KSKE 13 CoE 182/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/182/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511202357 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511202357.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného: G. Q. D., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v J., C. XX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16 proti povinnej: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. nad J., D. XXX/ XX v konaní o vymoženie 1.163,65 eur s prísl., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom I.. I. M., C. XX, T., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 29.3.2011, č.k. 17Er/547/2011-20, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvého stupňa ) uznesením zo dňa 29.3.2011, č.k. XXEr/ XXX/XXXX-XX (ďalej len uznesenie ) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 9.2.2011 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu I.. C. T. zo dňa 16.6.2010, č.k. RK-XXX/XX-MK. Na základe návrhu oprávneného doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa po preskúmaní podmienok na vykonanie exekúcie v súlade s § 41 ods. 2 písm. d) , § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK ) uviedol, že v zmysle týchto ustanovení jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Z § 45 ZoRK vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Medzi účastníkmi bola dňa 25.11.2005 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva ) , ktorú súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere riadiacu sa zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V bode 17 Prílohy zmluvy sa nachádza rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa posúdil ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola osobitne vyjednaná a nútila spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami nemal na výber, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť

alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Keďže rozhodcovská doložka bola neprijateľnou a absolútne neplatnou, nie je exekúcia z tohto dôvodu legitímna.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 76,24 eur.

Oprávnený poukázal na niektoré časti odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-XX/XX a uviedol, že z tohto rozhodnutia vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. Dôsledkom postupu súdu je, že opomenutie alebo zmeškanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku povinným nahradí exekučný súd svojim postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní ani ustanovenia Exekučného poriadku ho k tomu neoprávňujú. Takýto postup oprávnený považuje za postup bez zákonnej opory a v rozpore s právom EÚ. Exekučný súd v tomto konaní nevystupuje v pozícii súdu rozhodujúceho v základnom konaní ani v pozícií súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku, ale má konať v rámci právomoci, ktoré mu § 44 Exekučného poriadku určuje. Konaním nad uvedený rámec súd prvého stupňa porušil ústavné pravidlá zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše, svojím rozhodnutím porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keď bral do úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa. V ďalšom oprávnený uviedol, že za neopodstatnené považuje aj závery súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Z dohodnutej rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) , ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť riešenia sporov výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania, ale je len alternatívou. Namietané tvrdenie súdu podľa oprávneného nemalo oporu v žiadnom právnom predpise a ani v ustanoveniach zmluvy a predstavovalo len účelovú argumentáciu na odôvodnenie záveru o neprijateľnosti podmienky zmluvy. V ďalšom poukázal na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a na dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený všetky ustanovenia rozhodcovskej doložky považoval za súladné so zákonom.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. ) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) . Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza:

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) , alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo písm. c) ZoRK.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd môže zastaviť len vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 ZoRK, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základe zmluvy, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci S. P. SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podobne Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24.02.2011, sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX-XX uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že

Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru) , podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd prvého stupňa pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.

Exekučný súd otázku, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t.j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v článku 17 zmluvných dojednaní k zmluve. Podľa bodu 17.1 týchto dojednaní akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17.2 týchto dojednaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Ďalej v bode 17.2.1 je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov, a to pred I.. N. O., I.. I. D., I.. C. C. alebo C.. C. T..

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník ) , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") .

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) . Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy) , čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 a v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konania bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluvy má teda za následok, že táto podmienka je od počiatku absolútne neplatnou, a preto platí, že strany sa na riešení svojich sporov pred rozhodcovským súdom nedohodli. Absolútna neplatnosť totižto znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky. Nemožno preto pripustiť výklad obsiahnutý v dôvodovej správe k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dôsledkom vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej doložky by ostala zachovaná možnosť prejednať spor pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom. Pre takýto záver je nevyhnutná existencia platne uzavretej rozhodcovskej doložky (v zmysle § 3 a nasl. ZoRK) .

Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 1 OZ. Rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.