KSKE 15 CoE 152/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/152/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608216135 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608216135.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: X. V., K.. XX.X.XXXX, O. W. X, S., o vymoženie 237,67 Eur (7.160,-Sk) s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 9862/08, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.9.2011, č. k. 2Er/588/2008-20, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu v časti o vymoženie sumy nad 199,16 Eur (6.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23.4.2008 do zaplatenia zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 28.11.2008 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 237,67 Eur s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 225,72 Eur od 23.4.2008 do zaplatenia, trov konania 115,35 Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 39,24 Eur, poplatok za vydanie poverenia 16,50 Eur a trov exekúcie. Poverenie bolo vydané na základe exekučného titulu, a to vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn.: SR 07318/08 zo dňa 5.8.2008.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 7152602 zo dňa 8.10.2007, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, prvostupňový súd zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 6.000,-Sk (199,16 Eur) . Povinná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver navýšený o poplatok za jeho poskytnutie v sume 3.520,-Sk (116,84 Eur) a v prípade omeškania aj spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne. Zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj ako Exekučný poriadok ) , podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a podľa § 4 ods. 2 písm. j) a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaných zákonných ustanovení skúmal, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie právom nedovolené, resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi a tiež, či zmluva o úvere, na základe ktorej bol predmetný rozhodcovský rozsudok vydaný, obsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Túto zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu aj napriek tomu, že v záhlaví zmluvy je uvedené, že sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch je totižto vo vzťahu k Obchodnému zákonníku lex specialis. Vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským

vzťahom, preto je naň potrebné aplikovať výhodnejšie právne predpisy, a to aj vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré k prvému dňu omeškania povinnej, t. j. k 23.4.2008, predstavovali 8,5 %. Keďže zmluva o úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa exekúciu v uvedenej časti zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Namietal záver súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným sa spravuje zákonom o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ust. Obchodného zákonníka a túto zmluvu nie je možné podriadiť pod režim právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, keďže bol povinnému poskytnutý úver v výške 199,16 Eur a v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere zákon o spotrebiteľských úveroch definoval v § 1 ods. 2 zmluvy, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Ako to vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. A navyše, účastníci sa v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že ich právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, a preto predmetná zmluva nemusela obsahovať údaj aj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Ďalej vytýkal prvostupňovému súdu posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania ako neprimerane vysokých. Uviedol, že účastníci si v bode 6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený považuje dohodnutú výšku úroku z omeškania za primeranú okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez poskytnutia zabezpečenia zo strany povinného. Uviedol, že ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si strany môžu dohodnúť. V odvolaní poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich aj z hľadiska dobrých mravov. Dodal k tomu, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Oprávnený opätovne zdôraznil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútny obchod , čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení.

V závere odvolania namietal oprávnený aj postup súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o zastavení exekúcie posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi a v tomto štádiu ho súd považoval za súladný so zákonom.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Možnosť aplikácie ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. aj na odôvodnenie uznesenia vyplýva z ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p..

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,

e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 8.10.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 6.000,- Sk (199,16 Eur) .

Odvolací súd pritom poukazuje na znenie ust. § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z., v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 Eur.

Zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 8.10.2007 oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 6 000,-Sk, čo v prepočte na menu EURO predstavuje 199,16 Eur a teda v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. e) zákon č. 258/2001 Z. z. sa tento zákon na danú zmluvu o úvere nevzťahuje.

Z odôvodnenia uznesenia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu ako aj zmluvy o úvere dospel k záveru, že ide jednoznačne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2011 Z. z.. Toto posúdenie však ďalej nezdôvodnil. Odvolací súd má za to, že takéto odôvodnenie napadnutého uznesenia je nedostatočné. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa absentuje úvaha a postup súdu, na základe ktorých dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že v danej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, pričom skutkové a právne posúdenie charakteru predmetnej zmluvy o úvere má zásadný význam pre rozhodnutie o predmete konania. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí len konštatoval, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v tejto časti však svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, a teda nie je možné skutkovo ani právne v tejto časti preskúmať jeho rozhodnutie.

Z tohto dôvodu odvolací súd uznal odvolanie oprávneného za dôvodné a napadnuté uznesenie zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.) .

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude posúdiť predmetnú zmluvu o úvere (zmluvu o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka) a v nej obsiahnuté zmluvné podmienky v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a následne opätovne vo veci rozhodnúť.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.