KSKE 15 CoE 27/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611205257 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611205257.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36432105, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Klariská 7, proti povinnému: L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, o vymoženie istiny 467,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.12.2011, č. k. 16Er/215/2011-14, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 467,68 eur a príslušenstva. spolu so žiadosťou bol súdu predložený rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. B1209444 zo dňa 18.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2011 a vykonateľnosť dňa 16.1.2011. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 467,68 eur spolu s úrokom vo výške 7,5 % ročne od 15.5.2009 do zaplatenia istiny, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.5.2009 do zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 37,09 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 16,83 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 92,92 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Podkladom pre priznanie plnenia rozhodcovským rozsudkom bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 23.9.205 medzi povinným ako klientom a Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného, ktorú mal súd k dispozícii spolu s Obchodnými podmienkami pre úver (ďalej len "OP") , ktoré sú jej súčasťou. Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že na jej základe bol povinnému poskytnutý úver vo výške 663,87 eur ( 20.000,- Sk) . Povinný sa zmluvne zaviazal splatiť poskytnutý úver v 60 mesačných splátkach po 21,34 eur (643,- Sk) . Celkovo poskytnutý úver podľa zmluvy predstavuje 468,57 eur. V článku 9, bod 9.5 obchodných podmienok pre úver, je uvedená rozhodcovská doložka, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, budú tieto predložené a riešené pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR, podľa jeho vnútorných predpisov s tým, že strany sporového konania sa rozhodnutiu podradia a toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Súd poukázal na § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) , § 45 ods. 1, 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52, §

53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 2 písm. a) , b) , § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj na čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5 apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Následne súd uzavretú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.9.2005 posúdil ako spotrebiteľskú a to tak v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od tohto zákona. spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa článku 9, bodu 9.5 sa v prípade nedosiahnutia dohody, budú akékoľvek spory vzniknuté z na základe alebo súvisiace so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami rozhodované výlučne v rozhodcovskom konaní pred konkrétnym rozhodcovským súdom s tým, že toto rozhodnutie bude konečné a záväzné. Takto formulovaná rozhodcovská doložka má charakter neprijateľnej podmienky a ako taká v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy zo zákona bola a je neplatná. Za takého stavu rozhodcovský súd nemal právomoc v tejto veci konať a rozhodovať, keďže tu absentovala platne dojednaná rozhodcovská doložka, ktorá by mu takéto oprávnenie zverovala.. Nie je prípustné, aby súd povolil exekúciu voči povinnému na základe rozhodnutia, ktoré vydal orgán, na ktorom sa oprávnený a povinný platne nedohodli. Plnenie z takéhoto exekučného titulu je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Naviac súd uviedol, že rozhodcovský súd, ktorý rozhodcovský rozsudok v konečnom dôsledku vydal, nebol tým rozhodcovským súdom, ktorému bolo v bode 9.5 obchodných podmienok zverené rozhodovanie sporov medzi účastníkmi úverovej zmluvy. Za takýchto skutkových okolností súd nemohol predmetný rozhodcovský rozsudok považovať za exekučný titul pre toto konanie a z uvedeného dôvodu prebiehajúce exekučné konanie zastavil, tým, že žiadosť o vydanie poverenia pre súdneho exekútora zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 29,08 eur.

Oprávnený uviedol, že povinný si svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere nesplnil, a to aj napriek upomienkam zaslaných PB a.s., ako aj predsporovej výzve zaslanej oprávneným. Z tohto dôvodu oprávnený v súlade so Zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami si uplatnil svoju splatnú pohľadávku voči povinnému na rozhodcovskom súde. V rámci rozhodcovského konania povinný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k žalobe a zaujať stanovisko k vzniknutej situácii. Rozhodcovský súd tak rozhodol v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní na základe jemu predložených dôkazov. Podľa názoru oprávneného rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom oprávnený dáva do pozornosti odvolaciemu súdu novelu Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.1.2008 a jej ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r) ako aj dôvodovú správu, podľa ktorej je cieľom tejto zákonnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený má za to, že rozhodcovská doložka formulovaná v ustanovení čl. 9 ods. 2 (správne má byť čl. 11 ods. 2) obchodných podmienok, nebráni dlžníkovi, aby uplatnil svoje práva voči veriteľovi na príslušnom všeobecnom súde a preto ju považuje za súladnú so zákonom.

