KSKE 14 CoE 26/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/26/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207229547 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207229547.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: SR - U. riaditeľstvo PZ v U., U. 8, U., M.: XX XXX XXX, proti povinnému: D. H., nar. X.X.XXXX, O. XX, U., o vymoženie XX,XX eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom M.. G.. Y. L., V. 3, U. pod sp. zn. Ex XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu U. II, zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi M.. G.. Y. L., V. 3, U. trovy exekúcie vo výške XX,XX eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepriznaní trov odvolacieho konania účastníkom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi M.. G.. Y. L., V. 3, U. trovy exekúcie vo výške XX,XX eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením zo dňa XX.X.XXXX exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor a žiadal priznať trovy exekúcie. Súd prvého stupňa si osvojil právny názor vyslovený odvolacím súdom v uznesení sp. zn. XXCoE XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom vychádzal zo zistenia, že povinný zomrel po začatí exekúcie a dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť. Keďže povinný nezanechal žiaden majetok, bol bezmajetný, konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196 § 200 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 3, § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 a § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume XX,XX eura. Na zaplatenie týchto trov zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, lebo povinný zomrel nemajetný, takže jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Exekúcia sa začala spísaním zápisnice oprávneným pred súdnym exekútorom o návrhu na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX, preto pre výpočet trov exekúcie je potrebné aplikovať ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách exekútorov platné do XX.X.XXXX.

Trovy pozostávajú z časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky za jednu aj začatú hodinu exekučnej činnosti účelne vynaloženej na vykonávanie exekúcie v sume X,XX eura (spracovanie lustrácie dedičskej kancelárii - XX min) ; z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 vyhlášky za získanie poverenia a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v sume X,XX eura (2x po X,XX eura) , z hotových výdavkov v sume X,XX eura vzniknutých súdnemu exekútorovi na poštovnom v sume X,XX eura, ďalších nevyhnutných výdavkoch v sume X eura a telekomunikačných výdavkoch vo výške X,XX eura a z XX% dane z pridanej hodnoty zo sumy XX,XX eura vo výške X,XX eura. Ďalšie uplatňované náhrady za špecifikované úkony súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože bezprostredne neviedli k výkonu exekúcie, mali charakter administratívnych činností alebo išlo o úkony, ktoré nebolo možné oceniť časovou odmenou, lebo boli oceňované paušálnou odmenou.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal trovy odvolacieho konania, lebo konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Zdôraznil, že exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a ani zavinením oprávneného, preto nie je dôvod, aby znášal trovy exekúcie. S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne na rozsudok vo veci Van der Mussele proti Belgicku z 23.11.1983 séria A č. 70, uviedol, že súdny exekútor má pri vykonávaní exekúcie monopolné postavenie, s čím súvisí aj riziko, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, ani nákladov exekúcie, toto riziko však nemôže súdny exekútor bezdôvodne prenášať na oprávneného. Uviedol tiež, že ak súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti zistil, že povinný zomrel, mohol si trovy exekúcie uplatniť v dedičskom konaní. Oprávnený zdôraznil, že návrh na vykonanie exekúcie podal dôvodne a k zastaveniu exekúcie došlo bez jeho zavinenia, pretože nemohol predvídať, že povinný subjekt v priebehu exekučného konania zanikne bez právneho nástupcu.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne. Poukázal na právny názor odvolacieho súdu, ktorý vychádzal z nemajetnosti povinného, kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Pokiaľ oprávnený oprel svoje odvolanie aj o konkrétne rozhodnutie Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, uviedol, že na daný prípad nemožno toto rozhodnutie aplikovať, lebo uvedený rozsudok sa týkal poskytovania bezplatného poskytovania právnych služieb pri zastupovaní nemajetných advokátom ex offo, u ktorých bolo riziko neuhradenia odmeny opodstatnené. Uviedol tiež, že trovy exekúcie si nemohol uplatniť v dedičskom konaní, lebo dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného ako poručiteľa.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v rozsahu dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné len čiastočne.

Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a s dôvodmi jeho rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje a poukazuje na ne (§ 219 od. 2 O. s. p.) . K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd udáva:

Podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení platnom v čase začatia exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Pod zavinením oprávneného podľa citovaného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

V posudzovanej veci oprávnenému však nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekúcie, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu jej neprípustnosti, lebo povinný zomrel.

