KSKE 13 CoE 182/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/182/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607207190 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607207190.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného W. konsolidačná, a.s., D. XX, O., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: Q. S. (B.) nar. XX.X.XXXX, bytom Q., V. XX, o vymoženie 899,98 eur (27.113,00 Sk) s prísl., vedenej u súdneho exekútora X.. W. Q., Exekútorský úrad V., Konštantínova XX, V. pod č. EX/XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XEr/ XXX/XXXX-XX zo dňa 16.12.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi X.. W. Q. trovy exekúcie vo výške 78,59 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Toto rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe návrhu oprávneného a poverenia na vykonanie exekúcie vydaného príslušným súdom dňa 10.8.2007 bol exekúciou na vymoženie pohľadávky v zmysle exekučného titulu - platobného výmeru vydaného Spoločnou Zdravotnou poisťovňou v S. č. XX-XX/XXXXX-X zo dňa 4.11.2004 a č. XX-XX/XXXX zo dňa 24.10.2002 poverený súdny exekútor X.. W. Q.. Konštatoval prvostupňový súd, že súdny exekútor dňa 15.8.2011 podal podnet na zastavenie exekúcie, keďže vykonaným šetrením zistil, že povinný je nemajetný a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v dôsledku čoho ďalšie pokračovanie v exekúcie by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Prvostupňový súd citujúc ust. § 57 ods. 1 písm.h/ a § 58 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil, nakoľko v konaní bolo preukázané, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, avšak bezvýsledne, pretože povinný sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska, je bezmajetný, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou.

O trovách exekúcie rozhodol prvostupňový súd podľa § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 prvá veta zák.č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, a preto na ich náhradu prvostupňový súd zaviazal oprávneného. Trovy exekúcie, ktoré prvostupňový súd priznal súdnemu exekútorovi, pozostávali z paušálnej odmeny exekútora podľa § 15 ods.1 vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 vo výške 46,48 eur a to za 14 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie účtu povinného - DÚ a Obvodný úrad, každé zisťovanie majetku povinného - kataster nehnuteľnosti, OR PZ, každé zisťovanie bydliska povinného - mestský úrad, register obyvateľov, každé zisťovanie platiteľa mzdy - 2x Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ, zdravotná poisťovňa, 2x UPSVaR) a z časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm.a/, ods. 2 citovanej vyhlášky za úkony - výzva pre povinného 2x

15 min., správa o stave exekučného konania - 45 min. t.j. 1 hodina po 6,64 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi úkony účtované podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky a to osobné zisťovanie majetku povinného a ďalšie preverovania 4x v sume 13,28 eur, nakoľko išlo o opätovne potvrdené informácie, ktoré boli sprostredkované prostredníctvom dostupných internetových stránok. Prvostupňový súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 14,85 eur podľa § 22 vyhlášky, a teda celkové trovy exekúcie predstavovali spolu aj s priznaným DPH sumu 78,59 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zastával názor, že povinná je v produktívnom veku a v budúcnosti možno očakávať zmenu jej majetkových pomerov, a preto z tohto pohľadu sa javil nárok za vymožiteľný a nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinnej. Ďalej uviedol, že v uznesení o zastavení exekúcie súd len všeobecne konštatuje, že z podania súdneho exekútora zo dňa 15.8.2011 vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinnej. V uznesení nie sú uvedené konkrétne údaje o zisteniach majetkových pomerov povinnej, t.j. na základe akých konkrétnych skutočností súd zastavil exekúciu. Zmyslom a účelom právnej úpravy zakotvenej v Exekučnom poriadku je vymôcť pre oprávneného plnenie priznané mu vykonateľným exekučným titulom. Zastavením exekúcie bez súhlasu a bez vyjadrenia oprávneného, ktorý má dispozičné právo vo vzťahu k návrhu na vykonanie exekúcie, došlo k odopretiu práva oprávneného na súdnu ochranu, ktorej súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd predmetné uznesenie nedoručil v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko ho doručil iba právnej zástupkyni oprávneného, ktorá však bola splnomocnená len na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a nie je poverená na ďalšie zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a zákonné, z dôvodu ktorého ho žiadal potvrdiť. Citujúc ust. § 57 ods. 1 písm.h/ Exekučného poriadku zdôraznil, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie, pretože po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinnej osoby bolo zistené, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinnej, ktoré nemajú žiadne reálne opodstatnenie, vychádzajúc z jeho zistených osobných a majetkových pomerov, sú pre rozhodovanie v danej veci bez právneho významu. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2007, teda zistené osobné a majetkové pomery povinnej sa po dobu 4 rokov nezmenili. Zdôvodnenie majetnosti povinnej v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch a nemôže byť výsledkom subjektívneho názoru oprávneného. Pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.h/ Exekučného poriadku sú rozhodujúce majetkové pomery povinnej v čase, keď sa exekúcia vykonáva a nie budúce (neisté) majetkové pomery, inak by predmetná právna úprava nemala zmysel.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Takýto záver vyvodil prvostupňový súd zo šetrenia vykonaného súdnym exekútorom, ktorý nezistil žiaden majetok patriaci povinnej, z ktorého by bolo možné zabezpečiť účel exekúcie a to uspokojením pohľadávky oprávneného.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Z obsahu pripojeného exekútorského spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo vydané spolu s výzvou povinnej na poskytnutie súčinnosti, avšak uvedená

zásielka sa vrátila ako nedoručená, keďže povinná sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, je neznáma, čo vyplýva aj z vykonaného šetrenie cestou Obvodného oddelenia PZ F. zo dňa 15.12.2008, ktorý oznámil, že doručenie zásielky nie je možné, pretože sa menovaná vyše roka zdržiava v U. na neznámom mieste. Majetkové pomery povinnej zisťoval súdny exekútor aj v roku 2011 pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie a tieto zistil komplexne, o čom oprávneného (nie právneho zástupcu) informoval v správe o stave exekúcie zo dňa 11.8.2011, čo vyplýva z obsahu pripojeného exekútorského spisu.

Zo strany oprávneného v podanom odvolaní nebola uvedená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej. Je potrebné zdôrazniť, že pre rozhodovanie vo veci je rozhodujúci stav, ktorý existuje v čase rozhodovania a nemožno prihliadať na možný ale ničím konkrétnym nepodložený budúci stav. Pokiaľ oprávnený zistí, že povinná sa zamestnala a prípadne podniká, a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne, pretože vykonávanie ďalších úkonov zo strany exekútora by bolo nehospodárne a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ tento na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. V danom prípade totiž došlo k zastaveniu exekúcie, a teda súd musí rozhodnúť aj o náhrade trov exekúcie. Vo všeobecnosti platí podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie, vrátane odmeny exekútora, náhrady jeho výdavkov, náhrady za stratu času exekútora podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza povinný. Povinný hradí trovy exekúcie aj pri zastavení exekúcie a to vtedy, ak k zastaveniu exekúcie dôjde nie zavinením oprávneného alebo nie preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto konaní nejde o prípad, že exekúcia bola zastavená, pretože to zavinil oprávnený. Toto konanie bolo zastavené z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie t.j. pre nemajetnosť povinnej a pre tento prípad platí ustanovenie § 203 ods.2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, odvolateľ žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu, a teda podal odvolanie aj proti výroku o trovách exekúcie, avšak odvolaním nenapadol správnosť priznaných trov exekúcie, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa aj v tejto časti t.j. vo výroku o trovách exekúcie potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal ich náhradu, pretože oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.