KSKE 15 CoE 143/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/143/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808206640 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7808206640.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnených: 1/ U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, F. O. X., 2/ U.. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, F. O. X., zák. zást.: Ľ. I., bytom S. XX/XX, F. O. X., zastúpená: JUDr. Iveta Višňovská, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Radničné nám. 4, Spišská Nová Ves, proti povinnému: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U. XXXX, Y., o v y m o ž e n i e dlžného a bežného výživného a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č. k. 6Er/409/2008-73 zo dňa 05. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

V r a c i a vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že poverením č. 5808 016924 * zo dňa 30.06.2008 poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 5C/39/2006-36 zo dňa 04.05.2006 súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné a bežné výživné a trovy exekučného konania. Povinný v podaní, doručenom súdnemu exekútorovi dňa 30.12.2011 žiadal o pozastavenie exekúcie z dôvodu prebiehajúceho konania o zníženie výživného na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi vedeného pod č. 15P/147/2011, ktoré ešte nie je ukončené právoplatným rozsudkom. O zníženie výživného požiadal dňa 12.04.2011 z dôvodu utrpenia ťažkého úrazu, čo spôsobilo, že ostal bez reálneho príjmu. Po nastúpení do zamestnania z PN-ky pracoval jeden mesiac a v septembri 2011 dostal výpoveď. Toho času je nezamestnaný a je evidovaný na úrade práce. K podaniu povinného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý v podaní zo dňa 21.02.2012 uviedol, že spolu vymáhané výživné vyčíslené do 31.12.2011 je 8.728,35 Eur. Povinný v priebehu exekučného konania uhradil oprávneným výživné vo výške 6.137,64 Eur. Na vymáhanie ostáva dlžné výživné vo výške 2.590,71 Eur a bežné mesačné výživné vo výške 210,00 Eur mesačne na obe deti od januára 2012 do budúcna. Právna zástupkyňa oprávnených sa písomne vyjadrila dňa 22.03.2012, kde uviedla, že povinný si doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne, včas a k dnešnému dňu dlhuje na výživnom pre Miroslava sumu 1.227,92 Eur a na výživnom mal. Lucii 990,90 Eur, pričom dlh na výživnom ku 29.02.2012 predstavoval spolu sumu 2.218,82 Eur. Na tejto skutočnosti nič nemení podanie návrhu na zníženie výživného zo strany povinného, nakoľko o ňom súd ešte právoplatne nerozhodol a oprávnení majú vedomosť, že v čase od podania návrhu na zníženie výživného bol povinný v pracovnoprávnom vzťahu a že v súčasnosti pravdepodobne pracuje. Následne súd vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 56 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") , § 62 ods. 5, § 78 ods. 2 zákona č. 35/2005 Z. z. o rodine v platnom znení a uviedol, že právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený.

V danom prípade sa jedná o výživné, u ktorého je zákonom zakotvená priorita v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča upravená v zákone o rodine je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o plnenie vyživovacej povinnosti nie je splnený ani nevyhnutný predpoklad povolenia odkladu a to skutočnosť, že oprávnený nebude povolením odkladu vážne poškodený, nakoľko sa jedná o oprávnených, ktorí sa pripravujú na výkon svojho povolania a nie sú schopní sa samostatne živiť. Súd má za to, že neschválenie odkladu nebude mať pre povinného obzvlášť nepriaznivé následky, nakoľko ako sám uviedol, je toho času zamestnaný. Dôvodom odkladu v zmysle ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku je situácia, kedy možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Na zastavenie, resp. čiastočné zastavenie predmetnej exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia je nevyhnutné, aby konanie o zníženie výživného bolo v takom štádiu, že je predpoklad, že povinný v ňom bude úspešný. V uvedenom prípade súdu nie je zrejmá ani výška výživného, na ktorú povinný výživné navrhol znížiť. Prebiehajúce konanie na Okresnom súde Spišská Nová Ves o zníženie výživného, vedené pod sp. zn. 15P/147/2011 nie je právoplatne skončené a tak je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 5C/39/2006-36 zo dňa 04.05.2006, ktorý bol zmenený rozsudkom tohto súdu č. k. 11P/43/2009-85 zo dňa 10.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.: 8CoP/22/2010 zo dňa 10.11.2010. Na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti uzneseniu súdu podal odvolanie povinný z dôvodu, že s týmto uznesením nemôže súhlasiť, nakoľko dôvody, pre ktoré nemohol, nie nechcel plniť boli opodstatnené, čo súdu aj dokladoval. Zamietnutie odkladu na exekúciu je pre neho obzvlášť nepriaznivé. Ďalej uviedol, že nemal dostatočný príjem na to, aby mohol splniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko v čase trvania práceneschopnosti dostával nemocenské dávky vo výške 150,- Eur a výživné bolo vo výške 250,- Eur. Počas tohto obdobia nemal výkony, nemal reálny zárobok. Súd zobral do úvahy posledným rozsudkom aj diéty, ktoré počas práceneschopnosti nedostával. Keby mal finančné rezervy, tak by čerpal z nich, ale rezervy nemá a nemá ani žiaden hnuteľný respektíve nehnuteľný majetok. Dňa 07.09.2011 prišiel o prácu a od 08.09.2011 do 14.09.2011 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie bez poberania podpory v nezamestnanosti. Od 14.09.2011 bol zamestnaný vo firme Eoroway s.r.o., Spišská nová Ves, kde mal podstatne nižší plat, a preto výživné uhrádzal len podľa svojich aktuálnych možností. Od 07.12.2011 zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer a od 21.12.2011 bol na úrade práce. Od 10.02.2012 do 16.04.2012 bol zamestnaný vo firme Vincent doprava s.r.o., Bratislava, pričom jeho finančné pomery sa podstatne zmenili. Mal pracovný úraz, ktorý mal ťažký liečebný priebeh a vyžadoval si vynaloženie značných finančných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu podal návrh na zníženie výživného. Má za to, že prebiehajúcou exekúciou bude poškodený, a preto požiada o jej pozastavenie.

Právna zástupkyňa oprávnených k podanému odvolaniu uviedla, že povinný neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe v čase vydania napadnutého uznesenia. Má za to, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci, zhodnotil všetky dôkazy a na základe takto zisteného skutkového stavu správne rozhodol. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu. Trovy odvolacieho konania si neuplatnila.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202) , rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd nepovolil odklad exekúcie, nie je prípustné. Uvedené však neplatí v prípade, ak vo veci konal a rozhodnutie o zamietnutí námietok proti exekúcii vydal vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. a čl. 142 Ústavy SR odvolanie vždy prípustné.

Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl. 142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu poverený sudcom. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

V posudzovanom prípade vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Po podaní odvolania, ktoré smeruje proti výroku napadnutého uznesenia, zákonný sudca vec predložil odvolaciemu súdu v rozpore s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. V prípade rozhodnutia o nepovolení odkladu exekúcie totižto podaním odvolania došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia zo zákona a zákonný sudca bol povinný o návrhu povinného na odklad exekúcie opätovne rozhodnúť.

Na základe uvedeného odvolací súd vrátil vec ako bezdôvodne predloženú súdu prvého stupňa pre nedodržanie postupu podľa § 374 ods. 4 O.s.p..

Bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o návrhu povinného na odklad exekúcie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.