KSKE 12 CoE 179/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/179/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209204246 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209204246.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: U. zdravotná poisťovňa, a.s., K.: XX XXX XXX, Y. XX, F., proti povinnému: P. 1, s.r.o., K.: XX XXX XXX, naposledy so sídlom C. 5, V., v konaní vedenom u súdneho exekútora R.. Y. F., W. sv. X. XX, T., pod sp. zn. EX 157/09, o vymoženie 1 571,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.05.2012, č. k. 49Er/562/2009-17, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že dňa 13.03.2009 poveril vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora R.. Y. F. poverením č. 5803 071787. Dňa 27.04.2012 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že počas konania povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd prvého stupňa z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že povinný bol ku dňu 05.11.2010 vymazaný z tohto registra na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I zo dňa 29.06.2010, č. k. 27Cbr/86/2008-60, preto exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. V súvislosti uplatneným nárokom súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie citoval ust. § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.08.2010, sp. zn. IV. ÚS 297/10, v zmysle ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra nemohol súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať ho na úhradu trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie ani pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) , preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a priznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle vyčíslenia zo dňa 20.04.2012.

Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je založené na nesprávnom právnom posúdení veci spočívajúcom v omyle pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov exekúcie a na podporu svojich nárokov poukázal na uznesenie Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 12CoE/53/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 15/2011.

Oprávnený k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade jej zastavenia z dôvodu výmazu povinného ako obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

Posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 27.02.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) . Po začatí exekučného konania došlo ku dňu 05.11.2010 k výmazu povinného z Obchodného registra Okresného súdu Košice I z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 29.06.2010, č. k. 27Cbr/86/2008-60, o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 veta prvá tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (odsek 3) .

Ako vyplýva z citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní platí pravidlo, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy exekúcie v prípade, ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia posudzovanej exekúcie. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 29.06.2010, č. k. 27Cbr/86/2008-60, o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka súd rozhodne o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie, ak zistí, že táto spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 konštatoval, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

I keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, ktorým v danej veci je strata hmotnoprávnej aj procesnej spôsobilosti povinného, neznamená to, že pri rozhodnutí o trovách exekúcie nie je možné zohľadniť prípadnú nemajetnost' povinného, ak táto vyplýva z predložených dôkazov. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, ak súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov povereného súdneho exekútora s prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu a posúdi účelnosť vykonaných úkonov exekučnej činnosti.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.