KSKE 15 CoE 195/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/195/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202595 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7812202595.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, proti povinnému: V. M., O.. X.XX.XXXX, V. E. Č.. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka č. 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 2440/12, o vymoženie 381,39 Eur s prísl., v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 4Er/295/2012-15 zo dňa 26.4.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zápisnici o návrhu na vykonanie exekúcie spísanej pred súdnym exekútorom dňa 1.3.2012 oprávnený navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., sp. zn. EP 30014/11 zo dňa 12.5.2011. Podaním doručeným súdu dňa 14.3.2012 požiadal súdny exekútor súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozsahu 381,39 Eur s prísl..

Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ako "Exekučný poriadok") , podľa ust. § 44 ods. 1 a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ust. § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal zákonné podmienky, za ktorých bol exekučný titul vydaný, ako aj materiálnu a formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 6.9.2005 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver (pôžička) , ktorý sa povinný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Oprávnený sa následne žalobou podanou dňa 4.3.2011 domáhal zaplatenia sumy vo výške 731,39 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania, pričom následne bol v konaní vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Ustanovenia zákona

o spotrebiteľských úveroch sú lex specialis k ustanoveniam § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o úvere. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach spotrebiteľských vzťahov, je potrebné na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. § 52 a nasl..

Prvostupňový súd ďalej zistil, že vyššie uvedená zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Poskytovateľ pôžičky (úveru) spoločnosť SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s. mala v čase uzavretia zmluvy v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov nebankovými subjektmi z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupovala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupoval v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Z dotknutej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a údaje o výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok.

Podľa bodu X písm. i) Záverečných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia.

Súd prvého stupňa taktiež preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka, tvoriaca súčasť všeobecných úverových podmienok dodávateľa - spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, pričom neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch z úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou. Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Povinný - spotrebiteľ mal možnosť buď odmietnuť zmluvu o úvere, alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam určenými spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., teda dodávateľom. Súd ma teda za to, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne pred rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory. Predmetná rozhodcovská doložka teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Keďže právomoc rozhodcovského súdu Slovenskej hospodárskej komory na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, dospel exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení exekučného konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 40,03 Eur.

Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a poukázal aj na ust. § 35 a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 O.s.p.. Z vyššie uvedeného podľa oprávneného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR a je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Z ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní navyše vyplýva, že exekučný súd je z dôvodov tam uvedených oprávnený exekučné konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Podľa názoru oprávneného exekučný súd tiež nemôže meritórne skúmať súlad plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom, pretože by tak pôsobil ako súd konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu. Exekučný súd pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku z hľadiska uvedeného v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné a exekúciu zastaví len vtedy, ak priznané plnenie je v rozpore s právnym poriadkom.

Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08 a uviedol, že vychádzajúc zo zásady rovnocennosti, ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Podľa vyjadrenia oprávneného nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady rovnocennosti.

Poukázal tiež na znenie ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007, v zmysle ktorých sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka a medzi tieto zmluvy nepatrila úverová zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným. Jej právny režim sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom. Oprávnený preto zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu.

V závere odvolania dal oprávnený do pozornosti súdu dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v ktorej sa uvádza, že ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo právomoc rozhodovať spory výlučne v rozhodcovskom konaní, jedná sa o neprijateľné ustanovenie, ktoré však nemá za následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, z čoho vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 11/2012 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom) .

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O.s.p.") vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa pritom rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 30014/11 zo dňa 12.5.2011 s právoplatnosťou dňa 30.5.2011 a vykonateľnosťou dňa 3.6.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 731,39 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy za dobu od 21.9.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 73,14 Eur a trovy konania vo výške 190,46 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe Zmluvy o poskytnutí Expres pôžičky č. 7009820 uzavretej dňa 6.9.2005 poskytol povinnému právny predchodca oprávneného, spoločnosť SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., pôžičku vo výške 50.000,-Sk (1.569,70 Eur) . V článku X. (Záverečné ustanovenia) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, účinných v čase uzavretia predmetnej zmluvy, je pod písm. i) zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V zmysle odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise; b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §

40 písm. a) a b) alebo; c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia teda nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Zo znení uvedených ustanovení teda vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením oprávneného, že ak súd prvého stupňa posudzoval, či rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, nezaväzuje k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, prekročil svoju právomoc.

Citovaná zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, potom by bolo nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o poskytnutí expres pôžičky č. 7009820, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") .

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym

spôsobom. Rozsudkom zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL Súdny dvor ES zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že "Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný."

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL.

Odvolací súd nesúhlasí ani so stanoviskom oprávneného, že preskúmavaním rozhodcovského rozsudku z hľadiska, či výrok rozhodcovského rozsudku nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, je nahrádzaná pasivita spotrebiteľa. Právny predchodca oprávneného, ako subjekt, ktorý sa vo svojej podnikateľskej činnosti zameriava na poskytovanie úverov či pôžičiek spotrebiteľom, má odborne spôsobilý aparát k výkonu svojej činnosti, pričom spotrebiteľ, u ktorého sa nepredpokladá znalosť jeho práv pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch sa môže iba spoliehať na to, že v zmluvách, spracovaných oprávneným formulárovým spôsobom, nie sú žiadne podmienky, ktoré by mohli byť považované pre neho za neprijateľné podmienky podľa platnej právnej úpravy a že uvedené zmluvy, na základe ktorých uplatňuje svoje nároky, sú platné. Na uvedené postavenie účastníkov pri spotrebiteľských zmluvách reagoval aj Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach, napr. vo veci OCEÁNO a ASTURCOM, z ktorých vyplýva, že i keď spotrebitelia nepodali žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, v konaní o výkon rozhodnutia je potrebné v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán poskytnúť spotrebiteľovi, ako slabšej zmluvnej strane, ochranu pred nečestnými zmluvnými podmienkami, za ktoré odvolací súd považuje aj uplatňovanie práv z neplatnej zmluvy, prípadne jej časti. Aby súd mohol plniť uvedenú povinnosť, má právo a povinnosť posudzovať aj právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný.

Podmienkou na rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzavretá rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka. Odvolací súd má za to, že ak v rozhodcovskom konaní bola rozhodnutá vec, pre ktorú nebola dohodnutá takáto právomoc, rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom je vydané v rozpore so zákonom.

Rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho všetky spory, ktoré vzniknú medzi oprávneným a povinným zo zmluvy a v súvislosti s ňou, riešiť výlučne rozhodcovským súdom. Odvolací súd rozhodcovskú doložku v uvedenom znení, aj keby bola dohodnutá s povinným (čo nebola) , považuje za neprijateľnú a z tohto dôvodu za neplatnú. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (písm. r) účinného od 1.1.2008.

Z takto zisteného skutkového a právneho stavu je odvolací súd toho názoru, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Keďže pri tejto preskúmavacej právomoci exekučný súd zistil, že medzi účastníkmi konania nebola platne dohodnutá rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a rozhodnúť, preto rozsudok ním vydaný nemožno považovať za platný exekučný titul, na základe ktorého by mal exekučný súd vytvorené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a teda takýmto posúdením rozhodcovského rozsudku zanikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.