KSKE 15 CoE 22/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809207001 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809207001.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného F., s.r.o., F. XX, W., IČO: XXXXX XXX , právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému U. H., bytom Š. Č.. XXX, T. Q., o vymoženie 483,13 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 6Er/560/2009-20 zo dňa 07.11.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného, a to do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 483,13 eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti X. H. a.s. v W. sp. zn. SR 06574/09 zo dňa 24.06.2009. Dňa 30.09.2009 bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

Následne súd citoval ustanovenie § 44 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní ) , ustanovenie § 41 ods.2 písm.d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) , ustanovenie § 2 písm.a) , b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) a uviedol, že účastníci exekučného konania uzavreli dňa 16.09.2008 zmluvu o úvere č. 7273066, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 20.000,-- Sk (663,87 eur) , ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 12- mesačných splátkach po 3.100,-- Sk (102,90 eur) , t.j. celkom vo výške 37.200,-- Sk (1.234,81 eur) . Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých bode 17. je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory vzniknuté zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešiť:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou X. H. a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Ďalej súd poukázal na ustanovenie § 52 ods.1, 3 a 4, § 53 ods.1 a 5, § 54 ods.1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník ) a uviedol, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskou. Oprávnený má postavenie dodávateľa a predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinný má v danom prípade postavenie spotrebiteľa. Súd zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka nesie ten, kto takúto skutočnosť tvrdí.

Rozhodcovská doložka zakotvená v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Z tohto dôvodu súd považoval rozhodcovskú doložku za odporujúcu ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, a preto je táto v zmysle ustanovenia § 53 ods.5 absolútne neplatná.

Z uvedených dôvodov súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v súlade s ustanovením § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 200 ods.1, § 203 ods.1 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal na úhradu trov vo výške 39,83 eur, pretože sa domáhal vykonania exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, čím zavinil zastavenie exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu vo výške 33,19 eur v súlade s ustanovením § 14 ods.1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška ) . Odmenu súd zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH ) t.j. o sumu 6,64 eur.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu odvolanie. Poukázal na ustanovenie § 3 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch a uviedol že povinnému bol úver poskytnutý na výkon povolania. Z tohto dôvodu nie je v danom prípade možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch ani Občianky zákonník. Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že povinný sa mohol obrátiť s uplatnením svojich práv aj na všeobecný súd. Jedná sa o alternatívne určenú právomoc súdu na riešenie sporov, preto oprávnený nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého bola výlučne daná právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovské konanie je pritom písomným konaním, a preto je nepodstatná vzdialenosť bydliska alebo sídla sporových strán od miesta rozhodcovského konania. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný bol v priebehu rozhodcovského konania nečinný. Rozhodnutie súdu by pre oprávneného predstavovalo znemožnenie uplatnenia práva na rozhodcovskom súde. Ďalej zdôraznil, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva ako aj práva európskeho.

Oprávnený bol toho názoru, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný titul bol predmetom preskúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia. Súd však uznal exekučný titul za súladný so zákonom a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Povinný ani súdny exekútor sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 45 ods.1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.a) a b) , alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.b) alebo c) .

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 13.08.2009. Z exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného X. H., a.s., W. sp. zn. SR 06574/09 zo dňa 24.06.2009 s právoplatnosťou dňa 20.07.2009 a vykonateľnosťou dňa 23.07.2009 (v spise na č. listu 4) vyplýva, že povinný bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 845,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 700,38 eur od 04.04.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 225,48 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Do podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný uhradil sumu 361,98 eur, čo vyplýva z návrhu na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom. (v spise na č.l. 2) .

Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere č. 7273066 uzavretej dňa 16.09.2008, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,-- Sk (663,88 eur) , ktorý sa povinný zaviazal splatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 17.200,-- Sk (570,94 eur) , t.j. celkom 37.200 Sk (1.234,71 eur) v 12-mesačných splátkach po 3.100,-- Sk (102,90 eur) počnúc dňom 26.10.2008 (v spise na č.l. 19) .

Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých bode 17 je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory zo zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou X. H. a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku) .

Podľa ustanovenia § 52 ods.1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") . To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 2 písm.a) , b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred pripravených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z predtlačenej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, resp. zmeniť obsah zmluvy o úvere, môže len návrh prijať alebo odmietnuť.

Vzhľadom na povahu subjektov, ktorí uzavreli predmetnú zmluvu o úvere jednoznačne vyplýva, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zastáva tento názor, aj napriek tomu, že v zmluve o úvere je prehlásenie dlžníka (povinného) , že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania. Toto povolanie však v zmluve nie je nijako špecifikované, pričom uvedený pojem si nemožno zamieňať s pojmom zamestnanie. Pri povolaní ide spravidla o výkon zárobkovej činnosti na základe určitého povolenia, resp. oprávnenia udeleného za podmienok stanovených v osobitnom predpise, teda sa jedná o výkon hospodárskej alebo obchodnej činnosti v oblasti tzv. slobodných povolaní.

Z rozhodovacej činnosti je pritom odvolaciemu súdu známe, že oprávnený špecifikuje subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia aj ich obchodným menom a prideleným identifikačným číslom, čo však v danej zmluve o úvere absentuje. Povinný nie je v zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ. Pokiaľ by sa nemalo jednať o spotrebiteľský úver, je vecou oprávneného, aby pri uzatváraní iných zmlúv ako spotrebiteľských, v záujme právnej istoty označil účastníkov zmluvy náležite a bezpochybne všetkými náležitosťami týkajúcimi sa identifikácie účastníkov zmluvy.

Na základe uvedeného odvolací súd zastáva názor, že úver nebol povinnému reálne poskytnutý na výkon povolania, ale týmto vyhlásením malo dôjsť len k obídeniu ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenie § 3 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Len samotné uvedenie v zmluve o úvere, že úver bol poskytnutý na výkon povolania, je pre iné právne posúdenie zmluvy o úvere než v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, irelevantné. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 2 písm.b) zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj správne uviedol súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu (v danom prípade Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou X. H. a.s. so sídlom v W.) , nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu je odvolacia námietka oprávneného neopodstatnená. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Ani odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa opätovne rozhodoval o veci, o ktorej už raz rozhodol nebola opodstatnená. Súd prvého stupňa bol v zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ex offo oprávnený posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Osobitný právny predpis, t.j. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa v súlade so zákonom. Správne určil výšku trov exekúcie a povinnosť pre oprávneného, aby v zmysle ustanovenia § 203 ods.1 Exekučného poriadku nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods.1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods.4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo návrh na ich priznanie predložený nebol (ustanovenie § 151 ods.1 O.s.p.) .

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.