Ďalej má za to, že slovenská verzia ustanovenia o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve je odlišná od originálnej verzie uvedenej v Smernici Rady 93/13/EHS (konkrétne Príloha bod 1, písm. q/) a je nejednoznačná nakoľko rozhodcovskú doložku považuje za nekalú len v prípade, že spory vzniknuté zo spotrebiteľských zmlúv (slovenská verzia) , resp. konanie pred rozhodcovským súdom (anglická a česká verzia) nie je upravené právnymi predpismi. Taktiež namietal preskúmavaciu právomoc exekučného súdu, pričom zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku res iudicata, a podľa ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p. je tak výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku záväzný a nezmeniteľný vo vzťahu k účastníkom konania a pre všetky orgány, teda aj pre exekučný súd. Výnimku z viazanosti exekučného súdu právoplatným rozhodcovským rozsudkom predstavuje ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, na základe ktorého ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ citovaného zákona alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V zmysle tohto ustanovenia by súd mal byť oprávnený skúmať výlučne súlad plnenia, so zákonom resp. dobrými mravmi, pričom nedovolenosť plnenia (resp. jeho rozpor s dobrými mravmi) , by sa mala skúmať z hľadiska predmetu záväzku, a nie z hľadiska platnosti alebo neprijateľnosti jednotlivých ustanovení Zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok. Vo zvyšku tak rozhodcovský rozsudok predstavuje právoplatný rozsudok pre exekučný súd teda res iudicata, tzn. rozhodcovský rozsudok je nezmeniteľný a záväzný. V rámci tejto námietky oprávnený poukázal na bod 35, 37, 47 a 48 rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 29.01.2008. Tvrdenie súdu, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vykonanie exekúcie vyplývajúceho z rozhodcovského rozsudku a ktorý bol vydaný vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu a bez účasti spotrebiteľa, musí preskúmať ex offo aj prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy resp. doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom nepovažuje za riadne odôvodnené, nakoľko súd nepoukázal na zákonné ustanovenie, z ktorého by táto povinnosť exekučnému súdu vyplývala. Exekučný súd je oprávnený skúmať ex offo súlad exekučného titulu so zákonom, alebo iba čo do formálnej stránky exekučného titulu, a nie jednotlivé ustanovenia Zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a PB a.s., pričom iný postup exekučného súdu by znamenal porušenie princípu zakotveného v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Vychádzajúc z ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) . Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že "arbitráž" prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava aj na základe § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Uvedené ustanovenie v sebe zakotvuje osobitne prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní) , či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu k zásadnej otázke v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 24.2.2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19) .

Z vyššie uvedených dôvodov nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Správne teda exekučný súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu.

Nepochybne v danom prípade ide o vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorému záveru exekučný súd dospel po preskúmaní úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a úverových zmluvných podmienok oprávneného, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Exekučný súd podrobne odôvodnil,

ako dospel k záveru o charaktere zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, vychádzajúc pritom z vyššie uvedených listinných dôkazov a v tejto súvislosti aj k záveru o potrebe aplikovať na daný právny vzťah zákon 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. O. Z.) . Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, správne sa exekučný súd zameral na skúmanie, či táto neobsahuje neprijateľnú podmienku. Tento postup zodpovedá ust. § 52 ods. 2 O. Z., v zmysle ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelmi je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. Nemožno preto vytknúť exekučnému súdu nesprávne právne posúdenie veci, ak posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval na daný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. V zmysle ust. § 53 ods. 1 O. Z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky) . To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 O. Z.) .

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ O. Z. neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 O. Z.) .

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka zakotvená v článku 9 v bode 9.5 obchodných podmienok pre úver, ktorá je súčasťou uzavretej úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania, je takouto neprijateľnou podmienkou, pretože zakotvuje dohodu, v zmysle ktorej riešenie vzájomných sporov vzniknutých alebo súvisiacich so zmluvou o úvere alebo obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere resp. obchodných podmienok pre úver budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory, teda vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne "arbitrážou". Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Námietka oprávneného, že exekučný súd vychádzal z "nejednoznačného a mätúceho" prekladu Smernice Rady 93/13/EHS do slovenského jazyka, keď vyvodil záver, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, hoci význam a zmysel smernice v originálnom znení v prílohe 1 písm. q/ smeruje iba k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy s osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne

predpisy, taktiež nie je dôvodná. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa Článku 8 Smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok národné súdy posudzujú pri zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu národný súd priamo neaplikuje, môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka exekučným súdom a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej, je v súlade so slovenským právom. Navyše zákonodarca novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka, účinnou od 1.1.2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r) menuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné.

Námietka oprávneného, že rozhodnutie exekučného súdu je nepreskúmateľné a nesprávne, keďže priamo vychádza zo smernice, ktorá nie je priamo aplikovateľná a zastáva len úlohu interpretačného pravidla, je taktiež nedôvodná, pretože z odôvodnenia exekučného súdu je zrejmé, že neplatnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky odvodil súd z ust. § 53 ods. 4 O. Z. s tým, že poukázal na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdneho dvora a na existujúce interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/ EHS 5.4.1993, ktorá bola transponovaná do právneho poriadku zák. č. 150/2004 Z. z. účinným od 1.4.2004. Je zrejmé, že exekučný súd priamo zo Smernice Rady 93/13/EHS nevychádzal, použil ju len ako interpretačné pravidlo.

Správne preto exekučný súd na neplatnú zmluvnú podmienku neprihliadol, lebo za danej situácie rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom (keďže bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu) .

Navyše sa odvolaciemu súdu žiada dodať, že rozhodcovská doložka, podľa ktorej prípadný spor medzi účastníkmi zmluvného vzťahu by mal riešiť rozhodca, ktorého sídlo je v Bratislave, teda v mieste vzdialenom od miesta bydliska povinného v T., je z tohto dôvodu taktiež možné považovať za nekalú. Takto určený rozhodcovský súd je totiž značne vzdialený od bydliska spotrebiteľa, čo môže sťažiť jeho možnosť dostaviť sa na súd. Tento záver je podporený aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, (Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt./X. L. J.) , podľa ktorého v prípade sporov týkajúcich sa nižších peňažných súm by mohli byť náklady spotrebiteľa spojené s dostavením sa na súd odstrašujúce a viesť spotrebiteľa k tomu, že sa vzdá možnosti podať na súd akýkoľvek opravný prostriedok, alebo svojich práv na obranu. Súdu teda prislúcha posúdiť, či s prihliadnutím na okolnosti týkajúce sa konkrétnej veci, doložka o voľbe právomoci sa má kvalifikovať ako nekalá.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. - o súdoch v platnom znení) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je prípustné.