KSKE 15 CoE 297/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/297/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7797899135 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7797899135.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného D. M. D., I. C. XX, B., právne zastúpený advokátom JUDr. Alexej Ivanko, proti povinnému ORION s.r.o., so sídlom prof. Hlaváčka 27, Michalovce, o vymoženie 474,34 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 10Er/1397/1997-23 zo dňa 24.04.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi trovy exekúcie vo výške 25,50 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi trovy exekúcie vo výške 25,50 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie č. 5807 001424* udelené dňa 06.05.1997 na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz sp. zn. 1Rob1123/96 zo dňa 07.08.1996.

Podaním zo dňa 03.02.2012 súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť v zmysle ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku, pretože povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 02.07.2008 na základe uznesenia Okresného sudu Košice I. sp. zn. 27Cbr/82/2007 zo dňa 28.03.2008. Z tohto dôvodu exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 200 Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 Exekučného poriadku.

Súdny exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal o úhradu trov exekúcie v sume 72,38 eur v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej citovaná vyhláška ) . Prvostupňový súd mu priznal trovy v celkovej výške 25,50 eur v súlade s ustanovením § 14, § 15, § 22 a § 25 citovanej vyhlášky pozostávajúce z hotových výdavkov podľa § 22 ods.1 citovanej vyhlášky 4,65 eur (poštovné 2,99 eur, kolok 1,66 eur) a odmeny súdneho exekútora podľa ustanovenia § 14 a § 15 citovanej vyhlášky 16,60 eur - ustanovenie § 14 ods.1 písm.a) , ods.2 = 6,64 eur. Za jednu účelne vynaloženú odmenu + v zmysle ustanovenia § 14 ods.1, písm.b) , ods.3, § 15 ods.1 za 3 úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí

exekúcie a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného = 3 x 3,32 = 9,96 eur a DPH 4,25 eur. Pri výpočte odmeny súdneho exekútora súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/7/2006.

Súd nepriznal odmenu za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, pretože nie je možné priznať časovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. Súd uviedol, že by šlo o duplicitné uznanie náhrady trov exekučného konania. Taktiež nepriznal odmenu za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a návrh na uloženie poriadkovej pokuty, nakoľko ide o administratívnu činnosť, za ktorú je v zmysle ustanovenia § 25 citovanej vyhlášky náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote oprávnený podal odvolanie proti výroku zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 25,50 eur a namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom. Uviedol, že to, že súdny exekútor nekonal a povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 02.07.2008 (po 10 rokoch) na základe uznesenia Okresného súdu Košice I., sp. zn. 27Cbr/82/2007 zo dňa 28.03.2008 neznamená, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie s poukázaním na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Namietal, že v danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu exekútorom deklarovanej nemajetnosti povinného, ale z dôvodu nekonania súdneho exekútora. V tohto dôvodu navrhol napadnuté uznesenie v časti výroku o zaplatenie trov exekúcie zrušiť.

Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p. ) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku (ustanovenie § 206 ods.2 O.s.p.) .

Podľa ustanovenia § 219 ods.2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

K námietke oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci prvostupňovým súdom odvolací súd uvádza nasledovné:

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Oprávnený v odvolaní namieta, že nezavinil zastavenie exekúcie s poukázaním na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku a uviedol, že v danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ale z dôvodu nekonania súdneho exekútora.

Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 203 ods.1 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) súd zastaví exekúciu ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods.2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého bol oprávnený zaviazaný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy konania v priznanej výške. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3MCdo/10/2011 zo dňa 24. novembra 2011, kde Najvyšší súd SR uviedol, že v prípade ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (ustanovenie § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku) . Z uznesenia Okresného súdu Košice I. sp. zn. 27Cbr/82/2007 zo dňa 28.03.2008 vyplýva, že povinný bol vymazaný z obchodného registra bez likvidácie, nakoľko nemá žiaden obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.

Odvolací súd je toho názoru, že prvostupňový súd na skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenie § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku, v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3MCdo/10/2011, podľa ktorého mal predmetný skutkový stav právne posúdiť podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) , a teda exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, avšak odvolací súd má za to, že tento omyl prvostupňového súdu nemal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods.1 v spojení s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.