KSKE 15 CoE 61/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/61/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809203574 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809203574.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej mal. H. U., bytom u matky, zákonne zastúpená matkou N. U., bytom E. X, Z., proti povinnému D. U., bytom G.. N.. U. XXXX/X, Z., prechodne bytom D. XX, Z., o vymoženie dlžného výživného vo výške 331,93 eur a bežného výživného s prísl., o odvolaní súdnej exekútorky JUDr. Judity Jakobejovej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 8Er/282/2009-37 zo dňa 10.01.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a vo výroku o uložení povinnosti súdnej exekútorke vrátiť preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a povinnému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Judite Jakobejovej trovy exekúcie vo výške 42,40 eur do 10 dní od právoplatnosti uznesenia. Súdnej exekútorke uložil povinnosť vrátiť priznaný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 239,00 eur na účet Okresného súdu Rožňava do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnená sa podaným návrhom domáhala vymoženia dlžného výživného vo výške 331,93 eur a bežného výživného s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/167/2008-28 zo dňa 26.11.2008. Súdnej exekútorke bolo dňa 27.07.2009 vydané poverenie na vykonanie exekúcie .

Podaním zo dňa 19.10.2010 povinný požiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že jeho dlh voči oprávnenej bol vyrovnaný. Oprávnená potvrdila, že dňa 07.09.2010 požiadala o zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia dlhu.

Následne súd citoval ustanovenie § 57 ods.1, ustanovenie § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) a uviedol, že podanie oprávnenej zo dňa 07.09.2010 posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie, preto exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm.c) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Súdna exekútorka podaním zo dňa 20.12.2010 na výzvu súdu špecifikovala trovy exekúcie, avšak exekučný spis sp. zn. EX 501/09 nepredložila.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 197, § 199, ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku tak, že zaviazal povinného na ich úhradu. Súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 42,40 eur v súlade s ustanovením § 4 ods.2, § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška ) . Poukázal na rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 5P/10/2009-22 zo dňa 14.05.2009 s právoplatnosťou dňa 09.06.2009, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/167/2008-28 zo dňa 26.11.2008, ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na výživu maloletej oprávnenej sumou 24,50 eur mesačne počnúc dňom 01.04.2009 vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca. Základom na určenie odmeny súdnej exekútorky nie je výška vymoženej sumy, pretože povinný uhradil dlžné výživné priamo oprávnenej. Súd priznal súdnej exekútorke minimálnu zákonnú odmenu v súlade s ustanovením § 14 ods.1 citovanej vyhlášky vo výške 33,19 eur. Ďalej bola súdnej exekútorke priznaná náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému aj oprávnenej vo výške 2,60 eur, pretože súdna exekútorka nepredložila exekučný spis a súd nemohol posúdiť účelnosť uplatnených hotových výdavkov. Súd zvýšil o 20 %-nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH ) len odmenu súdnej exekútorky, t.j. o sumu 6,61 eur.

Uznesením č.k. 8Er/282/2009-8 zo dňa 10.06.2009 bol súdnej exekútorke priznaný preddavok na odmenu vo výške 239,- eur, ktorý jej bol vyplatený dňa 20.10.2010. Vzhľadom na to, že na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný povinný, súdnej exekútorke bola uložená povinnosť vrátiť poskytnutý preddavok na odmenu vo výške 239,00 eur, pretože inak by došlo k preplatku.

V zákonom stanovenej lehote podala súdna exekútorka odvolanie proti výroku o trovách exekúcie a proti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť vrátiť preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Uviedla, že oprávnená dňa 07.09.2010 navrhla exekúciu zastaviť, pretože povinný svoj dlh vyrovnal. Súd prvého stupňa len výzvou zo dňa 15.11.2010 žiadal o predloženie exekučného spisu. Bola toho názoru, že trovy exekúcie boli špecifikované a vyčíslené v súlade s citovanou vyhláškou, a to s poukazom na ustanovenie § 16 ods.2 citovanej vyhlášky, podľa ktorého ak súdny exekútor pri exekúcií na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určení odmeny sa postupuje podľa ustanovenia § 5 s tým, že základom na určenie odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť.

Oprávnená ani povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s..p. ) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky nie je dôvodné.

Odvolaním neboli napadnuté výroky uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, o povinnosti povinného uhradiť odmenu a náhradu hotových výdavkov súdnej exekútorke, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti týchto výrokov (ustanovenie § 206 ods.2 O.s.p.) .

