KSKE 14 CoE 7/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608207468 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608207468.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci exekúcie oprávneného: U., s.r.o., U. XX, Q., I.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom T.. L. L., U. XX, Q., proti povinnému: F. L., nar. X.X.XXXX, S. č. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom T.. D. B., Exekútorský úrad Q., S. XX, pod č. EX XXXX/XXXX, o vymoženie istiny XXX,XX eur (XX.XXX,-Sk) s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu P. M. F. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XEr/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu v časti o vymoženie sumy nad XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške X,X % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že dňa X.X.XXXX vykonaním exekúcie proti povinnej poveril súdneho exekútora T.. D. B. pre vymoženie pohľadávky podľa vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti P. rozhodcovská a. s. Q. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. SR XXXX/XX, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému sumu XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) s X,XX% denným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) od XX.X.XXXX do zaplatenia a trovy konania XXX,XX eur (X.XXX,- Sk) . Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vo výške XX.XXX,- Sk ( XXX,XX eur) , ktorý sa zaviazala splatiť spolu s poplatkom vo výške XX.XXX,- Sk (XXX,XX eur) , t.j. spolu sa zaviazala zaplatiť čiastku XXX,XX eur ( XX.XXX,- Sk) . Pre prípad omeškania bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške X,XX% denne z dlžnej sumy. Zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 4 ods. 2 písm. g/ a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami v rozhodnom čase platného zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého je potrebné túto zmluvu posudzovať, keďže vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, podľa ktorého bola zmluva uzavretá, ide o lex specialis. Zdôraznil, že vzťah medzi oprávneným a povinným založený touto zmluvou je spotrebiteľským vzťahom, preto je potrebné aplikovať pre spotrebiteľa výhodnejšie právne predpisy, a to aj vo vzťahu k úroku z omeškania, ktoré ku dňu omeškania XX.X.XXXX neboli v súlade s § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., keďže podľa tohto právneho predpisu mohol veriteľ požadovať úroky z omeškania len vo výške X,X% ročne.

Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje údaj o D., úver sa považuje za poskytnutý bez poplatkov a úrokov, preto exekúciu zastavil nad vymoženie sumy XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) a tiež v úroku nad zákonom stanovenú výšku úrokov z omeškania.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal postup súdu prvého stupňa, ktorým posúdil úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, s ktorého posúdením sa nestotožňuje predovšetkým z dôvodu charakteru podnikateľskej činnosti oprávneného, ktorá mu neumožňuje poskytovať úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávnosť záveru o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania. Poukázal na to, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to aj s bodom 4, podľa ktorého sa v prípade omeškania dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške X,XX% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zdôraznil, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, to znamená riadne a včas plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Vyslovil názor, že úrok z omeškania dohodnutý v tejto výške nie je neprimerane vysoký a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku vzhľadom na podmienky poskytovania úveru - oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie úveru. Zdôraznil, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka umožňovalo zmluvným stranám dohodnúť si výšku úrokov z omeškania. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej úrok z omeškania dohodnutý vo výške X,XX% denne nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Oprávnený v odvolaní tiež namietal, že exekučný súd ním predložený exekučný titul už raz preskúmal pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uznal ho za súladný.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. v rozsahu odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje a poukazuje na ne. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku k odvolacím námietkam dodáva:

Podľa ust. § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Exekučný súd tak môže urobiť kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž dopĺňa Exekučný poriadok o špeciálne prípady, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, teda aj v prípade, ak už bolo vydané poverenie exekútorovi. Exekučný súd ak sú splnené zákonom vyžadované podmienky, exekučné konanie uznesením zastaví.

Nepochybne v danom prípade ide o vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorému záveru súd prvého stupňa dospel po preskúmaní úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Z tejto zmluvy je zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba, lebo z návrhu na vykonanie exekúcie a z rozhodnutia rozhodcovského súdu, ako aj zo samotnej zmluvy o úvere nie je zrejmé, že by mu bol poskytnutý úver za účelom jeho podnikania.

Odvolací súd poukazuje na to, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXX dňa XX.X.XXXX bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Podľa Rozhodnutia Rady Európskej únie zo XX.X.XXXX o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, Rada Európskych spoločenstiev rozhodla vyhovieť žiadosti Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii na základe ratifikačného postupu nadobudla platnosť 1.5.2004. Podľa Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky, čl. I, odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte. To znamená, že odo dňa pristúpenia Slovenskej republiky dňa X.X.XXXX k Európskej únii, pre Slovenskú republiku boli záväzné akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii.

