KSKE 12 CoE 40/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810211486 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810211486.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H. B. J., s.r.o., so sídlom v T., E. XX, O.: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., W. XXX, v konaní vedenom u súdneho exekútora D.. Q. J., so sídlom v P., E. 3, pod sp. zn. EX XXXX/XX, o vymoženie 1 809,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 21.12.2011, č. k. 12Er/1064/2010-38, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu v časti vymáhanej sumy vo výške 636,50 eur zastavil.

V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu D.. E. P. v T. zo dňa 07.06.2010, č. RK-628/10-MK, udelil súd prvého stupňa dňa 30.12.2010 súdnemu exekútorovi JUDr. Q. J. poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX na vymoženie 1 809,50 eur s 9 % ročným úrokom zo sumy 1 839,50 eur od 22.03.2010 do 30.05.2010, s 9 % ročným úrokom zo sumy 1 809,50 eur od 31.05.2010 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania v sume 49,79 eur a trov exekúcie. V priebehu exekúcie podal súdny exekútor podnet na preskúmanie správnosti udelenia poverenia. Súd prvého stupňa citoval ust. § 103 a § 251 ods. 4 O.s.p., § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 57 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 10.04.2008 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú riadiacu sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tiež vyvodil, že rozhodcovský súd mal právomoc na rozhodnutie sporu, pretože v zmysle rozhodcovskej doložky (bod 18.3 Zmluvných dojednaní) spotrebiteľ mal možnosť uplatniť si svoje práva žalobou na súde. Zmluva o revolvingovom úvere obsahovala aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného, kde v zmysle bodu 14. Sankcie mal oprávnený (veriteľ) v prípade omeškania so splnením akéhokoľvek záväzku povinného (dlžníka) právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne (73% ročne) z výšky splátky, a súčasne na zmluvnú pokutu vo výške 5% ročne z výšky splátky (pri omeškaní trvajúcom viac ako 15 dní) , a súčasne na zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne z výšky splátky (pri omeškaní nad 30 dní) . Navyše mal nad rámec uvedenej zmluvnej pokuty právo na zmluvnú pokutu vo výške 50% z nominálnej výšky úveru za omeškanie dlžníka so splnením záväzkov o viac ako 15 dní po lehote splatnosti. Oprávnený si v konaní pred rozhodcom uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 636,50 eur (50 % z dlžnej istiny úveru) . Súd prvého stupňa uzavrel, že priznaná a vymáhaná zmluvná pokuta bola uplatnená na základe absolútne neplatného ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 1, 5 OZ. Ustanovenia bodu 14. Zmluvných dojednaní oprávneného v zmysle ust. § 54 ods. 2 OZ

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a dochádza tu ku kumulatívnemu trestaniu spotrebiteľa za porušenie svojich povinností, keďže v prípade jeho omeškania o viac ako 30 dní ho oprávnený sankcionuje sankčným úrokom až vo výške 88% z dlžnej splátky, s právom dodávateľa domáhať sa kumulatívne aj 50% z nominálnej hodnoty úveru. Takáto dojednaná zmluvná pokuta predstavuje neprimerané trestanie spotrebiteľa za porušenie svojich povinností, a preto súd považoval zmluvnú pokutu priznanú rozhodcovským rozsudkom za plnenie v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom a v rozsahu tohto plnenia exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 68,12 eur.

Oprávnený namietal, že v predmetnej veci súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, čím došlo zo strany súdu k potvrdeniu splnenia všetkých zákonných predpokladov a podmienok podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený však z napadnutého uznesenia nezistil, prečo súd prvého stupňa najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal a následne takéto výhrady mal, a to bez toho, aby oprávnený mal možnosť sa k jeho postupu vyjadriť a aby zmena postoja súdu bola v uznesení náležite zdôvodnená. Ďalej citoval ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vychádzajúc z tohto ustanovenia je rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) daný na preskúmavanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a v súlade s dobrými mravmi. Hypotéza § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. Exekučný súd nemá právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo, posúdenie hmotnoprávneho základe plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie, čo vyplýva z ust. § 35 a § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 159 ods. 3 O.s.p. (právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje res iudicata) , z ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní (preskúmanie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) a oddelením konania nachádzacieho od konania exekučného. Uviedol, že postup súdu, kedy sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je postupom v rozpore so zákonom, resp. jeho obchádzaním, keďže exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša zaviesť, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení, či porušením čl. 46 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu bolo v danom prípade omeškanie dlžníka (povinného) so splácaním úveru. Povinný sa dostal do omeškania so splácaním už pri splátke č. 1 a splátku č. 21 a nasledujúce neuhradil do dňa podania odvolania ani čiastočne. Zo znenia čl. 14 vyplývalo, že výška zmluvnej pokuty závisela výlučne od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka. Tým, že súd bral do úvahy len celkovú sumu zmluvných pokút a na základe toho exekúciu čiastočne zastavil, postavil neplnenie povinností dlžníka na rovnakú úroveň, ako riadne plnenie zmluvy. Zároveň neuviedol, prečo za neprimeranú považoval aj zmluvnú pokutu podľa č. 14.1 zmluvy, ktorá predstavovala 0,12 eur za každý deň omeškania. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd prvého stupňa podľa oprávneného vychádzať z porovnania výšky sankcie a významu zabezpečenej povinnosti. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v danom prípade neaplikoval tzv. moderačné právo súdu a nezhodnotil možnosť jeho aplikácie. Záverom namietal, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím zavádza neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za omeškanie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.

Uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O. s. p. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p, pretože znemožňuje účastníkovi konania brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Takto je účastníkovi odňatá postupom súdu možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p..

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, či súd preskúmal splnenie požiadavky písomnej formy rozhodcovskej doložky podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a následne obsah rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluvných dojednaniach zo všetkých hľadísk potrebných pre zodpovedanie otázky, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva len ten záver, že v bode 18.3 zmluvných dojednaní je umožnené povinnému obrátiť sa s ochranou svojich práv na všeobecný súd, preto nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný v každom štádiu konania skúmať, či sú dané podmienky na vykonávanie exekúcie, a to i bez návrhu. Ak exekučný súd zistí, že exekúcia má byť vykonávaná podľa titulu, ktorý nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, neudelí poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd má teda právomoc preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu. Bez relevantného exekučného titulu nie je možné exekúciu vykonať.

Z vyššie uvedeného dôvodu nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.

Súdna prax je jednotná v názore, že exekučný súd je okrem iného povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Ak súd zistí, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky (napr. rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní) , v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Takou rozhodcovskou doložkou sa javí aj rozhodcovská doložka zakotvená v Zmluvných dojednaniach v bode 18.2, lebo síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak výber jednej z alternatív spočíva výlučne na žalobcovi. Ak by podľa takejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. K takému prípadu došlo aj v prejednávanej veci. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práve pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplývala zo štandardnej zmluvy, je súčasťou Zmluvných dojednaní, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie so štandardnými

podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v rozhodcovských podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Uvedený záver je však relevantný len v prípade, že rozhodcovská doložka spĺňa požiadavku písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zák. 244/2002 Z. z., lebo ak túto podmienku nespĺňa, je neplatná a bez ďalšieho tak nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na konanie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude v prvom rade preskúmať, či rozhodcovská doložka spĺňa požiadavku predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pretože ak nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. V takomto prípade bude potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.

Ak bude dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, bude úlohou súdu posúdiť, či dojednanie rozhodcovskej doložky je v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, pretože rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom.

Až v prípade, pokiaľ rozhodcovská doložka nebude posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, bude potrebné skúmať, či plnenie, ktoré má byť na základe nej vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.