmi z omeškania naúčtovanými ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy a s poplatkom za odstúpenie od zmluvy tieto čiastky predstavovali sumu 1.808,42 € a pri započítaní zaplatených úhrad zaplatených žalovanou pred odstúpením od zmluvy by tak celkovo mala zaplatiť sumu 2.189,60 €. Zdôraznil preto, že aj po započítaní všetkých naúčtovaných zmluvných pokút, úrokov z omeškania, poplatku za odstúpenie od zmluvy, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, bola výsledná suma, ktorú mu mala žalovaná zaplatiť, stále nižšia ako suma, ktorú sa zaviazala splatiť riadne a včas pravidelnými mesačnými splátkami v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania a vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nepriznal náhradu trov konania v plnej výške, ktoré vyčíslil v sume 240,17 €. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 157,58 €.

Rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol v tejto časti právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.) , preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 19.9.2012 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výroku o určení, že zmluvné podmienky sú neprijateľné a vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a zo zistených skutočností (skutkového stavu) vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na správne a výstižné dôvody napadnutého rozsudku.

Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Súd prvého stupňa na právny vzťah účastníkov správne aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) , keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere z 12.3.2007 uzavretá medzi účastníkmi má povahu spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ) . Na spotrebiteľské zmluvy ako osobitný druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah (bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela) treba aplikovať predovšetkým právnu úpravu o neprijateľných podmienkach a všeobecné zásady v nej vymedzené, ako aj príslušnú osobitnú úpravu (podľa toho, o aký zmluvný typ ide) , keďže jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky (dojednania) , t.j. také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ) .

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ) .

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa uplatnený nárok posúdil v súlade so zákonom a všeobecnými zásadami ochrany spotrebiteľa (ako tzv. slabšej zmluvnej strany) a správne podrobil súdnej kontrole platnosť zmluvných dojednaní obsiahnutých v Obchodných podmienkach pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytovaných žalujúcou spoločnosťou (ďalej len OP ) , ktoré neboli individuálne dojednané, lebo ide o typovú zmluvu vopred naformulovanú zmluvu dodávateľom, obsah ktorej žalovaná žiadnym spôsobom nemala možnosť ovplyvniť. Berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky založený, dospel k správnemu záveru o neplatnosti dojednaní (zmluvných podmienok) , obsahom ktorých je oprávnenie žalobcu účtovať poplatok za odstúpenie od zmluvy určený paušálne vo výške 10 % z nesplatenej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia a odmeny za vymoženie dlžnej sumy vo výške 15 % z vymoženej sumy (vychádzajúce zo sadzobníka, prijatého výlučne žalobcom) . Aj podľa názoru odvolacieho súdu uvedené dojednania v súlade s § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k/ OZ predstavujú so zreteľom na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a ostatné podmienky zmluvy neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, keďže požadujú od žalovanej, ktorá nesplnila svoj záväzok, aby zaplatila neprimerane vysokú sumu, ako ďalšiu majetkovú sankciu (spojenú s nesplnením záväzku) pre prípad jej omeškania so zaplatením dlžnej sumy (okrem zmluvnej pokuty vo výške 10 % z každej zameškanej splátky) , resp. v prípade mimosúdneho vymáhania dlžnej sumy žalobcom. K námietke žalobcu, že má zákonný nárok na náklady spojené s vymáhaním pohľadávky (odmenu za vymoženie dlžnej sumy) , ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky, treba uviesť, že príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ sú (okrem úrokov, úrokov z omeškania a poplatku z omeškania) aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky (a to aj v predsúdnom štádiu) , ktoré však musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom konaní. V posudzovanom prípade odmenu za vymoženie dlžnej sumy vo výške 15 % z vymoženej sumy, resp. jej časti, spolu s 19 % DPH, účtovanú v zmysle mandátnej zmluvy splnomocnencom žalobcu spol. K. s.r.o. so sídlom v D., IČO: 36 754 404, ktorú žalobca splnomocnil za účelom vymáhania pohľadávky od žalovanej, však nemožno považovať za primeranú, a nejde preto o (účelne vynaložené) náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Je zrejmé, že uvedené podmienky v zmluve (ktoré neboli spotrebiteľom individuálne dojednané, nakoľko žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah predtlačenej zmluvy, ani k nej pripojených

obchodných podmienok) predstavujú neúmerne prísnu a bezdôvodnú (neprimeranú) majetkovú sankciu pre prípad omeškania žalovanej so zaplatením dlžnej sumy, zakladajúcu značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Aj podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá (ako je tomu aj v posudzovanom prípade) sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Nakoľko neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 OZ) , spotrebiteľ nimi nie je viazaný a dodávateľovi nevzniká z neplatných zmluvných dojednaní nárok na plnenie, súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatku za odstúpenie od zmluvy a odmeny za vymoženie dlžnej sumy a žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol, a súčasne z dôvodu neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 2 OZ) v súlade s § 153 ods. 4 O.s.p. aj bez návrhu vo výroku rozsudku výslovne uviedol tieto zmluvné podmienky za neprijateľné (neplatné) . Súd prvého stupňa nepochybil, ani pokiaľ zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,5 % ročne, vychádzajúc z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže dohodnuté (v čl. VI bod 7 OP) úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne za každý aj začatý deň omeškania sú v rozpore so zákonom (§ 517 ods. 2 OZ) a predpismi vydanými na jeho vykonanie.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní priznal žalobcovi (pomernú) náhradu trov konania (pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia) potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanej.

Z uvedených dôvodov bol rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o určení, že zmluvné podmienky sú neplatné, ako aj vo výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdený.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto o nich nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.