KSKE 11 Co 79/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 11 Co 79/2012

KS v Košiciach, dátum 29.04.2012, sp.zn. KSKE 11 Co 79/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609218069 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609218069.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne B. Č., bytom P. M. F., Y. XX, proti žalovanému P. P., bytom U., D. XX, o vylúčenie vecí z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 2C 233/2009-57 z 23.1.2012 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom 2C 233/2009-31 z 13.5.2010 žalobe vyhovel a z exekúcie vykonávanej Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľákom, súdnym exekútorom, pod sp.zn. 8Er 17/2009 vylúčil hnuteľné veci, špecifikované vo výroku rozhodnutia a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovaného zaviazal zaplatiť úspešnej žalobkyni trovy konania vo výške 271,88 €.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom 11Co 210/2010-50 z 1.12.2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku o trovách konania a vo výroku o trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezaoberal tým, či neprichádza do úvahy aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. a uložil prvostupňovému súdu skúmať, či danú vec nemožno hodnotiť ako výnimočnú vzhľadom na okolnosti, za akých došlo k súpisu predmetných hnuteľných vecí.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o trovách konania (t.j. v teraz preskúmavanom uznesení) účastníkom náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že Slovenský štát nemá právo na náhradu trov konania.

Citoval § 150 O.s.p. a mal za to, že žalovaný ako oprávnená osoba v exekučnom konaní nemohol ovplyvniť postup exekútora pri výkone exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorý je upravený v ust. § 116 až 130 Exekučného poriadku. Javilo by sa podľa neho tvrdosťou zákona, ak v súvislosti s legálnym vymáhaním pohľadávky by mal žalovaný znášať aj trovy konania vyvolané vylúčením vecí z exekúcie, keďže nemohol ani len predpokladať, že veci postihnuté výkonom exekúcie patria do výlučného vlastníctva žalobkyne. Hodnotil preto danú vec ako výnimočnú, vzhľadom na okolnosti, za akých došlo k súpisu predmetných hnuteľných vecí a tak použitie § 150 O.s.p. zodpovedá podľa jeho názoru osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a má výnimočný charakter. Pri rozhodovaní prihliadol aj na majetkové, sociálne a osobné pomery žalobkyne a usúdil, že nepriznaním náhrady trov by neboli ovplyvnené jej majetkové pomery. Vzhľadom na uvedené rozhodol, že Slovenský štát nemá právo na náhradu trov konania.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné konanie, prípadne ho zmeniť a priznať jej náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je podľa nej v rozpore s platným Občianskym súdnym poriadkom, keďže meritórne mala vo veci plný úspech. Uviedla, že súdny exekútor, ktorý bol poverený vykonaním súpisu predmetných hnuteľných vecí nesie a má celú zodpovednosť za samotné vykonanie súpisu hnuteľných vecí a bolo na ňom, aby v celom rozsahu, aj za poskytnutia súčinnosti zo strany oprávneného dbal a dodržal samotný zákonný postup a priebeh exekučného konania. Nemôže byť podľa nej zodpovedná a nemôže byť na jej škodu alebo ťarchu, aký postup a spôsob vedenia exekučného konania zvolil súdny exekútor, ktorý zodpovedá za exekučné konanie a jednotlivé spôsoby vykonávania exekúcie. Ďalej uviedla, že príslušný súdny exekútor sa mal vlastným zákonným šetrením snažiť o to, aby vykonávaním exekúcie neboli porušené práva a oprávnené záujmy iných osôb.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.

Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p., ktorý súd prvého stupňa v napadnutom uznesené citoval a správne použil prichádza do úvahy vo všetkých prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov konania priznaná, mimo prípadov, ak má byť použité ust. § 144 O.s.p. Podľa ustálenej súdnej praxe, teda aj v prípade, ak sú dané predpoklady pre použitie ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nemusí súd priznať náhradu trov konania účastníkovi, u ktorého to prichádza do úvahy, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov podľa § 150 ods. 1 O.s.p. V takomto prípade sa zaoberá súd výnimočnosťou veci, ktorá môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností na strane účastníkov konania treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery toho účastníka, koho by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, pričom treba vziať do úvahy aj to, či použitím tohto ustanovenia bude dotknutá majetková sféra toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania.

V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalobkyni súd prvého stupňa správne videl v okolnostiach danej veci, keďže žalovaný, ako oprávnený v exekučnom konaní v žiadnom prípade nemohol ovplyvniť to, v akom rozsahu súdny exekútor vykoná súpis hnuteľných vecí a už vôbec nie posúdiť, či všetky tieto veci patria povinnému. Aj z odvolacích námietok žalobkyne vyplýva, že súdny exekútor poverený vykonaním súpisu hnuteľných vecí niesol zodpovednosť za samotné vykonanie súpisu a že príslušný súdny exekútor sa mal vlastným zákonným šetrením snažiť o to, aby vykonávaním exekúcie neboli porušené práva a oprávnené záujmy iných osôb . Je možné súhlasiť aj s tým, že až do rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej žalovaný nedisponoval informáciami, ktoré by mu umožňovali (vzhľadom na spôsob nadobudnutia hnuteľných vecí) posúdiť, či tá ktorá hnuteľná vec podlieha exekúcii alebo nie. So zreteľom na uvedené napadnuté uznesenie odvolací súd potvrdil ako vecne správne.

Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalovaný o náhrade trov odvolacieho konania nenavrhol rozhodnúť, preto o jeho trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.