Podľa Smernice rady Európskej únie č. 93/13/EHS z X.X.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3 ods. 1 je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá považovaná za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

V prílohe Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z X.X.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v bode 1 písm. e/ je stanovené: nekalá podmienka uvedená v článku 3 Smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa vzťahuje na zmluvy z dlžnou sumou od XXX eur do XX XXX eur.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa rozumie:

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa č. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavnými zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Slovenská republika s účinnosťou od 1. mája XXXX ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii, pričom ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Európskom spoločenstve predstavuje aj povinnosť dodržiavať komunitárne právo, teda právo orgánov Európskeho spoločenstva. Súčasťou práv európskych spoločenstiev je aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Predpokladom na uplatnenie princípu prednosti je teda rozpor medzi vnútroštátnou a komunitárnou normou, a teda možno konštatovať, že základnou charakteristikou komunitárneho práva je jeho prednosť pred právom vnútroštátnym, pričom toto tvrdenie možno podložiť rozhodnutím Európskeho súdneho dvora vo veci 6/64 Flaminio Costa c/a E.N.E.L., z ktorého okrem iného vyplýva, že pred vnútroštátnym súdom sa nemožno dovolávať žiadneho vnútroštátneho predpisu, ktorý by bol v rozpore s komunitárnym právom. V opačnom prípade by bola ohrozená aplikácia komunitárneho práva, ktorá je nevyhnutným predpokladom na uskutočňovanie cieľov Zmluvy o založení ES. Ďalším obdobným rozhodnutím, ktoré obsahuje problematiku princípu prednosti komunitárneho práva je rozsudok ESD č. 106/77 vo veci Administrazione delle finanze dello Stato c/a S.p.A. Simmenthal, podľa ktorého každý vnútroštátny súd má povinnosť úplne aplikovať komunitárne právo a chrániť práva zverené komunitárnym právom jednotlivcovi, pričom má ponechať neaplikované každé prípadné ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s komunitárnym právom, a to bez ohľadu na čo, či ustanovenie vnútroštátneho práva bolo prijaté pred alebo po prijatí komunitárnej úpravy. V prípade, že dôjde ku konfliktu komunitárneho práva s vnútroštátnou právnou normou, je povinnosťou orgánu aplikujúceho právo vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom komunitárnym (tzv. eurokonformný výklad) . Pokiaľ právna norma členského štátu nepripúšťa eurokonformný výklad, je povinnosťou orgánu aplikujúceho právo nepoužiť túto normu, pokiaľ odporuje komunitárnemu právu.

Pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Európsky súdny dvor vo viacerých veciach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa, a to napríklad v rozsudku vo veci C - 473/00 Cofidis. Ďalej v rozsudku Súdneho dvora vo veci C 243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Győrfi, ESD konštatuje, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno zaručiť len vtedy, ak má vnútroštátny súd možnosť posúdiť takúto podmienku ex offo. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, okrem prípadu, že to spotrebiteľ namieta.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že na predmetný zmluvný vzťah účastníkov konania, ktorý vznikol uzatvorením zmluvy o úvere dňa XX.X.XXXX, je treba aplikovať komunitárne právo, pretože v čase uzatvorenia tejto zmluvy o úvere bola Slovenská republika členským štátom

Európskej únie. Touto komunitárnou normou je Smernica Rady 93/13/EHS, podľa ktorej súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.

Z predloženého výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného vyplýva, že predmetom podnikania oprávneného je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba a z rozsudku rozhodcovského súdu nevyplýva, že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čím sú splnené podmienky podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. preto, aby predmetný úver bolo možné považovať za spotrebiteľský úver. Navyše, zohľadnením § 497 Obchodného zákonníka vo vzťahu k § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ako lex generalis a lex specialis a s poukazom na § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obligatórne ustanovuje použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, možno uzavrieť, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinným pri poskytnutí úveru je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. a nie § 497 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak právny vzťah medzi oprávneným a povinným posúdil ako právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru.

Nárok vyplývajúci z uvedenej zmluvy musí byť v súlade s právnou úpravou úverovej zmluvy v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho záväzná a vyššie uvedená zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Odvolací súd má za to, že nemožno považovať uložené plnenie za dovolené a v súlade s dobrými mravmi, ak je vydané v rozpore so zákonom.

Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere považuje za spotrebiteľský.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. a/ - s/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko vyššie uvedená zmluva o úvere neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver (uvedenú v § 4 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch) , poskytnutý úver sa teda považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu v časti o vymoženie sumy nad XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške X,X % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia zastavil.

Odvolací súd preto považuje odvolanie oprávneného v tom, že na predmetnú zmluvu o úvere a dohodnuté predmetné úroky z omeškania, je treba aplikovať ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka o úrokoch z omeškania, pretože predmetná zmluva o úvere, ako absolútny obchod je zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, za nedôvodné.

To znamená, že súd prvého stupňa správne nepovažoval za záväzné pre povinného, ako spotrebiteľa úrok z omeškania vo výške X,XX % denne. Uplatnené zmluvné úroky z omeškania dohodnuté vo výške X,XX % denne z dlžnej sumy predstavujú XX,XX % ročný úrok z omeškania. Takúto výšku úroku z omeškania je podľa čl. 4 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS potrebné posúdiť ako nekalú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, so zreteľom na povahu tovaru a služieb, na ktorú bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti a ostatné podmienky zmluvy, pretože zmluvné úroky X,XX % denne, čo predstavuje XX,XX % ročný úrok z omeškania sú viac ako XX násobne vyššie ako zákonné úroky z omeškania X,X% ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že podľa práva Európskej únie sú spotrebiteľské zmluvy občiansko-právnym inštitútom a nie inštitútom obchodného práva. Preto na ne treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o výške úroku z omeškania.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.