KSKE 13 CoE 89/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/89/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608212632 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608212632.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Z. J. a.s., so sídlom M. XX, K., IČO: XX XXX XXX vo veci Krajskej pobočky C., A. E. 1, XXX XX C. proti povinnému W., spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom Z. XX, A. O., IČO: XX XXX XXX, pre vymoženie sumy 3 301,63 eur s prísl. vedenej u súdneho exekútora B.. B. A., N. úrad C., so sídlom B. XX, C. pod sp.zn. Ex XXXX/XXXX, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2Er/431/2008-17 zo dňa 2.3.2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a.

Uznesenie vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 2.3.2012 zastavil exekúcie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 22.9.2008 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora B.. B. A., ktorý predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. l písm.g/ Exekučného poriadku, pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra a pretože jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd uviedol, že zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 27Cbr/15/2007 zo dňa 10.4.2008, a to dňom 6.10.2009 a na základe tohto zistenia zastavil exekúciu podľa § 57 ods. l písm.g/ Exekučného poriadku. V konaní súdny exekútor predložil vyčíslenie trov exekúcie a žiadal priznať trovy vo výške 55,57 eur voči oprávnenému. Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 196, § 197 a § 200 ods.2 Exekučného poriadku a uviedol, že má za to, že neboli splnené podmienky, na základe ktorých by zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie, a to najmä z dôvodu, že oprávnený nijakým spôsobom nezapríčinil zastavenie exekúcie a tiež z dôvodu, že povinný nebol vymazaný z obchodného registra z dôvodu nemajetnosti.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a uviedol, že z výmazu povinného z obchodného registra vyplýva, že nevlastní žiaden majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Ak je rozhodnuté o zrušení spoločnosti v prípade, že spoločnosť má majetok, súd nariadi likvidáciu a po likvidácii ju vymaže z obchodného registra a ak nemá majetok, súd ju vymaže bez nariadenia likvidácie, z čoho vyplýva, že v oboch prípadoch je spoločnosť pri výmaze nemajetná. Uviedol, že podľa jeho názoru, súd má skúmať všetky podmienky konania a dôvody jeho zastavenia, a teda aj dôvody, ktoré smerujú k spravodlivému vysporiadaniu sa s nárokmi ďalšieho účastníka, ktorým je súdny exekútor. Na zastavenie exekúcie boli dané dva dôvody, a to neprípustnosť a skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a

tretím dôvodom je zavinenie oprávneného, pretože mal a mohol zánik povinného predpokladať už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa pri rozhodnutí vychádzal iba z neprípustnosti exekúcie a nezohľadnil aj ďalší dôvod, ktorým je nemajetnost' povinného. Uviedol, že od súdneho exekútora nemožno spravodlivo požadovať, aby zodpovedal za dôsledky právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným a aby znášal trovy exekučného konania, ktoré hradil z vlastného majetku. Exekútor nemá na výber, či v exekúcii bude pokračovať alebo nie, ale má zákonom danú povinnosť postarať sa o vykonanie exekúcie a teda exekučné úkony vykonať, čo vytvára nerovné postavenie oboch účastníkov konania pokiaľ ide o trovy exekúcie, keď jeden z účastníkov je neprimerane zvýhodnený na úkor iného účastníka. Princíp zodpovednosti súdneho exekútora za vzniknuté účelné trovy exekúcie s povinnosťou ich znášať, nie je obsahom žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku, argumentáciu súdu prvého stupňa považuje za nesprávnu. Dôvod zániku povinného mohol oprávnený predpokladať, nakoľko tento dôvod možno objektívne predpokladať u spoločnosti neplniacich si svoje záväzky vždy a o to skôr u spoločností, u ktorých bola začatá exekúcia. Preto argumentácia, že oprávnený nezapríčinil zastavenie exekúcie, nemá skutkový ani právny základ a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici. Navrhol napadnuté uznesenie vo výroku č.I. doplniť aj o dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods.l písm.h/ a § 203 ods.l Exekučného poriadku a výrok č.II zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi priznáva náhradu trov exekúcie podľa vyčíslenia z 1.2.2012.

Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 24.4.2012 k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v uznesení zo dňa 2.3.2012, ktorým súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Odvolací súd podľa § 212 ods.l O.s.p. prejednal odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvého stupňa v oboch napadnutých výrokoch, t.j. o zastavení exekúcie ako aj o trovách exekúcie, a to podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie oprávnený nepodal odvolanie a odvolanie podal súdny exekútor. Podľa § 37 ods.l Exekučného poriadku súdny exekútor je účastníkom konania iba ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. Keďže vo výroku o zastavení exekúcie súd nerozhoduje o trovách exekúcie, súdny exekútor podľa uvedeného ustanovenia nie je účastníkom konania o zastavení exekúcie, a teda podľa § 201 O.s.p. nie je osobou oprávnenou na podanie odvolanie. Preto odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods.l písm.b/O.s.p. odmietol a prejednal jeho odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté dňa 3.9.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 22.7.2007 a vykonateľnosť dňa 7.8.2007. Uvedenými exekučnými titulmi oprávnený uložil povinnému povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania s úhradou poistného, a to za obdobie od 1.12.1996 do 30.9.1998, teda povinnosť bola uložená cca 10 rokov po vzniku omeškania.

Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I zo dňa 1.2.2012 spoločnosť povinného bola z obchodného registra vymazaná ku dňu 6.10.2009 a jej zrušeniu predchádzalo rozhodnutie Okresného súdu Košice I č.k. 27Cbr/l 5/2007-47 zo dňa 10.4.2008 o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods.3 písm.c/ z dôvodov podľa § 68 ods.6 Obchodného zákonníka. Ak došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a bez právneho nástupcu, potom podmienkou zrušenia bez likvidácie bolo, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora /§ 68 ods.9 Obchodného zákonníka/, a teda ani na úhradu trov exekúcie.

Po udelení poverenia na vykonanie exekúcie dňa 22.9.2008 súdny exekútor vydal dňa 14.10.2008 Upovedomenie o začatí exekúcie, a teda postupoval v exekúcii riadne.

Z uvedeného teda vyplýva, že k výmazu povinného z obchodného registra došlo z dôvodu jeho nemajetnosti.

I keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods.l písm.g/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, ktorým v danej veci je strata hmotnoprávnej aj procesnej spôsobilosti povinného, neznamená to, že pri rozhodnutí o trovách exekúcie, nie je možné zohľadniť prípadnú nemajetnost' povinného, ak táto vyplýva z predložených dôkazov.

Podľa § 196 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods.1, 2, 3 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/, 1) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške."

V danej veci k zániku povinného došlo z dôvodu jeho nemajetnosti, ktorá skutočnosť má dopad aj na dôvod zastavenia exekúcie a tiež na rozhodnutie o trovách exekúcie. Preto aj súd prvého stupňa mal o zastavení exekúcie rozhodnúť podľa § 57 ods.l písm.h/ Exekučného poriadku a následne o trovách exekúcie rozhodnúť podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku. Uvedený právny záver vyplýva z uznesenia NS SR sp.zn. 3M Cdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011.

Odvolací súd naviac uvádza, že v čase podania žiadosti oprávneného súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, už na Okresnom súde Košice I cca jeden rok prebiehalo konanie o zrušenie spoločnosti a jeho exekučné tituly už povinný zrejme ani neprevzal, keďže sa na adrese svojho sídla už nezdržiaval. Podľa odvolacieho súdu k neúspešnosti exekúcie prispelo aj to, že oprávnený poplatok z omeškania za roky 1996-1998 uložil povinnému zaplatiť až v roku 2008.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods.l písm.b/ O.s.p. odmietol a vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom posúdi oprávnenosť súdnym exekútorom vyúčtovaných trov exekúcie a posúdi, či vyúčtované hotové výdavky sú uplatnené v súlade s právnou úpravou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.