KSKE 14 CoE 134/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/134/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206221018 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206221018.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Ján Pirč, Štrbská 4, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenská kúpeľná a liečebná spoločnosť, a.s. v konkurze, Kúpeľná 82, Sobrance, IČO: 36 569 844, proti povinnému T.. Y. S., X. W., L. XX, pre vymoženie 16.596,96 eur, vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Rudolfom Dulinom, so sídlom v Michalovciach, Štúrova č. 12, pod sp.zn. Ex/432/2006, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 39Er/2243/2006-59 zo dňa 29.03.2011 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zaväzuje oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 129,89 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Rudolfovi Dulinovi trovy exekúcie vo výške 129,89 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 14.02.2008 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Zároveň si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 252,31 eur. Súc je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu 3CoE/496/2010, že vyhlásenie konkurzu na majetok povinného predpokladá, že povinnému zostal majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, vymáhanú v tomto exekučnom konaní a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí 3Cdo/104/2008, ktorý vyslovil, že na základe analógie procesného práva podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku je aj v prípade zastavenia exekúcie zo zákona potrebné rozhodnúť o tom, kto a v akej výške uhradí súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, opätovne sa zaoberal posudzovaním účelnosti súdnym exekútorom uplatnených trov exekúcie vo výške 252,32 eur ako aj tým, kto by mal súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie uhradiť a dospel k záveru, že účelne vynaložené trovy exekúcie predstavujú 129,89 eur a zaviazal povinného k ich úhrade. Keďže oprávnený nemohol za to, že sa exekučné konanie ex lege zastavilo vstupom povinného do konkurzu a vyhlásenie konkurzu na majetok povinného predpokladá, že povinnému zostal majetok, ktorým by bolo možné uspokojiť pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní, zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi, Mgr. Rudolfovi Dulinovi trovy exekúcie vo výške 129,89 eur, ktorá pozostáva z paušálnej sumy 26,56 eur, náhrady hotových výdavkov 82,59 eur a 19 % DPH zo sumy 109,15 eur, čo činí 20,74 eur spolu 129,89 eur. Uplatnenú odmenu podľa časovej špecifikácie exekútorovi nepriznal z dôvodu, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou, podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania s odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie povinný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súdny exekútor si mal prihlásiť svoju pohľadávku priamo v konkurznom konaní, a to prihláškou v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z.

o konkurze a reštrukturalizácii. Analógia, na ktorú súd prvého stupňa odkazuje poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR neobstojí. V takomto prípade by sa táto pohľadávka dala uspokojiť z výťažku speňaženia majetku. V prípade popretia tejto pohľadávky správcom by sa exekútor mohol domáhať určenia jej pravosti na súde. V tejto súvislosti zdôraznil, že súdny exekútor si svoju pohľadávku v konkurze neprihlásil. V súčasnosti je už konkurz, ktorý bol vedený proti povinnému zrušený a všetok majetok, ktorý bol zaradený do podstaty bol v celom rozsahu speňažený a výťažok rozdelený medzi prihlásených veriteľov. V súčasnosti je proti povinnému vedené Okresným súdom Košice I konanie o oddĺžení v súlade s ust. § 166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii pod sp.zn. 31K/26/2007. Pretože pohľadávka súdneho exekútora nebola do konkurzu prihlásená, nebolo možné ju pri rozvrhu z výťažku uspokojiť. Prihlásením pohľadávky v konkurze si súdny exekútor sám zavinil, že jeho pohľadávka nebola v rámci konkurzu uspokojená a jeho nesprávny procesný postup nemôže Okresný súd Košice II odmeniť tým, že mu prizná pohľadávku súdnym rozhodnutím vydaným po takmer 4 rokoch od začatia konkurzného konania voči osobe povinného. Takýmto postupom by bol súdny exekútor neprimerane zvýhodnený oproti ostatným veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, prihlásili zákonným postupom do konkurzu a sú uspokojovaní v súlade s ustanoveniami zákona o ZKR. Je zrejmé, že pohľadávka súdneho exekútora vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu, a to v exekučnom konaní 39Er/2243/2006, ktoré sa zastavilo dňom vyhlásenia konkurzu. Preto táto pohľadávka nemohla vzniknúť za trvania konkurzu, nemôže mať povahu ani pohľadávky proti podstate a už vôbec jej Okresný súd Košice II nemôže priznať status pohľadávky vzniknutej po zrušení konkurzu s vykonateľnosťou do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle výroku napádaného rozhodnutia. Uvedené by bolo v rozpore s ust. § 169 ods. 1 ZKR, podľa ktorého: Pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia, alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie .

Súdny exekútor JUDr. Dulina vo vyjadrení sa k odvolaniu povinného navrhol uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 10.08.2006 a bezodkladne po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie začal uskutočňovať všetky opatrenia potrebné pre riadne uspokojenie pohľadávky oprávneného - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného, blokácia bankových účtov povinného a začatie exekúcie predajom nehnuteľností povinného, vrátane pracovných ciest do trvalého pobytu povinného. Konkurz na majetok povinného bol vyhlásený až dňa 23.01.2008, t.j. cca 1,5 roka po začatí exekučného konania. Za toto obdobie súdny exekútor vykonal všetky kroky potrebné pre uspokojenie predmetnej pohľadávky oprávneného, pričom nemohol predpokladať vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Súdny exekútor je štátom poverená osoba na vymáhanie pohľadávok a za túto činnosť mu patrí náhrada účelne vynaložených trov exekúcie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. s uznesením Krajského súdu v Košiciach 6K/27/2005-300 zo dňa 25.10.2011, ktoré pripojil z konkurzného spisu Krajského súdu v Košiciach 6K/27/2005, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné.

Súčasná súdna prax týkajúca sa rozhodovania o trovách exekúcie v dôsledku zastavenia exekúcie zo zákona (§ 48 zákona č. 7/2005 Z.z.) nebola do 01.01.2012 jednotná v otázke, či má v danej procesnej situácii súd rozhodnúť o trovách exekúcie. Túto otázku neriešil Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a výslovne ani Exekučný poriadok. V tomto smere Najvyšší súd SR (rozhodnutie sp.zn. 3Cdo/104/2008) vyslovil právny názor, že na základe analógie procesného práva treba postupovať aj v tomto prípade (podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku) , teda aj v prípade exekúcie zastavanej ex lege je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky) , ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu. Na druhej strane Ústavný súd SR uznesením zo 16.12.2008 sp.zn. III ÚS/432/2008 - 16 odmietol sťažnosť JUDr. I. T. s odôvodnením, že v rámci predbežného prerokovania sťažnosti nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by signalizovali možné zistenie takej arbitrárnosti, alebo

zjavnej nedôvodnosti právnych alebo skutkových záverov krajského súdu, ktoré by mohli viesť k zisteniu o porušení základných práv a slobôd sťažovateľky, pričom výklad zákonného ustanovenia, ktoré upravuje predpoklady na vznik nároku na náhradu trov konania, patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu. Platí to aj pre rozhodnutie o priznanie nároku na náhradu trov konania podľa § 200 až § 203 Exekučného poriadku. Exekútor má právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli, na tom nič nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Tento výklad zákonných ustanovení všeobecného súdu je podľa názoru Ústavného súdu SR ústavne konformný, preto zamietol sťažnosť súdnej exekútorky pre zjavnú neopodstatnenosť.

Nejednotnosť v otázke, či môže súd v procesnej situácii zastavenia exekučného konania vyhlásením konkurzu ex lege rozhodnúť o trovách exekúcie na základe analógie procesného práva, alebo že pohľadávka exekútora sa po zastavení konania ex lege stala pohľadávkou konkurznou, ktorú si súdny exekútor môže uplatňovať prihlásením do konkurzu, vyriešila novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 348/2011 Z.z., ktorá s účinnosťou od 01.01.2012 doplnila doterajšie znenie ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku o nový odsek 3, ktorý ustanovuje: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku, pokiaľ nie je ustanovené inak. Pretože novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 348/2011 Z.z. nemá prechodné a záverečné ustanovenia, ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku sa aplikuje aj na konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z. Pretože sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený.

Aj keď uznesením Krajského súdu v Košiciach 6K/27/2005-300 zo dňa 20.10.2011, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 06.12.2011, bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu: Východoslovenská kúpeľná a liečebná spoločnosť, a.s., Kúpeľská č. 82, Sobrance, IČO: 36 569 844 a JUDr. Ján Pirč, Kpt. Nálepku 17, Košice bol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty, oprávnený doposiaľ nestratil spôsobilosť byť účastníkom konania v súlade s ust. § 19 O.s.p., lebo nezanikol výmazom z obchodného registra.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukázaním na citované zákonné ustanovenia odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 220 O.s.p. tak, že zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa dospel k záveru, že nevyhnutné trovy exekúcie sú vo výške 129,89 eur, na ktoré dôvody odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.