KSKE 15 CoE 10/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608213422 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608213422.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K., N.. V.. Q.., so sídlom v G., K. XX, F.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej: M. E., nar. XX.XX.XXXX, J. Y. XX, X., v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 5075/2008 o vymoženie 125,47 eur (3.780,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.09.2011, č. k. 2Er 462/2008-20, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu v časti o vymoženie sumy nad 99,58 eur (3.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 24.11.2007 do zaplatenia zastavil.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal súd prvého stupňa pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 125,47 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v konaní bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, sp. zn. SR 01607/08 zo dňa 07.03.2008. Týmto rozsudkom bola povinná zviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 175,26 eur s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 167,30 eur od 24.11.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 105,40 eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 35,92 eur, poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 7480194 zo dňa 28.09.2007. Z dôvodu, že exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa vyžiadal od súdneho exekútora, ako aj od oprávneného predloženie zmluvy o úvere. Z tejto zistil, že povinnej ako dlžníkovi bol poskytnutý úver podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vo výške 99,58 eur (3.000,- Sk) , ktorá sa zaviazala splácať zvýšený o poplatok vo výške 67,72 eur ( 2.040,- Sk) t. j. spolu sa zaviazala zaplatiť čiastku 167,30 eur (5.040,- Sk) . Vo všeobecných podmienkach bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Táto zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ust. § 4 ods. 2 písm. j/, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. V zmysle citovaných ustanovení súd prvého stupňa skúmal, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie právom nedovolené, resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi a či zmluva o úvere, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, obsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Túto považoval za spotrebiteľskú zmluvu aj napriek tomu, že v záhlaví zmluvy je uvedené, že sa

spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch je totižto vo vzťahu k Obchodnému zákonníku lex specialis. Vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, preto je naň potrebné aplikovať výhodnejšie právne predpisy, a to aj vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré sú dohodnuté nie v zmysle VI. nariadenia 87/1995 Z.z. § 3, ktoré ku prvému dňu omeškania 24.11.2007 boli 8,5 %. Súd prvého stupňa preto exekúciu zastavil nad vymoženie sumy 99,58 eur (3 000,- Sk) , keďže zmluva o úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a úver sa považoval za poskytnutý bez poplatkov a úrokov. Oprávnený má nárok na úrok z omeškania len podľa právneho predpisu a výšky, ktorá platila v čase prvého dňa omeškania, t. j. 24.11.2007 a úroky z omeškania nad túto výšku tiež nie je možné vymáhať.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Namietal záver súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere sa podriaďuje pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka a takisto ju nie je možné podriadiť ani pod režim právnej úpravy spotrebiteľských úverov, a preto v nej absentuje ročná percentuálna miera nákladov. Ďalej namietal posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Uviedol, že účastníci si v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený pritom považoval dohodnutú výšku úroku z omeškania za primeranú okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez poskytnutia zabezpečenia zo strany povinného. Uviedol, že ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si strany môžu dohodnúť. Predmetnú zmluvu o úvere považuje v čase svojho vzniku za tzv. absolútny obchod, kedy úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Záverom namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o zastavení exekúcie posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o vydanie poverenia a v tomto štádiu ho súd považoval za súladný so zákonom.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal aplikovanie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na Zmluvu o úvere č. 7480194 zo dňa 28.09.2007, posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania ako neprimerane vysokých a opätovné preskúmavanie podmienok exekučného konania.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 28.09.2007 Zmluvu o úvere č. 7480194, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 99,58 eur (3.000,- Sk) .

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, alebo neprijatie návrhu.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti s účinnosťou od 14.03.2001 okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva, že úver vo výške 99,58 eur (3.000,- Sk) bol poskytnutý povinnej - fyzickej osobe na účel zamestnania, povolania alebo podnikania. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru ( § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z. ).

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili Zmluva o úvere uzavretá

doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej namietal posúdenie úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Odvolací súd k tomu uvádza, že ušlo pozornosti odvolateľa, že súd prvého stupňa tieto úroky neznížil z dôvodu ich neprimeranej výšky, ale z dôvodu ich rozporu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Totižto úrok z omeškania, na ktorý má oprávnený nárok, nie je možné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka ako to uvádza odvolateľ a ako si to dohodli účastníci konania, pretože na spotrebiteľské úvery vrátane príslušenstva, ktorými sú aj úroky z omeškania, nemožno aplikovať Obchodný zákonník, ale ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľské zmluvy nie sú inštitútom obchodného práva, ale práva občianskeho a podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani v spotrebiteľskej zmluve nemožno dohodnúť úrok z omeškania podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože by to bolo v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom nedovoľuje dohodnúť si vyšší úrok z omeškania než je stanovený v ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil aj v časti úroku z omeškania prevyšujúceho zákonný úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko vymáhaný úrok z omeškania nebol v súlade s touto právnou úpravou.

K námietke odvolateľa týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného konania odvolací súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tomuto bol predložený len exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie. Až v priebehu exekúcie oprávnený predložil súdu prvého stupňa zmluvu o úvere, z ktorej nároky boli predmetom rozhodcovského konania. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súdu prvého stupňa bola v priebehu exekúcie predložená zmluva o úvere a z tejto zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom, v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnej takéto trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.