Oprávnený a exekútor majú podľa § 200 ods. 1 vety druhej Exekučného poriadku nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Obaja by sa mohli domáhať plnenia od dedičov z majetku poručiteľa - povinného, v danom prípade však exekučné konanie bolo zastavené aj z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie) , pretože povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo pre nemajetnosť poručiteľa zastavené.

Vzhľadom na to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený. Pokiaľ súd prvého stupňa uložil oprávnenému napadnutým uznesením zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, jeho rozhodnutie je vecne správne, pretože súdny exekútor, ktorý vykonáva exekúciu na základe návrhu oprávneného, má právo na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie a pri rozhodovaní o trovách exekúcie musí súd zohľadniť aj nemajetnosť povinného. V posudzovanej veci nezáležalo len od úvahy súdu, či prizná súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, keďže právna úprava jednoznačne ukladá povinnosť oprávnenému znášať trovy exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, teda je nemajetný.

Súd prvého stupňa však nesprávne určil výšku trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pretože priznal súdnemu exekútorovi aj hotové výdavky, ktoré nepreukázal.

Súdnemu exekútorovi priznal súd prvého stupňa náhradu hotových výdavkov vo výške X eurá, ktoré súdny exekútor označil ako ďalšie nevyhnutné hotové výdavky. Z predloženej špecifikácie trov exekúcie však nevyplýva, o aké nevyhnutné hotové výdavky ide a či súdnemu exekútorovi vôbec vznikli.

Popri odmene patrí súdnemu exekútorovi aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky (§ 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) .

Vynaloženie hotových výdavkov musí súdny exekútor preukázať a musí tiež preukázať, že vznikli v súvislosti s vykonávaním predmetnej exekúcie. V posudzovanej veci súdny exekútor neuviedol, v súvislosti s akým úkonom mu vznikli telekomunikačné výdavky a zo spisu vznik tohto výdavku ani nevyplýva.

Odvolací súd preto zmenil uznesenie v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie a priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu v trvaní jednej hodiny v sume X,XX eura a paušálnu odmenu za dva úkony exekučnej činnosti v sume X,XX eura tak, ako ich dôvodnosť v napadnutom uznesením správne posúdil súd prvého stupňa. Náhradu hotových výdavkov na základe preukázaných nákladov poštovného priznal odvolací súd vo výške X,XX eura a XX% daň z pridanej hodnoty zo sumy XX,XX eura vo výške X,XX eura, spolu XX,XX eura.

V posudzovanej veci prvé rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, na odvolanie súdneho exekútora odvolací súd v napadnutom výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V súlade s ustanovením § 224 ods. 3 O. s. p. uložil súdu prvého stupňa rozhodnúť v novom rozhodnutí o veci aj o trovách odvolacieho konania.

Konanie na súde prvého stupňa a na odvolacom súde tvorí až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci jeden celok. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené, v novom rozhodnutí o veci rozhoduje súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania. O týchto trovách však nerozhoduje samostatným výrokom, pretože takýto výrok môže byť len súčasťou rozhodnutia odvolacieho súdu. Trovy odvolacieho konania (ak vzniknú, čo v danom prípade nebolo preukázané) sa po zrušení veci odvolacím súdom a v novom rozhodnutí o veci stávajú súčasťou trov prvostupňového konania. Skutočnosť, že ide o trovy

odvolacieho konania, sa prejaví v špecifikácii trov konania, ktoré súd prvého stupňa osobitne označí tak, ako osobitne vyčísľuje súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia, trovy štátu, znalečné, tlmočné a pod. Ak trovy odvolacieho konania účastníkom nevznikli, alebo si ich neuplatnili, v novom rozhodnutí o veci o nich súd prvého stupňa nerozhoduje a už vôbec nie samostatným výrokom.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa náhradu trov účastníkom odvolacieho konania nepriznal, ako nadbytočný zrušil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O. s. p. a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože oprávnený ako odvolateľ bol v tomto konaní z väčšej časti neúspešný a súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.