KSKE 14 CoE 22/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209228744 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209228744.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: E., s.r.o., E. XX, Y., M.: XX XXX XXX, zastúpeného G.. D. D., advokátom, E. XX, Y., proti povinnému: N. J., E. XXX/XX, U., M.: XX XXX XXX, o vymoženie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom G.. Z. U., V. XX, Y. pod č. Ex XXXXX/XXXX o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu U. II, zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie tak, že exekúciu z a s t a v u j e.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal u súdneho exekútora nariadenia exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške X.XXX,XX eur s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave č. SR 12750/2009 zo dňa XX.X.XXXX.

Dňa XX.XX.XXXX doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. XXXX/XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX.

Dňa XX.X.XXXX doručila povinná súdu podanie, v ktorom uviedla, že dňa XX.X.XXXX uzavrela zmluvu o úvere so spoločnosťou E.. Zmluvu uzatvorila povinná ako fyzická osoba - podnikateľ. V zmluve o úvere je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov a nie je v nej uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Úver si brala z núdze, viac krát a vždy splatila predchádzajúci a niečo jej ešte zostalo. Pokiaľ ide o to, že v zmluve je zaškrtnutá kolónka, že si povinná berie úver na účely podnikania, tak vysvetlila, že ako živnostníkovi by jej inak úver neposkytli. Od X.XX.XXXX pracuje ako obchodný zástupca pre poisťovňu Q. a.s., na I.. Živnostenský list, ktorý má, doteraz nepoužila na žiadne podnikateľské účely. Zmluva o úvere bola poskytnutá ako spotrebiteľská bez toho, aby boli vysvetlené náklady. Povinná žiadala exekúciu zastaviť. Podľa ust. § 41 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p. súd posúdil toto podanie podľa jeho obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie.

Na základe výzvy súdu prvého stupňa zo dňa XX.X.XXXX a opätovnej výzvy zo dňa XX.X.XXXX oprávnený k návrhu povinnej uviedol, že uzavrel s povinnou ako dlžníčkou zmluvu o úvere, a to podľa § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom povinná si predmetný úver brala ako živnostník v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti, čo vyplýva aj zo samotnej zmluvy o úvere. V predmetnej zmluve je okrem mena a priezviska povinnej uvedené aj jej obchodné meno, IČO a miesto podnikania. Zároveň povinná sama prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, pričom povinná k uvedenému prehláseniu pripojila svoj podpis. Povinná mala pritom na výber z viacerých možností (na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo na iný účel) , výber závisel iba na povinnej. Tvrdenie povinnej preto oprávnený považuje za účelovú obranu.

Oprávnený je tiež toho názoru, že povinná nebola pri uzatváraní zmluvy o úvere v postavení spotrebiteľa. Zmluva o úvere uzatvorená v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka má povahu absolútneho obchodu a záväzkové vzťahy, ktoré vznikajú medzi účastníkmi, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) . Tento druh zmluvy, vzhľadom na zmluvné strany, ktoré boli podnikateľmi, nemal charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ani Zákona o ochrane spotrebiteľa a ani charakter zmluvy o úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 až 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, že súd je bez návrhu účastníka konania povinný skúmať, či nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Podľa citovaného ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/, c/ citovaného zákona, t.j. ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd nezistil, že by boli dané dôvody na zastavenie exekučného konania. Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že v tejto zmluve je povinná označená ako fyzická osoba oprávnená podnikať, o čom svedčí IČO povinnej XX XXX XXX. Zároveň z tejto zmluvy vyplýva, že povinná si úver brala na účely podnikania. Navyše, povinná súdu napriek jeho výzvam dosiaľ nepredložila žiadne listinné dôkazy o opaku, to znamená, že by jej bol úver poskytnutý na iné účely, ako na podnikanie.

Súd uzavrel, že povinná bola ako fyzická osoba oprávnená podnikať, právne predpisy o ochrane spotrebiteľa sa na ňu nevzťahujú, a teda v danom prípade nie sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie pre niektorý z dôvodov zastavenia uvedených v § 57 Exekučného poriadku. Okrem toho, exekučné konanie je vo svojej podstate konaním nesporovým. Jeho účelom je len zabezpečenie núteného výkonu právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Pokiaľ sa povinná domnieva, že bola pri podpise predmetnej zmluvy o úvere uvedená do omylu, resp. ju považuje za nesprávnu alebo nezákonnú, má možnosť domáhať sa na súde vyslovenia jej neplatnosti. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie povinná, pričom navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedla, že v spoločnosti Pohotovosť už mala úver štyrikrát a kolónka poskytnutia finančných prostriedkov v predchádzajúcich zmluvách nebola. Pri podpise poslednej zmluvy bola uvedená do omylu a na novú kolónku nebola upozornená. V odvolaní uviedla, že sa bráni podľa predpisov o ochrane spotrebiteľa. V úverovej zmluve sú závažné nedostatky a to - nie je údaj o RPMN, ročný úrok z omeškania je XX,XX %, viac ako XX % odplata za poskytnutie úveru, splnomocňovacia doložka, rozhodcovská doložka. Na žiadne podnikanie úver nebrala, ale na splácanie

iných úverov, za zvyšné finančné prostriedky zakúpila osobný počítač pre svojho syna do domácnosti a o tejto skutočnosti doložila k odvolaniu doklad. K svojmu odvolaniu v prílohe doložila list z Ministerstva spravodlivosti zo dňa XX.X.XXXX, ďalej predchádzajúcu zmluvu a splátkový kalendár kde bola suma vo výške XXX,XX eur splatená novou zmluvou a tiež list zo dňa X.X.XXXX k ponuke práce pre zmazanie dlhu. Tvrdila, že finančné prostriedky neboli použité na podnikanie.