Podľa ustanovenia § 14 ods.1, 2 citovanej vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa ustanovenia § 15 ods.1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ustanovenia § 16 ods.2 citovanej vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa ustanovenia § 24 ods.1, 2 citovanej vyhlášky, súdny exekútor má nárok na poskytnutie preddavku na odmenu za vykonanie exekučnej činnosti a na náhradu hotových výdavkov.

Výšku preddavku určuje súdny exekútor. Pri určovaní preddavku postupuje tak, aby nedochádzalo k preplatkom.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa ustanovenia § 197 ods.3 Exekučného poriadku, platiteľom preddavku podľa odseku 2 je súd, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa ustanovenia § 200 ods.1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému o vymoženie dlžného výživného vo výške 331,93 eur a bežného výživného s prísl. sa začalo dňa 22.05.2009 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/167/2008-28 zo dňa 26.11.2008 s právoplatnosťou dňa 22.12.2008, ktorým súd schválil dohodu rodičov o výchove, výžive a styku a povinného zaviazal prispievať na výživu mal. oprávnenej mesačne sumou 2.000,- Sk (66,39 eur) . Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 5P/10/2009-22 zo dňa 14.05.2009 s právoplatnosťou dňa 09.06.2009 došlo k zmene rozsudku č.k. 8C/167/2008-28 a súd zaviazal povinného prispievať na výživu mal. oprávnenej mesačne sumou 24,50 eur počnúc od 01.04.2009. Súdnej exekútorke bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 27.07.2009.

Podaním zo dňa 18.10.2010 povinný navrhol zastaviť exekúciu, pretože svoj dlh splnil a z tohto dôvodu aj oprávnená dňa 07.09.2010 navrhla exekúciu zastaviť.

Odvolací súd nepovažuje odvolanie súdnej exekútorky za dôvodné. Stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa o uložení povinnosti súdnej exekútorke vrátiť preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 239,00 eur. Na náhradu trov súdnej exekútorky súd zaviazal povinného, a preto by v prípade nevrátenia preddavku vznikol preplatok, tak ako to správne konštatoval súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožňuje s výškou trov exekúcie, ktorú priznal súdnej exekútorke súd prvého stupňa a na úhradu ktorej zaviazal povinného. Odvolaciu námietku súdnej exekútorky, že v danom prípade bolo pri rozhodovaní o výške trov exekúcie potrebné aplikovať ustanovením § 16 citovanej vyhlášky, považuje odvolací súd za nedôvodnú. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 16/2005 zo dňa 01.05.2006, ktorý rieši otázku určenia výšky odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie. V ustanovení § 14 ods.1 citovanej vyhlášky je obsiahnutá osobitná úprava týkajúca sa určenia odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že ak teda dôjde k zastaveniu exekúcie, neprichádza do úvahy možnosť určenia odmeny exekútora iným spôsobom, než je určený v ustanovení § 14 ods.1 citovanej vyhlášky.

Na daný prípad nebolo možné aplikovať ustanovenie § 16 ods.2 citovanej vyhlášky, podľa ktorého, ak súdny exekútor pri exekúcií na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky, pretože nebol naplnený základný predpoklad pre použitie tejto právnej normy, a to vymoženie časti pohľadávky v priebehu exekúcie. V posudzovanom prípade pohľadávku v plnej výške uhradil povinný a súdna exekútorka svojou činnosťou nevymohla ani časť pohľadávky oprávnenej, a preto na aplikovanie ustanovenia § 16 ods.2 citovanej vyhlášky nie je naplnená hypotéza tejto právnej normy. Navyše súdna exekútorka súdu ani nepredložila exekučný spis, a teda nepreukázala opak.

Súd prvého stupňa preto správne priznal súdnej exekútorke minimálnu zákonnú odmenu vo výške 33,19 eur v zmysle ustanovenia § 14 ods.1 citovanej vyhlášky a to vzhľadom na to, že aj napriek výzve súdu zo dňa 15.11.2010 súdna exekútorka nepredložila exekučný spis. Navyše z úradného záznamu zo dňa 03.12.2010 vyplýva, že súdna exekútorka súdu telefonicky oznámila, že exekučný spis predloží v lehote 1 týždňa, avšak tak doposiaľ neučinila. Náhrada hotových výdavkov činí sumu 2,60 eur a 20 % DPH z odmeny sumu 6,64 eur. Celkom trovy exekúcie predstavujú sumu 42,40 eur tak, ako ich správne určil súd prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje odvolanie súdnej exekútorky za nedôvodné, a preto uznesenie v jeho napadnutej časti potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods.1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods.4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo návrh na ich priznanie predložený nebol (ustanovenie § 151 ods.1 O.s.p.) .

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.