KSKE 14 CoE 29/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7898899705 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7898899705.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného: S. poisťovňa, pobočka X., K. XX, X., U.: XX XXX XXX proti povinnému: U. D., nar. XX.X.XXXX, X., I. XX, o vymoženie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom O.. X. J. so sídlom v X., L. dlhá XX, pod č. EX XX/XX, o odvolaní súdneho exekútora O.. K. D., so sídlom L. XX, I. V, náhradníka súdneho exekútora U.. Bc. K. G., proti uzneseniu Okresného súdu X., č. k. Er/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením priznal súdnemu exekútorovi O.. K. D., C. úrad I. V., so sídlom L. XX, I., náhradníkovi súdneho exekútora U.. Bc. K. G. odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) vo výške XX,XX eur.

Rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 5, § 196, § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) a ust. § 14 ods. 1,2,3, § 15, § 22 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. (vyhl.) o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších zmien.

Uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom u súdneho exekútora U.. K. G. domáhal vykonania exekúcie za účelom vymoženia peňažnej pohľadávky od povinného vo výške XXX.XXX,-Sk (t.j. XX.XXX,XX eur) s prísl. na základe vykonateľných Platobných výmerov oprávneného č. XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, Rozhodnutí oprávneného č. XXX-XXX-XXXX/XX, č. XXX-XXX-XXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a Výkazu nedoplatkov oprávneného č. XXX/IV/XXXX-X/XX zo dňa XX. XX. XXXX.

Súd prvého stupňa dňa XX.X.XXXX vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora U.. K. G.. Následne vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a vykonaním predmetnej exekúcie poveril súdneho exekútora O.. X. J..

Dňa XX.X.XXXX doručil súdu prvého stupňa súdny exekútor O.. K. D., ako náhradník súdneho exekútora U.. Bc. K. G. žiadosť o priznanie trov exekúcie. K žiadosti pripojil fotokópiu faktúry č. Ex XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX znejúcu na sumu X.XXX,XX Sk (suma ktorá zahŕňa aj daň z pridanej hodnoty / ďalej len B. / vo výške XX %) a prílohu k danej faktúre, ktorej obsahom je špecifikácia trov vzniknutých súdnemu exekútorovi v súvislosti s predmetnou exekúciou. Súdny exekútor (O.. K. D.) žiadosť odôvodnil

tým, že hoci súd o zmene súdneho exekútora rozhodol, o trovách exekúcie pri zmene exekútora však nerozhodol aj keď rozhodnúť mal. Ďalej uviedol, že oprávnený viedol so súdnym exekútorom (U.. Bc. K. G.) súdny spor o vydanie preddavkov, ktorý bol ukončený rozhodnutím zo dňa X.XX.XXXX a toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa X.XX.XXXX. Keďže oprávnený trovy vzniknuté súdnemu exekútorovi U.. K. G. napriek výzve neuhradil, požiadal súd o ich priznanie v ním vyčíslenej výške (X.XXX,XX Sk) .

Súdnemu exekútorovi súd prvého stupňa priznal podľa § 14 ods. 1 písm. a) , ods. 2 vyhlášky a to za prevzatie, spracovanie, zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie X,XX hod., vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia X,XX hod., vyhotovenie zmluvy o vykonaní exekúcie X,XX hod., vydanie upovedomenia a začatí exekúcie X,XX hod., súčinnosť s oprávneným X,XX hod., spolu (X hod./á XXX,XX Sk) X,XX hod., XXX,XX Sk, podľa ustanovenia § X4 ods. 1 písm. b) , § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky, za získanie poverenia na vykonanie exekúcie XXX,XX Sk, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie XXX,XX Sk, spolu XXX,XX Sk. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky, za poštovné XX,XX Sk + B. (XX%) z priznanej odmeny a náhrad (XXX,XX Sk) vo výške XXX,XX Sk, trovy spolu celkom XXX,XX Sk, t.j. XX,XX eur. Súd prvého stupňa uviedol, vychádzajúc z ust. § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky, že pre účely priznania odmeny súdneho exekútora je rozhodujúce časové hľadisko jednotlivých úkonov, t.j. aký čas je reálne potrebný na ich vykonanie, pričom kvantita (počet) jednotlivých úkonov za určitý čas nie je v tomto prípade smerodajná.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že odmena uplatnená súdnym exekútorom určená podľa počtu hodín (časová špecifikácia zo strany súdneho exekútora absentuje) za každý jednotlivý ním vykonaný úkon exekučnej činnosti vo výške XXX,XX Sk nie je v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky, súd preto, berúc na zreteľ náročnosť jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, vychádzal pri priznaní tohto druhu odmeny súdnemu exekútorovi z priemerného času potrebného na vynaloženie toho - ktorého (súdnemu exekútorovi súdom priznaného) úkonu, a tak predmetnú odmenu v načrtnutom smere upravil a následne krátil.

Odmenu určenú podľa počtu hodín uplatnenú súdnym exekútorom za úkony - spracovanie poverenia, odstúpenie exekučného spisu a vrátenie poverenia súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože tieto úkony majú bez akýchkoľvek pochybností charakter administratívnych prác v zmysle ust. § 25 vyhlášky, náhrada za ktoré je už v odmene súdneho exekútora zahrnutá.

