KSKE 13 CoE 111/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/111/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211203464 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211203464.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: C. Y. Z., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v A., H. XXXX/XXX, zastúpený usadeným euroadvokátom M.. A. A., D. sv. O. 9, C. proti povinnej: L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v G., A. 2, v konaní o vymoženie 81,72 eura s prísl., vedenom pred súdnym exekútorom M.. O. C., Exekútorský úrad N., O. XX, N., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15.4.2011, č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa ) uznesením zo dňa 15.4.2011, č.k. XXEr/ XXX/XXXX-XX (ďalej len uznesenie ) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. I..

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom M.. F. Kuchtom, č.k. A.-F XXX/XXXX zo dňa 26.10.2010 (ďalej len rozhodcovský rozsudok ) . Súd prvého stupňa citoval § 41 ods. 2 písm. d) , § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) , § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník ) , § 2 písm. a) a b) , § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou a ktorou sa povinná zaviazala splácať oprávnenému úver v pravidelných mesačných splátkach. Táto zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa posúdil uvedenú zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - povinnou) . Touto zmluvou sa spotrebiteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Súd prvého stupňa zistil, že podľa hlavy 14 § 18 sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodnuté jediným rozhodcom, ktorý bude určený M., a to zo zoznamu rozhodcov, vedeného M.. F. G., ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Túto rozhodcovskú doložku súd prvého stupňa posúdil ako doložku neprijateľnú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Túto doložku si povinná osobitne nevyjednala a ani nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom. V uznesení súd prvého stupňa napokon poukázal na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdneho dvora.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že súd súdneho exekútora JUDr. O. C. poverí vykonaním exekúcie proti povinnej.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že konštatovanie súdu, že povinná nemohla ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd neskúmal, za akých podmienok bola zmluva uzatvorená, či povinná mala nejaké pripomienky k zmluve a či ich oprávnený odmietol, pričom oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Oprávnený uviedol, že povinná uzavrela s oprávneným zmluvu o úvere dobrovoľne, nemala k nej žiadne pripomienky a nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak. Zmluvu a jej prílohy si povinná mohla v pokoji prečítať, nechať si čas na rozmyslenie a prípadnú poradu. Preto mal za to, že zmluva o úvere ako aj rozhodcovská doložka je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinná ani pri prvom úkone, ktorý jej patril, nenamietala nedostatok právomoci rozhodcu, z čoho oprávnený vyvodil, že podľa zákona o rozhodcoch by bola založená právomoc rozhodcu, aj keby rozhodcovská doložka bola neplatná alebo keby neexistovala. Uviedol, že exekučný súd nie je súdom nachádzacím, ale vykonávacím, a teda nie je oprávnený preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie. Preto mal oprávnený za to, že súd prvého stupňa prekročil svoje právomoci a porušil svoju povinnosť, keď svojim rozhodnutím de facto jednal za povinného a napravil jeho nečinnosť. Oprávnený skonštatoval, že rozhodcovskú doložku ako takú nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, a to s poukazom na smernicu 93/13/EHS. V závere odvolania oprávnený uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, keďže podstatná časť odôvodnenia je postavená na smernici č. 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože smernice nie sú priamo aplikovateľné a zostávajú v úlohe interpretačného pravidla. Rozhodcovská doložka je podľa oprávneného platne dojednaná, čo vyvoláva s tým spojené právne účinky a má za to, že napadnutým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje.

Súdny exekútor a povinná zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. ) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) . Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza:

Podľa § 41 ods. 1 zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) , exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví,

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo písm. c) ZoRK.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd môže zastaviť len vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Z predloženej zmluvy je zrejmé, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, čo vyplýva zo skutočnosti, že oprávnený poskytol povinnej dočasne finančné prostriedky vo forme úveru a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Povinná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba a úver jej nebol poskytnutý v rámci predmetnej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený (aj) povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom; teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu, aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Uvedené právo aj povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, a to napríklad rozsudok zo dňa 6.10.2009 vo veci V. H. SL, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený posudzovať aj právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.

Exekučný súd otázku, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t.j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský nález vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

Ako vyplýva aj z predloženej zmluvy, rozhodcovská doložka nie je uvedená priamo v zmluve, ale je uvedená v jej prílohe - Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti C.A, a. s., v ktorých je dohodnutá výlučná právomoc prejednávať spory zo zmluvy jediným rozhodcom, určeným oprávneným, ktorého sídlo je pre povinnú neprijateľne vzdialené od jej bydliska.

K tvrdeniu oprávneného v odvolaní, že súd nemal za preukázané, či povinná mala k zmluve, príp. k jej prílohe nejaké pripomienky a že povinná mala možnosť si zmluvu a prílohu v pokoji prečítať, odvolací súd uvádza, že uvedené Úverové zmluvné podmienky, tvoriace prílohu zmluvy, sú vypracované všeobecne, na predtlačenom formulári a v praxi súdu ešte nebol zistený ani jediný prípad, kedy by v zmluve bolo dohodnuté, že niektorý bod sa vzhľadom na dohodu účastníkov zmluvy, z nich vylučuje. Tvrdenie oprávneného o možnosti zmeny podmienok je iluzórne, pretože všeobecne sa zmluvy uzatvárajú prijatím podmienok oprávneného. Preto odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že ani v danom prípade úverové podmienky a v nich uvedená rozhodcovská doložka, neboli individuálne vyjednané. Za dôležité odvolací súd považuje aj skutočnosť, že táto príloha je vypracovaná tak malými písmenami a v takom hustom riadkovaní, že bez lupy je takmer nečitateľná, čo tiež samo osebe znamená vyhotovenie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda aj neplatnosť v nich uvedenej rozhodcovskej doložky.

Zároveň má odvolací súd za to, že rozhodcovská doložka v tomto prípade nie je individuálne dohodnutá, ale ide o podmienku uvedenú v prílohe zmluvy, ktorou sa povinná, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdala práva na účinnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1 ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou. Pokiaľ súd prvého stupňa citoval aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach, túto použil iba ako interpretačné pravidlo a svoje rozhodnutie založil na právnej úprave Slovenskej republiky.

Oprávnený, ako poskytovateľ úveru, ktorú činnosť má vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania a musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia z neplatnej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví.

V danom prípade odvolací súd má za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán (v zmysle výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993) , nakoľko rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.