KSKE 15 CoE 14/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608208633 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608208633.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: R. X., V.. XX.X.XXXX, P. E. L.Ľ. XX, T. L., o vymoženie 1 058,88 Eur (31.900,- Sk) s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 3511/08, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.6.2011, č. k. 8Er/278/2008-20, v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.11.2011 č. k. 8Er/278/2008-32, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu v časti nad sumu 644,61 Eur, nad 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 437,51 Eur od 25.10.2007 do 21.2.2008 a v časti nad 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 404,31 Eur od 22.2.2008 do zaplatenia zastavil. Zároveň zastavil v exekúciu v časti nad trovy konania 268,24 Eur, trovy právneho zastúpenia v exekúcii 84,04 Eur, nad poplatok za vydanie poverenia 16,50 Eur a nad trovy exekúcie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 26.6.2008 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 31.900,-Sk aj s príslušenstvom. Poverenie bolo vydané na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, č. SR 00655/08 zo dňa 5.2.2008. Z predloženej zmluvy o úvere č. 7450479 zo dňa 28.3.2007, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, prvostupňový súd zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 20.000,-Sk (663,88 Eur) . Povinná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver navýšený o poplatok za jeho poskytnutie v sume 19.120,-Sk (634,67 Eur) , t. j. spolu 39.120,-Sk (1 298,55 Eur) v 12 mesačných splátkach po 3.260,-Sk a v prípade omeškania aj spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne. Zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj ako Exekučný poriadok ) , podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa § 4 ods. 2 písm. j) a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 54 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. V zmysle citovaných zákonných ustanovení skúmal, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie právom nedovolené, resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi

a tiež, či zmluva o úvere, na základe ktorej bol predmetný rozhodcovský rozsudok vydaný, obsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Úverovú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnou vyhodnotil prvostupňový súd ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z. z.. Vzťah medzi oprávneným a povinnou je teda občiansko-právnym vzťahom vzťahom, preto je naň potrebné aplikovať výhodnejšie právne predpisy, a to aj vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré ku dňu omeškania povinnej predstavovali 8,5 % a 8 %. Keďže zmluva o úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, oprávnený nemá právo požadovať od povinnej zaplatenie poplatku v sume 19.120,-Sk (634,66 Eur) , poplatku za upomienku vo výške 300,-Sk (9,95 Eur) . Z tohto dôvodu súd prvého stupňa exekúciu v uvedenej časti zastavil. Zmluvný úrok z omeškania dohodnutý v zmluve medzi účastníkmi predstavuje po prepočte ročne výšku 91,25 % z dlžnej sumy, čo je v rozpore s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z ., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a zmluvné strany sa preto nemohli platne dohodnúť na výške úrokov z omeškania nad rozsah daný týmto ustanovením. Rozsudok vydaný rozhodcom ignoroval požiadavku ochrany spotrebiteľa uvedenú v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktorý jednoznačne uvádza, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Namietal tvrdenie súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou sa spravuje zákonom o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a nemožno na ňu aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený má ďalej za to, že zmluva o úvere sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako to vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a navyše, účastníci sa v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že ich právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto predmetná zmluva nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Podobne, v rozpore s § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, ale len ich časť, z ktorých 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Tiež poukázal na skutočnosť, že predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky, a nie tovar a služby, ako to predpokladá § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ďalej namietal posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania ako neprimerane vysokých zo strany súdu prvého stupňa. Uviedol, že účastníci si v bode 6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený považuje dohodnutú výšku úroku z omeškania za primeranú okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez poskytnutia zabezpečenia zo strany povinného. Uviedol, že ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si strany môžu dohodnúť. V odvolaní poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich aj z hľadiska dobrých mravov. Opätovne zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Záverom namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o zastavení exekúcie posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o vydanie poverenia a v tomto štádiu ho súd považoval za súladný so zákonom.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na

prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal aplikovanie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na zmluvu o úvere č. 7450479 uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou dňa 28.3.2007, posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania ako neprimerane vysokých a opätovné preskúmavanie podmienok exekučného konania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,

e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 28.3.2007 zmluvu o úvere č. 7450479, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 20.000,-Sk (663,88 Eur) .

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch však upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, alebo neprijatie návrhu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva, že úver 20.000,-Sk (663,88 Eur) bol poskytnutý povinnej - fyzickej osobe na účel zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) spotrebiteľským úverom je úver od 200 Eur do 20 000 Eur, čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle §§ 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z.) .

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili ako Zmluva o úvere uzavretá doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zákon absenciu uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespája s následkom neplatnosti takejto zmluvy, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu v tom, že ak nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená ročná percentuálna miera nákladov, predpokladá sa, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prejednávanej veci na základe zmluvy o úvere sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej úver v sume 20.000,-Sk (663,88 Eur) , pričom v zmluve nebola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov, preto súd prvého stupňa správne posúdil, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej namietal posúdenie úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Odvolací súd v tejto veci považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa tieto úroky neznížil z dôvodu ich neprimeranej výšky, ale z dôvodu ich rozporu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Totižto úrok z omeškania, na ktorý má oprávnený nárok, nie je možné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ako to uvádza odvolateľ a ako si to dohodli účastníci konania, pretože na spotrebiteľské úvery vrátane príslušenstva, ktorými sú aj úroky z omeškania, nemožno aplikovať Obchodný zákonník, ale ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľské zmluvy nie sú inštitútom obchodného práva, ale práva občianskeho a podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani v spotrebiteľskej zmluve nemožno dohodnúť úrok z omeškania podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože by to bolo v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom nedovoľuje dohodnúť si vyšší úrok z omeškania než je stanovený v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil aj v časti úroku z omeškania prevyšujúceho zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko vymáhaný úrok z omeškania nebol v súlade s touto právnou úpravou.

K námietke odvolateľa týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného konania odvolací súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tomuto bol predložený len exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie. Až v priebehu exekúcie oprávnený predložil súdu prvého stupňa zmluvu o úvere, nároky z ktorej boli predmetom rozhodcovského konania. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súdu prvého stupňa bola v priebehu exekúcie predložená zmluva o úvere a z tejto zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom, v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu.

Odvolací súd s poukázaním na ust. § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. nepreskúmaval napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia v exekúcii, trov konania a ani trov exekúcie, nakoľko oprávnený v odvolaní tieto trovy nijako konkrétne nenamietal.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.