KSKE 13 CoE 176/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/176/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206228339 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206228339.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného K. obchodná inšpekcia, W. inšpektorát K. obchodnej inšpekcie, S. XX, C., IČO: XX XXX XXX proti povinnému P., s.r.o., M. XXXX/XX, E., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie sumy 995,82 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora A.. Q. Z., G. úrad S., so sídlom ul. E. 5, XXX XX S., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 16.5.2012 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16.5.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že poverením zo dňa 15.12.2006 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a dňa 19.3.2012 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 144,50 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že lustráciou zistil, že povinný bol dňa 7.12.2010 vymazaný ex offo z obchodného registra na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie. S odvolaním sa na ustanovenia § 19 O.s.p., § 104 ods. 1 O.s.p. a § 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, súd citoval ust. § 196, § 197 a § 203 ods. 1, 2 O.s.p. a uviedol, že má za to, že nie je zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a exekúcia sa nezastavila pre nemajetnosť, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov. Poukázal na postavenie súdneho exekútora a uviedol, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie a že riziko, ktoré nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ďalej uviedol, že v čase rozhodovania o nároku na náhradu trov exekúcie povinný po tom, čo bol dňa 7.12.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra už neexistoval a výmazom zanikla jeho hmotnoprávna ako aj procesnoprávna subjektivita, neexistujúci subjekt nemôže vlastniť majetok, a preto nie je splnená základná podmienka hypotézy ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j., že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súdny exekútor v zákonnej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie odvolanie a navrhol v tejto časti uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a bola mu ním spôsobená škoda.

V dôvodoch odvolania súdny exekútor poukázal na znenie § 196 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že súdny exekútor nie je podnikateľom ale je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, za čo mu patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času a priznanie uvedených práv bolo riešené v Náleze ÚS SR II ÚS XX/XX a nepriznanie náhrady považuje za zásah do jeho Ústavou garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR, keďže on konal na základe objednávky oprávneného a v jeho prospech. Uviedol, že trovy exekúcie nepredstavuje len odmena, ale aj náhrada hotových výdavkov, ktoré exekútor vynaložil zo svojho majetku, na základe objednanej služby oprávneným. Exekútor si nevyberá, či exekúciu vykoná alebo nie, ale je povinný ju vykonať, a preto ak trovy exekúcie nemôže uhradiť žiaden z účastníkov konania, tak túto povinnosť má štát. V predmetnom konaní však nie je dôvod zaväzovať na úhradu trov exekúcie štát, nakoľko oprávnený, ako subjekt, ktorý si exekúciu objednal, je povinný ju aj zaplatiť. Uviedol, že ak oprávnený podáva návrh na vykonanie exekúcie, je uzrozumený s tým, že subjekt povinného môže zaniknúť a toto riziko oprávneného nemožno prenášať na súdneho exekútora, nakoľko oprávnený má právo voľby či návrh podá alebo nepodá ale súdny exekútor nemá možnosť voľby, či konkrétny návrh na vykonanie exekúcie prijme alebo neprijme.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

V konaní nie je sporné, že po začatí exekúcie došlo k zániku povinného.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté dňa 15.11.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2006 a vykonateľnosť dňa 7.5.2006.

Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I zo dňa 16.5.2012 spoločnosť povinného bola z obchodného registra vymazaná ku dňu 23.11.2010 a jej zrušeniu predchádzalo rozhodnutie Okresného súdu Košice I o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa 68 ods. 3 písm.c/ z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Odvolací súd má za to, že ak došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a bez právneho nástupcu, potom podmienkou zrušenia bez likvidácie bolo, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora /§ 68 ods. 9 Obchodný zákonník/, a teda ani na úhradu trov exekúcie.

Z uvedeného teda vyplýva, že k výmazu povinného z obchodného registra došlo z dôvodu jeho nemajetnosti.

I keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, ktorým v danej veci je strata hmotnoprávnej aj procesnej spôsobilosti povinného, neznamená to, že pri rozhodnutí o trovách exekúcie, nie je možné zohľadniť prípadnú nemajetnosť povinného, ak táto vyplýva z predložených dôkazov a naviac, ak oprávnený z uvedeného dôvodu navrhol zastavenie exekúcie.

Podľa § 196 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1, 2, 3 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , 1/ Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

V danej veci k zániku povinného došlo z dôvodu jeho nemajetnosti, ktorá skutočnosť má dopad aj na dôvod zastavenia exekúcie a tiež na rozhodnutie o trovách exekúcie. Preto aj súd prvého stupňa mal o trovách exekúcie rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedený právny záver vyplýva z uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M L./XX/XXXX zo dňa 24.11.2011 a sp.zn. 5M L./XX/XXXX zo dňa 26.1.2012, ktorými je prekonaný skorší názor Najvyššieho súdu SR uvedený v inom rozhodnutí, z ktorého súd prvého stupňa v napadnutom uznesení zrejme vychádzal.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací podľa § 221 ods. 1 písm.h/, ods. 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom posúdi oprávnenosť a účelnosť súdnym exekútorom vyúčtovaných trov exekúcie a posúdi, či vyúčtované hotové výdavky sú uplatnené v súlade s právnou úpravou. Pri posúdení trov exekúcie zohľadní, aby za jeden úkon nebola priznaná duplicitná odmena, a to vo forme časovej ako aj paušálnej odmeny. Ak by uvedené priamo posudzoval odvolací súd, bola by tým porušená zásada dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania a účastníkom by bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže by nemali možnosť podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.