Rovnako nebola zo strany súdu prvého stupňa priznaná súdnemu exekútorovi odmena ním uplatnená za úkony spočívajúce v stanovisku k zmene súdneho exekútora, špecifikácii trov exekúcie a ich vyúčtovania, nakoľko tieto úkony nie je možné subsumovať pod úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu oprávneným uplatneného nároku. Obdobnú povahu má aj tzv. vyjadrenie k oprávnenému zo dňa XX. XX. XXXX z obsahu ktorého vyplýva, že išlo len o komunikáciu pri riešení interných záležitostí súdneho exekútora s oprávneným, čiže v tomto prípade nejde o úkon exekučnej činnosti. Ďalej uviedol, že zisťovanie majetku povinného (úkon, za ktorý si súdny exekútor účtoval odmenu vo výške X.XXX,- Sk) nie je z exekučného spisového materiálu súdneho exekútora č. Ex XX/XXXX vôbec zrejmý, nijakým spôsobom zdokumentovaný, z tohto dôvodu súdnemu exekútorovi odmena zaň nemôže prináležať.

V rámci náhrad hotových výdavkov súdneho exekútora nemal súd prvého stupňa z exekučného spisu nijakým spôsobom preukázané (a už vôbec nie zdokumentované) vynaloženie cestovných výdavkov v rámci predmetnej exekučnej veci vzniknutých a ním uplatnených v sume 1. XXX,- Sk, z tohto dôvodu neboli do trov priznaných súdom súdnemu exekútorovi poňaté.

Za účelne vynaložené trovy vzniknuté súdnemu exekútorovi v súvislosti s predmetnou exekúciou považoval súd prvého stupňa trovy priznané vo výške XX,XX eur vrátane B., pričom pri ich priznávaní bral do úvahy aj zmenu zákona č. XXX/XXXX Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, ku ktorej došlo zákonom č. XXX/XXXX Z.z. a ktorá v konečnom dôsledku mala taktiež vplyv na ich výslednú hodnotu.

Rozhodnutie o uložení povinnosti niektorému z účastníkov tohto konania uhradiť trovy priznané súdom súdnemu exekútorovi (O.. K. D.) považoval súd prvého stupňa za predčasné, pretože až z výsledkov ďalšieho priebehu predmetnej exekúcie bude zrejmé, poukazujúc na ustanovenia Exekučného poriadku (ustanovenie § XXX a ustanovenie § 203) , ktorý z účastníkov exekučného konania (či už oprávnený, v prípade, že k takému záveru dospeje súd pri rozhodovaní o zastavení predmetnej exekúcie, alebo povinný) bude tieto trovy znášať (uhradiť) .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor O.. K. D.. V písomných dôvodoch svojho odvolania namietal výšku priznaných trov exekúcie súdom prvého stupňa, pretože neuviedol, na základe akého právneho predpisu použil metódu priemerného času potrebného na vynaloženie toho - ktorého úkonu a tým neodôvodnene krátil časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov, neuznal úkony zisťovania majetku povinného a podľa jeho názoru ani sa nesnažil zistiť, či tieto úkony zisťovania majetku povinného neboli vykonané osobne súdnym exekútorom a v neposlednom rade nepožiadal o predloženie dokladov, ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu, ale účtovníctva exekútorského úradu, ako napr. cestovné príkazy, evidencia jázd vozidla a pod. a teda rozhodol o uplatnených trovách exekúcie nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. uviedol, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu súdneho exekútora odvolací súd uvádza nasledovné:

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie zákonnosti priznanej náhrady trov exekúcie súdneho exekútora podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do XX.XX.XXXX.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. v znení do XX.XX.XXXX, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je X,XX eur (XXX Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je X,XX eur (XXX Sk) .

Podľa § 15 ods. 1 vyhl. v znení do XX.XX.XXXX, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d/ doručenie exekučného príkazu, e/ doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g/ každé zisťovanie bydliska povinného, h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i/ každé zisťovanie účtu povinného, j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 25 vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

V súdnej praxi je už v súčasnosti zastávaný názor, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (vyhláška) vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov, že rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a bez relevancie je ich početnosť. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhl.) . Pretože, ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba X,XX eur patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia, a teda ak sa tak nestalo, potom nie je v rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to bol vyjadril v ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky.

Ďalej za exekučnú činnosť je potrebné považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k vykonaniu núteného výkonu súdnych, prípadne iných rozhodnutí v prospech oprávneného. Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale bezprostredne nesmeruje k nútenému výkonu rozhodnutia.

Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Vyhláška č. 288/1995 Z. z. pri stanovení výšky cestovných náhrad ako hotových výdavkov súdneho exekútora odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Tento bol zrušený a nahradený zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z., ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (základná náhrada) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek XX sa nepoužije.

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z., náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (technický preukaz) .

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, medzi ktoré patria aj cestovné náhrady. Tie sa súdnemu exekútorovi poskytujú za cestu vykonanú v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Podľa doslovného znenia ust. § 22 vyhl. predpokladom pre priznanie náhrady týchto výdavkov je posúdenie, či tieto boli v exekúcii vynaložené účelne. Súdny exekútor k vyúčtovaniu svojich trov exekúcie nedoložil žiaden dôkaz o vzniku hotových výdavkov - cestovného X.XXX,- Sk a ani neuviedol, v súvislosti s akými úkonmi exekučnej činnosti mu tieto hotové výdavky vznikli. Odvolací súd preto považuje za správne, ak súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi tieto hotové výdavky titulom cestovného.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože súdny exekútor nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.