Oprávnený sa k odvolaniu povinnej nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa X.XX.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie povinnej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie povinnej proti výroku, ktorým súd prvého stupňa nevyhovel jej návrhu na zastavenie exekúcie je dôvodné.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

V ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku je uvedené, kedy súd exekúciu zastaví. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ZRK) , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo,

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc z ust. § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby

právoplatný nebol. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Exekučný súd tak môže urobiť kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž dopĺňa Exekučný poriadok o špeciálne prípady, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, teda aj v prípade, ak už bolo vydané poverenie exekútorovi. Exekučný súd ak sú splnené zákonom vyžadované podmienky, exekučné konanie uznesením zastaví.

Pri výkone exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu je potrebné vychádzať z toho, že kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutia nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov z nej existujú výnimky. Určenie týchto dôvodov patrí zákonu. Takouto v zákone stanovenou výnimkou je aj ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu (ods. 2 cit. ustanovenia) . Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dáva teda exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a to posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení.

Pokiaľ zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo (a povinnosť) preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené jeho výrokovou časťou je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a exekučný súd už v rámci postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zistí, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zodpovedá zákonu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) .

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

Vyššie uvedená právna úprava a jej výklad je takisto v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a vyplýva z nej povinnosť súdu aj pri nútenom výkone rozhodnutia, v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán, chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom (napr. rozsudok Súdneho dvora zo X.XX.XXXX vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL) .

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Exekučný poriadok nevylučuje, aby súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie a neskôr ju zastavil, ak zistí, že sú splnené podmienky pre úplné, alebo čiastočné zastavenie exekúcie, lebo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre neskoršie úplné, alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Zmluva o úvere č. XXXXXXX bola medzi účastníkmi uzavretá XX. 7. XXXX, čo znamená, že práva a povinnosti z tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné súvisiace okolnosti, je potrebné posudzovať podľa hmotného práva platného v čase jej uzavretia.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Keď teda oprávnená poskytla peňažné prostriedky v rámci svojho podnikania povinnej, ktorá je fyzickou osobou a úver vo forme pôžičky bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom povinná sa zaviazala splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, je potrebné tento vzťah posúdiť ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy.

V súlade s ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od XX.XX.XXXX, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku bola plne zosúladená s právom Európskej únie až novelou Občianskeho zákonníka od X.X.XXXX, k zosúladeniu vnútroštátnej právnej úpravy došlo už skôr (od XX.XX.XXXX) v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (novelou vykonanou zákonom č. 616/2004 Z.z.) aj vyššie citovaným ustanovením § 23a. V rozhodnom období (15.7.2008) bolo preto bez právneho významu, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keby bola predmetná zmluva uzavretá pred účinnosťou novely Zákona o ochrane spotrebiteľa, už v období od X.X.XXXX. (pristúpenie SR k Európskej únii) malo na území SR prednosť uplatňovanie komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke ochrany spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

Odvolací súd sa preto nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že na povinnú nemožno hľadieť ako na spotrebiteľa. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje odlišne od § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, že úver poskytol povinnej ako podnikateľke - živnostníčke na jej podnikanie a nie na osobné účely. Toto oprávnený, ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že povinná je živnostníčka ešte neznamená, že úver zobrala na účely svojho podnikania.

Záver odvolacieho súdu o tom, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, vyplýva z úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Oprávnený poskytol povinnej dočasné finančné prostriedky vo forme úveru a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Povinná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba a úver jej nebol poskytnutý v rámci zamestnania, obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na označenie povinnej v rozsudku rozhodcovského súdu ako podnikateľa, je záver súdu prvého stupňa nesprávny. Povinná je v zmluve

o úvere identifikovaná menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a IČO-m, z čoho je zrejmé, že ide o fyzickú osobu - živnostník, nekonajúcu pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a sú tak naplnené zákonné kritéria spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na to, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Preto, ak oprávnený chce tvrdiť, že jednotlivé zmluvné podmienky dohodol s povinným individuálne, musí podľa článku 3 ods. 2 Smernice rady č. 93/13/EHS podať o tom dôkaz. Takýto dôkaz oprávnený v súdnom konaní nepodal.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Nakoľko neboli splnené podmienky ani na potvrdenie uznesenia (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) , odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a exekúciu zastavil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto konaní preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.