KSKE 11 CoE 6/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207232523 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207232523.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej D. poisťovňa, J., pobočka T., V. námestie č. 1, proti povinnej D. správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Y. XX, J. J., správca konkurznej podstaty úpadcu K.-K., spol. s r.o., v konkurze, T., C. XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 19.845,08 € istiny s prísl., o odvolaní povinnej proti uzneseniu 39Er 3447/2007-17 z 19.9.2011 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zaviazal povinnú uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi PhD., Košice, Južná trieda 93, trovy exekúcie vo výške 51,97 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že dňa 17.12.2007 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s exekučnými titulmi predloženými oprávnenou, na základe ktorej súd mu vydal poverenie dňa 21.1.2008, že dňa 6.9.2011 doručil exekútor žiadosť o schválenie vyčíslených trov spolu s DPH vo výške 75,87 € z dôvodu, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice I 31K 11/2009 z 25.6.2009 bol vyhlásený na majetok povinného - úpadcu konkurz. S poukazom na § 48 prvá veta, § 206 ods. 1 a 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 104/2008 konštatoval, že v prípade, ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok po nadobudnutí účinnosti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (1.7.2005) nedochádza k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege vyhlásením konkurzu, že exekučný súd nevydáva rozhodnutie o zastavení exekučného konania, ale je jeho povinnosťou rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky) ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu. Vzhľadom na uvedené, po zistení, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, považoval exekúciu v danej veci za zastavenú ex lege a o trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, § 196, § 200 ods. 1 EP. Po preskúmaní trov exekúcie, ktoré vyčíslil exekútor považoval za účelne vynaložené trovy vo výške 51,97 € spočívajúce v odmene paušálnou sumou - 23,24 €, v náhrade hotových výdavkov - 24,08 € a 20 % DPH zo sumy 23,24 € - 4,65 €. O povinnosti zaplatiť exekútorovi priznanú náhradu trov exekúcie vychádzal z § 197 ods. 1 EP, z ktorého vyplýva, že trovy exekučného konania znáša zásadne povinný a že oprávnený je povinný uhradiť priznané trovy exekúcie len vo výnimočných prípadoch, ak zastavenie exekúcie zavinil sám (§ 203 ods. 1 EP) alebo ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 EP) . V tomto prípade nemohol postupovať podľa týchto ustanovení, lebo oprávnený jednak nemohol za to, že sa exekučné konanie ex lege zastavilo a jednak vyhlásenie konkurzu na majetok povinného predpokladá, že povinnému zostal majetok, ktorým by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného vymáhanú v tomto exekučnom konaní. Preto rozhodol tak, že na náhradu trov exekútorovi zaviazal povinného.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním povinný. Uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, nakoľko konajúci súd opomína takú významnú skutočnosť, ako je vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a svojim rozhodnutím tak spôsobil nerovné postavenie každého konkurzného veriteľa, čím napadnuté rozhodnutie je v rozpore so základnými zásadami, na ktorých je konkurzné právo postavené. V danom prípade podľa neho neboli splnené podmienky pre uloženie povinnosti jemu nahradiť trovy exekučného konania exekútorovi. Zdôraznil, že vyhlásením konkurzu stratil exekútor možnosť uspokojiť túto svoju pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 EP, pričom pohľadávka nadobudla charakter konkurznej pohľadávky a exekútor si mal pohľadávku prihlásiť do konkurzu. Rovnaký záver bol konštatovaný aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 432/08-16, kde bolo okrem iného konštatované, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Mal za to, že z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného bolo v záujme exekútora prihlásiť si svoju pohľadávku z titulu trov exekúcie do konkurzu, pričom mal aj stanovenú lehotu na splnenie uvedeného. Zároveň poukázal na skutočnosť, že trovy exekúcie vznikli exekútorovi pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného, pričom pre posúdenie otázky vzniku exekučných trov nie je rozhodujúce, kedy boli tieto súdnemu exekútorovi priznané rozhodnutím súdu, pričom pohľadávka súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie nemá s poukazom na ust. § 87 ZKR v konkurze charakter pohľadávky proti podstate. Navrhol na základe uvedeného zrušiť napadnuté uznesenie.

Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že súd prvého stupňa o trovách exekučného konania rozhodol správne, preto navrhla uznesenie potvrdiť.

Exekútor vo vyjadrení k odvolaniu zaujal také stanovisko, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, že nie je podnikateľom a nevykonáva ani slobodné povolanie, že z nálezov Ústavného súdu SR vyplýva jednoznačné právne postavenie exekútora, ktorý vykonáva svoju činnosť iba ako povolanie na základe splnomocnenia na výkon štátnej moci, že pri exekučnej činnosti exekútor musí vynaložiť hotové náklady a vykonávať činnosti, ktoré sú pri zastavení exekúcie podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. odmeňované hodinovou odmenou a tiež paušálnou sumou a konštatoval, že nakoľko imanie povinného neprešlo na právneho nástupcu, a povinný nemal žiaden majetok a likvidácia spoločnosti sa nevyžadovala, je možné stotožniť túto situáciu s takou, kedy je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto možno aj v takomto prípade zaviazať na úhradu trov oprávneného. Nepriznaním trov by v tomto konaní musel trovy znášať súdny exekútor aj napriek tomu, že konal na základe poverenia súdu a že na zastavení exekúcie nenesie žiadnu vinu. Navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie a zaviazať oprávneného k úhrade jeho trov.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie povinného bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a že nie sú podmienky ani pre potvrdenie uznesenia a ani pre jeho zmenu.

Pre rozhodnutie vo veci je potrebné vyriešiť otázku, ktorý z účastníkov exekučného konania je povinný nahradiť trovy exekúcie v prípade, že na majetok povinného po začatí exekúcie bol vyhlásený konkurz podľa zák. č. 7/2005 Z.z.

Táto otázka v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 nebola výslovne riešená a v rozhodovacej praxi súdov prevládal názor, že súdnemu exekútorovi v tomto prípade náhrada trov exekúcie nepatrí, keďže oprávneného nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku a vo vzťahu k povinnému vzhľadom na zastavenie exekučného konania ex lege nie je možné určovať ďalšie povinnosti.

Výslovne je však táto otázka už upravená v ust. § 203 ods.3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012 a to tak, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený

konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Vzhľadom na znenie ust. § 203 ods.3 Exekučného poriadku účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu, t.j. od 1.1.2012 a vzhľadom na neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení, v zmysle ktorých by sa konania začaté do 31.12.2011 mali dokončiť podľa Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011, platí ust. § 203 ods.3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012 aj pre rozhodovanie o trovách exekúcie v konaniach začatých do 31.12.2011.

V zmysle citovaného ustanovenia trovy exekúcie v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného znáša oprávnený, preto ak súd zaviazal na ich náhradu povinného, prichádza do úvahy iba zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1,2 O.s.p.) , keďže odvolací súd rešpektujúc zásadu 2 - inštančnosti konania o trovách exekúcie nemohol rozhodnúť.

Súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách exekúcie súdneho exekútora v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru a v zmysle ust. § 203 ods.3 Exekučného poriadku účinného od 1.1.2012.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.