KSKE 15 CoE 93/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/93/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200250 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7812200250.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Rapid Life životnej poisťovne, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, proti povinnému E. K., Z.. XX.XX.XXXX, bytom Č. E. Č.. XXX, o vymoženie 29,54 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 8Er/30/2012-35 zo dňa 01.02.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.01.2012 domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/617/2010 zo dňa 21.09.2010.

Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 26.02.2010 uzatvorená poistná zmluva EuroKapitálPlus , na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému životné a úrazové poistenie a ten sa zaviazal platiť poistné vo výške 14,77 eur mesačne. Povinný počas trvania poistenia prestal platiť dojednané poistné a oprávnenému vzniklo právo na dlžné poistné a úroky z omeškania, ktoré si v rozhodcovskom konaní uplatnil vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy. Svoje právo uplatnil oprávnený žalobou zo dňa 20.08.2010 pred rozhodcovským súdom - Arbitrážny súd Košice.

Následne súd citoval ustanovenie § 41 ods.2 písm.d) , ustanovenie § 44 ods.1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) , ustanovenie § 45 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní ) , ustanovenie § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) , ustanovenie § 52 ods.1, 3, 4, § 53 ods.1, 4 písm.r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník ) a uviedol, že predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože oprávnený konal pri uzatváraní v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy medzi oprávneným a povinným. Súd tiež poukázal na OSOBITNÉ ZMLUVNÉ DOJEDNANIA k poistnej zmluve , ktoré odkazujú na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v časti XV. všeobecných poistných podmienok.

Ďalej súd uviedol, že rozhodcovský súd síce skúmal či nárok oprávneného je v súlade s ochranou spotrebiteľa, opomenul však skúmať z hľadiska noriem ochrany práv spotrebiteľa aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť.

Poistná zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom tlačive označenom ako návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy , do ktorého sú vpísané údaje o povinnom druhu a výške poistenia, ďalej na tlačive Zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus a tlačive Všeobecných poistných podmienok , na základe čoho súd konštatoval, že povinný nemal možnosť meniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, preto takúto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Súd zastával názor, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná.

Súd tiež poukázal na trovy rozhodcovského konania, ktoré sú zjavne neprimerané k výške istiny (istina predstavuje sumu 29,54 eur a trovy konania sumu 230,00 eur) . Z týchto dôvodov je rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul neprijateľnou a absolútne neplatnou a aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky je materiálne nevykonateľný, preto súd na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie oprávnený z dôvodu jeho nezákonnosti. Uviedol, že Arbitrážny rozsudok, ktorý je exekučným titulom je vykonateľným rozhodnutím rovnako ako právoplatný rozsudok súdu v súlade s ustanovením § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom tento spĺňa všetky podmienky materiálnej vykonateľnosti. Z tohto dôvodu nie je správny ani zákonný záver súdu prvého stupňa, že exekučný titul je nevykonateľný. Konštatovanie súdu prvého stupňa týkajúce sa neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemá žiadnu oporu v skutkovom stave konkrétneho prípadu a ani v právnom poriadku Slovenskej republiky. Oprávnený namietal, že exekučný súd nie je oprávnený v exekučnom konaní tieto skutočnosti skúmať, pretože tým zasahuje do zásady záväznosti právoplatných rozhodnutí a to bez opory v zákone. Arbitrážny rozsudok má v súlade s ustanovením § 35 v spojení s ustanovením § 51 ods.3 zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovením § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku. Ide o rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa § 135 ods.2 O.s.p. a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať a tvorí prekážku litispendencie, resp. rei iudicatae. Zdôraznil, že exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda nemá ani oprávnenie preskúmať Arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v ustanovení § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou všeobecných poistných podmienok nie je v rozpore so zákonom, nie je v zmysle zákona neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v zmysle smernice, nakoľko ide o individuálne dojednanú podmienku. Uviedol, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. všeobecných poistných podmienok je jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, čo vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku.

Povinný osobne a vlastnoručne podpísal dňa 26.02.2010 všeobecné poistné podmienky a taktiež ďalším podpisom aj osobitné zmluvné dojednania. Povinný pritom nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený. Touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, a preto vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil.

Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovské konanie je písomné, pričom miesto rozhodcovského konania neurčil oprávnený, ale rozhodcovský súd. Oprávnený namietal tiež porušenie ustanovení O.s.p. týkajúcich sa dokazovania, konkrétne ustanovenia § 115a a § 214 ods.2 O.s.p. a v súvislosti s tým uviedol, že nenariadením pojednávania súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, pretože tento nemohol vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie súdu, pričom poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním oprávneného.

Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Podaním zo dňa 23.04.2012 oprávnený doplnil svoje odvolanie. Poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že poisťovňa je na základe osobitného zákona povinná evidovať pri každej poistnej zmluve osobitný dokument a každý tzv. viazaný finančný agent je povinný informovať poistníka o podstatných okolnostiach poistného vzťahu. Zmienená listina je spotrebiteľom slobodne podpísaným potvrdením, že obsahu a jednotlivým bodom budúceho poistenia porozumel. Poisťovňa do poistného vzťahu vstúpila ako do vzťahu s informovaným spotrebiteľom. Vzhľadom na nedôsledne vykonávané dokazovanie sa súd prvého stupňa nedozvedel o obsahu tejto listiny.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa ustanovenia § 45 ods.1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.a) a b) , alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.b) alebo c) .

Podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") . To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 2 písm.a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) , spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods.1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 03.01.2012. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe poistnej zmluvy č. 4522700007 uzavretej dňa 26.02.2010, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému životné a úrazové poistenie a ten sa zaviazal platiť poistné vo výške 14,77 eur mesačne (v spise na č. listu 12) .

Z exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom sp. zn. 3C/617/2010 zo dňa 21.09.2010 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 09.02.2011 vyplýva, že povinný bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 29,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 27.05.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 230,00 eur do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, v ktorých časti XV je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky spory z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Strany sa dohodli, že rozhodcovským súdom s právomocou a príslušnosťou vec rozhodnúť bude Arbitrážny súd Košice. Súčasťou poistnej zmluvy sú aj Osobitné zmluvné dojednania, ktoré boli podpísané zmluvnými stranami dňa 26.02.2010 a ktoré v bode 3 odkazujú na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v časti XV všeobecných poistných podmienok.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ustanovenie § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní) . Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ustanovením § 159 O.s.p.

Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011) . Z tohto dôvodu bola odvolacia námietka oprávneného v tomto smere neopodstatnená.

Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je poisťovacia činnosť - životné poistenie. Povinný ako poistník v predmetnej poistnej zmluve je fyzickou osobou - nepodnikateľom, preto súd prvého stupňa správne na daný prípad aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva obsiahnuté v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade rozhodcovská doložka obsiahnutá v časti XV všeobecných obchodných podmienok poistnej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Vyplýva to práve aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok. Predmetná rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, a na tom nemení nič ani skutočnosť, že zmluvné strany podpísali v deň podpisu zmluvy aj Osobitné zmluvné dojednania ako pokračovanie predtlačených všeobecných poistných podmienok odkazujúce na rozhodcovskú doložku.

Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV. je, že povinnému bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Dokumenty, ktoré predložil oprávnený, postačovali súdu prvého stupňa na prijatie tohto správneho záveru.

Pokiaľ oprávnený namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie bez nariadenia pojednávania, odvolací súd uvádza, že v postupe súdu prvého stupňa nevidí žiadne porušenie procesných práv oprávneného. V tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, podľa ktorého po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či

návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods.2 Exekučného poriadku) , sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o začatí exekúcie.

Odvolací súd ešte dodáva, že nemohol prihliadnuť na argumenty oprávneného uvedené v podaní označenom ako doplnenie odvolania , pretože v zmysle ustanovenia § 205 ods.3 O.s.p. je možné rozsah a dôvody odvolania rozširovať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V danom prípade táto lehota uplynula oprávnenému dňa 24.02.2012, pričom doplnenie odvolania bolo oprávneným odovzdané na poštovú prepravu až dňa 30.04.2012.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods.1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom v odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.